V 49. storočí pred n. l. sa v strednej Európe náhle rozšírili rondely – nezriedka viac ako stometrové kruhové monumenty pozostávajúce z hlbokých priekop, drevených palisád a niekedy masívnych zemných valov. Tradícia ich budovania však po ani nie dvesto rokoch náhle ustala. Čo sa stalo? A v prvom rade, čo vôbec viedlo k budovaniu týchto impozantných stavieb?
Na stope najstarších indoeurópskych mien a ich výpovede o spoločnosti našich dávnych predkov.
Ako vyzerali rodiny raných Indoeurópanov? Výsledky genetických a izotopových štúdií z posledných dvoch dekád, ako aj závery, ku ktorým sa dopracovala historická jazykoveda v priebehu posledných dvoch storočí, naznačujú, že fungovali spôsobom, ktorý by bol modernému človeku čiastočne povedomý, no zároveň čiastočne celkom cudzí.