Demagógia vs realita o Göbekli Tepe: Čo vieme o pôvode najstarších megalitických monumentov sveta?

Dušan Valent, 2020-10-30 20:09:00

Dezinformácie o pôvode Göbekli Tepe hrubo skresľujú naše poznatky o jednom z najzásadnejších medzníkov vo vývoji ľudskej spoločnosti.
Projekt Ľudia, mýty & dejiny sa v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska a zahraničia snaží rozširovať povedomie o najstarších dejinách a tradíciách Európy a viesť ku kritickému mysleniu. Aj symbolickým príspevkom nám pomôžete prinášať kvalitný obsah aj naďalej.


Prihlásiť sa do svojho konta

Na severe Úrodného polmesiaca v dnešnom východnom Turecku vyrástlo počas 10. a 9. tisícročia pred n. l. asi dvadsať kruhových megalitických stavieb, azda svätýň. Mimoriadny vek stavieb upútal nielen vedcov, ale aj britského novinára a spisovateľa Grahama Hancocka. 

Hancock tvrdí, že Göbekli Tepe predstavuje nevysvetliteľne náhly skok vo vývoji miestnych ľudských komunít. Vysvetľuje ho „transferom“ poznatkov od vyspelej, náhle zaniknutej zaoceánskej civilizácie, ktorú stotožňuje s obyvateľmi Atlantídy.

 

Nemecký archeológ Klaus Schmidt, ktorý viac ako desaťročie viedol vykopávky v Göbekli Tepe, má opačný názor: „Keďže v paleolite Eurázie pozorujeme základy pre takýto vývoj loveckých spoločností, nemalo by nás prekvapiť, že začiatkom mladšej doby kamennej objavujeme v severnej Mezopotámii vyspelú, ale v jadre stále loveckú kultúru.“ 

 

[reklama]

 

Toto nie je ojedinelý prípad. Prakticky všetky základné predpoklady, na ktorých stoja Hancockove interpretácie Göbekli Tepe, ostro kontrastujú s archeologickým záznamom. 

 

Anglický spisovateľ na spôsob Ericha von Dännikena systematicky zveličuje, selektívne vyberá a hrubo zavádza. Výsledkom je nielen šírenie nepodložených záverov, ale predovšetkým skresľovanie nášho poznania jedného z najzásadnejších medzníkov vo vývoji ľudskej spoločnosti. Hancockove dezinterpretácie pritom nerezonujú len v komunite „záhadológov“ a „konšpirátorov[1] “. Hlboko prenikol do popkultúry: predal milióny výtlačkov kníh, objavuje sa vo svetovo najpopulárnejších podcastoch, „dokumentárnych filmoch“ a jeho tvrdeniami sa inšpirujú režiséri hollywoodskych kasových trhákov.

 

Pohľad na jeden z monumentov. (Zdroj: German Archaeological Institute, Klaus Schmidt)

 

Prečo nepriniesli zemiaky, keramiku a metalurgiu?

Ako Hancock uvádza v knihe Magicians of the Gods (2015, česky ako „Boží mágové“) či sumarizuje v rozhovore pre youtubovský kanál London Real, Göbekli Tepe údajne „nezapadá“ do vývoja miestnych populácií a „prichádza odnikadiaľ“. Spisovateľ zdôrazňuje, že oblasť, kde sa nachádza, predtým obývali len lovci a zberači, ktorých náhle nahradila „vyzretá civilizácia“ tak úspešná, že „v momente svojho zrodu“ „vynašla“ poľnohospodárstvo aj monumentálnu architektúru. Na základe týchto tvrdení dochádza k záveru, že Göbekli Tepe vzniklo vďaka „transferu poznatkov“ od členov vyspelejšej civilizácie, ktorá poznala stavbu megalitov aj poľnohospodárstvo, a na Blízkom východe sa pokúšala o „reštart“ potom, ako ju pred 11 600 rokmi údajne zdevastoval dopad fragmentu kométy[2] . Zaniknutú civilizáciu („Atlantídu“) Hancock najnovšie situuje do morom zaplavených nížin severoamerického kontinentu (donedávna tvrdil, že ležala na Antarktíde).

 

Či sú Hancockove tvrdenia hodnotné sa najlepšie ukáže, ak na ne nazrieme spôsobom, akým sa posudzujú vedecké hypotézy: opýtame sa, aké predpovede z nich vyplývajú, a následne tieto porovnáme s realitou. 

 

Ak došlo k „transferu poznatkov“ od vyspelej, poľnohospodárskej civilizácie zo Severnej Ameriky, mali by sme očakávať, že sa v archeologickom zázname Úrodného polmesiaca objavia špecifické nálezy: dôkazy užitočných, pre vyspelé kultúry typických zručností, ako je spracovávanie kovov a vyrábanie keramiky. Nič také nepozorujeme. Rovnako by sme očakávali, že „severoamerickí poľnohospodári“ so sebou prinesú aspoň niektoré typicky americké plodiny, napríklad paradajky alebo zemiaky. V skutočnosti má rané poľnohospodárstvo Úrodného polmesiaca výlučne domáci ráz. 

 

[reklama]

 

V neposlednom rade, pokiaľ by mal Hancock pravdu, v areáli Úrodného polmesiaca by sme mali pozorovať náhle zjavenie poľnohospodárstva bez predchádzajúcich medzistupňov a náhle zjavenie „civilizácie Göbekli Tepe“. V skutočnosti vypovedá archeologický záznam o presnom opaku. Na tieto dva body sa v závere článku zameriame podrobnejšie, nakoľko názorne demonštrujú, že kultúrny aj spoločenský kontext Göbekli Tepe je produktom mnohotisícročného domáceho vývoja, a nie zásahu zvonka. 

 

Zanechali by nepreberné množstvo dôkazov

Ak údajná civilizácia, ktorú Hancock považuje za porovnateľnú s predindustriálnym britským impériom (!), skutočne existovala, zanechala by nepreberné množstvo najrôznejších stôp v archeologickom zázname. Napokon, archeológia dnes dokáže sledovať vývoj komunít jednoduchých lovcov a zberačov. V skutočnosti sa dôkazy existencie Hancockových „Atlanťanov“ nenašli – žiadne kamenné, kostené či kovové nástroje, žiadna keramika, žiadne osady, sídliskový odpad, stopy po spracovávaní potravy... 

 

Britský spisovateľ sa odvoláva na ničivý dopad kométy a stúpanie morskej hladiny. Je však prakticky nemožné, aby údajný fragment kométy zničil všetky stopy takejto civilizácie, no selektívne zachoval artefakty miestnych paleolitických lovcov a zberačov. Ak všetky stopy tejto civilizácie zaplavilo more (odhliadnime od absurdnosti predstavy oceán-križujúcej poľnohospodárskej kultúry, ktorá neosídli vnútrozemské nížiny), prečo sme ich neobjavili podobne, ako nachádzame mezolitické a paleolitické artefakty na dne Severného mora v zaplavenom Doggerlande? Ak skutočne išlo o vyspelú civilizáciu, odhalili by sme aj jej zaplavené mestá či Hancockom očakávané megalitické monumenty, a to napríklad seizmickými výskumami, pomocou ktorých geológovia rekonštruovali vrstvami bahna skrytú zaplavenú krajinu spomenutého Doggerlandu.

 

Inými slovami, buď sú Hancockovi „Atlanťania“ výplodom jeho fantázie, alebo nikdy nepoužívali vyspelé kamenné ani kostené nástroje, nepoznali spracovávanie kovov ani keramiku, nestavali stabilné osady ani monumenty... čiže nemáme dôvod hovoriť o vyspelej kultúre. 

 

Poľnohospodárstvo sa vyvíjalo postupne

Úrodný polmesiac pred približne 9500 rokmi. (Zdroj: používateľ Wikimédie Bjoertvedt)

Ako sme naznačili vyššie, vývoj kultúr Úrodného polmesiaca prebiehal presne opačne, než tvrdí Graham Hancock. 

 

„V rovnakom čase ako sa objavilo [Göbekli] Tepe, sa v rovnakej oblasti dnešného Turecka objavuje poľnohospodárstvo,“ tvrdí anglický spisovateľ. „Vieme, že [Göbekli Tepe] bolo centrom poľnohospodárskej komunity, ktorá generovala prebytok, ktorá odbremenila ľudí, aby boli astronómovia alebo architekti.“ V skutočnosti z Göbekli Tepe nepoznáme žiadne nálezy domestikovaných zvierat ani plodín. Ľudia, ktorí ho postavili a navštevovali, boli lovci a zberači, hoci žijúci prinajmenšom čiastočne usadlo[3] . 

Nielenže z Göbekli Tepe nemáme dôkazy poľnohospodárstva, v rozpore s očakávaným „náhlym zjavením“ poľnohospodárstva, aké vyplýva z Hancockových tvrdení, k nemu komunity Úrodného polmesiaca speli dlhodobo a postupne.

 

Vedci na základe nálezov zo Sýrie (Tell Qaramel) dokonca predpokladajú, že miestni lovci a zberači zbierali divú pšenicu pred viac ako 30-tisíc rokmi. Pred 23-tisíc rokmi sa múka z nej používala na pečenie cesta – z tohto obdobia dokonca existujú prvé indície pestovania divokých rastlín. Indícií pribúda od obdobia pred 15-tisíc rokmi a obzvlášť od obdobia pred 12-tisíc rokmi, čiže po skončení doby ľadovej. 

 

Aj k samotnej domestikácii dochádzalo postupne. Dôkazy najstaršej domestikovanej obilniny – raže, sú staré 12 500 rokov (sýrske nálezisko Tell Abu Hureyra, v tomto konkrétnom prípade išlo o slepú uličku vývoja[4]), ale domestikovanej pšenice 10 400 rokov (turecké nálezisko Nevali Çori). Zdomácnené plodiny sa každopádne vyskytovali častejšie až od obdobia pred 10-rokmi, čiže po opustení Göbekli Tepe.

 

Nepodceňujte lovcov a zberačov

V pozadí tvrdenia o „cudzej pomoci“ vzniku Göbekli Tepe stojí zásadný predsudok: dojem, že stavba megalitických monumentov je nad sily lovcov a zberačov. Vychádza z dávno zastaraného názoru, že poľnohospodárstvo je nevyhnutným predpokladom usadlého života a spoločenskej hierarchie, a tie sú pre zmenu nevyhnutné pre organizáciu stavby megalitických monumentov a pre produkciu nadbytku potravy, ktorý umožní nasýtiť staviteľov, venujúcich sa namiesto získavania obživy transportu, opracovávaniu a vztyčovaniu balvanov. 

 

[reklama]

 

V skutočnosti lovci a zberači vo vhodnom prostredí nielenže žijú usadlo a dokonca vykazujú spoločenskú organizáciu a nadradenosť niektorých členov v komunite, ale zároveň dokážu veľmi rýchlo a účinne získať veľké množstvo potravy. Botanik Jack Harlan napríklad už pred polstoročím experimentálne zistil, že jedna rodina lovcov a zberačov len s pomocou kamenného kosáka v priebehu troch týždňov zozbiera viac divého zrna, než skonzumuje v priebehu roka. Etnologické výskumy navyše zistili, že nech žijú v akomkoľvek prostredí, lovci a zberači venujú zaobstarávaniu potravy maximálne štyri hodiny denne. V priaznivom prostredí je to oveľa menej. Inými slovami, lovci a zberači nielenže majú dosť času venovať sa iným aktivitám, ako zaobstarávaniu obživy, zároveň dokážu vo vhodnom prostredí produkovať značný nadbytok.

 

„Zhodou okolností“, Göbekli Tepe vzniklo práve v takomto mimoriadne priaznivom prostredí – obkolesené nie poľnohospodárskymi komunitami, ako tvrdí Hancock, ale bohatými porastmi divokých obilnín a čriedami antilop a inej zvery. Toto prostredie predstavovalo ideálne podmienky pre lovcov a zberačov. Nevenovali sa poľnohospodárstvu jednoducho preto, že nemuseli. „Dar“ poľnohospodárstva nepotrebovali.

 

Tisícročná tradícia kamenárstva

„Civilizácia Göbekli Tepe“ sa rozhodne neobjavila náhle a v oblasti dovtedy osídlenej jednoduchými malými skupinami, žijúcimi na spôsob dnešných Krovákov. V skutočnosti sa čoraz komplexnejšie a vyspelejšie spoločenstvá lovcov a zberačov v oblasti Úrodného polmesiaca začali vyvíjať viac ako 10-tisíc rokov predtým.

 

Podľa archeológa Stephena Shennana dôkazy o intenzívnom využívaní niektorých nálezísk v Jordánsku a Izraeli svedčia o tom, že sklon k usadlejšiemu spôsobu života u miestneho obyvateľstva rastie od obdobia pred 23-tisíc rokmi. Ďalší nárast nastáva pred približne 15-tisíc rokmi a opätovne od obdobia pred približne 12-tisíc rokmi. „Ľudia sa de facto usádzali na dlhšie obdobie tam, kde mali zdroje surovín, potravy, vodu a neskôr pôdu, na ktorej mohli skúšať pestovať plodiny,“ poznamenáva archeologička Jana Mellnerová Šuteková z Univerzity Komenského v Bratislave.

 

Pozorujeme taktiež kontinuálny rast miestnej populácie, ktorý podľa niektorých štúdií nepretrhlo ani tisícročné ochladenie zvané mladší dryas (pred 12 900 - 11 700 rokmi). Podľa Jany Mellnerovej Šutekovej práve klíma tohto obdobia upriamila pozornosť lovcov a zberačov na aktívne pestovanie obilnín a iných rastlín: „Práve v čase mladšieho dryasu, keď sa mali zhoršiť prírodné podmienky a dostupnosť pôvodných stanovíšť divo rastúcich obilnín, populácia lovcov zberačov  smerovala k aktívnemu pestovaniu, čím si postupne nahrádzala stratené zdroje.“

 

Nielenže rástla populácia a zvyšovala sa intenzita a miera usadlého života, ľud tzv. natufienskej kultúry od obdobia pred bezmála 15-tisíc rokmi staval kamenné domy a zhotovoval taktiež veľké, reliéfnymi vyobrazeniami zdobené skalné sochy, niektoré merajúce až 1,6 m. Na Úrodnom polmesiaci teda existovala starobylá tradícia opracovávania a manipulovania s veľkými kameňmi[5].

 

[reklama]

 

Čo je dôležité, etnografické záznamy vztyčovania megalitických monumentov na ostrove Nias (Indonézia) alebo v Indii (kmeň Naga) dosvedčujú, že na stavbu Göbekli Tepe neboli potrebné žiadne technológie, ktoré by boli nedosiahnuteľné pre obyvateľov Úrodného polmesiaca pred 12-tisíc rokmi. Postačilo drevo, laná, a sila ľudských svalov a ľudského umu.

 

Mimochodom, kamenné piliere Göbekli Tepe vytesali z pomerne mäkkého vápenca a pritiahli z lomu vzdialeného iba asi sto metrov. Klaus Schmidt ďalej upozorňuje, že väčšina pilierov váži menej ako 10 ton (najväčší, 50-tonový, sa našiel zanechaný lome). Naproti tomu obelisky, ktoré vztyčovali o tisícročia neskôr starovekí Egypťania, vážili 200 až 500 ton. 

 

Vztyčovanie megalitov “tradičnými metódami” - pomocou driev, lán, svalov a ľudského umu, pozorovali etnológovia naživo v niektorých komunitách juhovýchodnej Ázie. (Zdroj: Wikimédia)

 

Zavŕšenie domácej, nie cudzej tradície

Z Göbekli Tepe nepoznáme žiadne stopy „domáceho“ života – ohniská či príbytky. Zrejme teda slúžilo na spoločenské alebo rituálne aktivity. Keďže z okolia poznáme množstvo nálezísk podobných, no výrazne menších pilierov, podľa Klausa Schmidta predstavovalo centrálnu svätyňu, v ktorej sa stretávali komunity z okolia až 200 km. 

 

Podľa nových poznatkov sa tu okrem rituálov odohrávalo taktiež spoločné hodovanie. Aj to je niečo, čo malo v Úrodnom polmesiaci dlhú tradíciu. Skupiny lovcov Tepe sa stretávali na vybraných miestach (zrejme v špecifickom čase roka) kvôli hodom, ako aj rituálom, výmene informácií a tovarov, a kvôli uzatváraniu manželských zväzkov. Takéto aktivity zároveň utužovali vzťahy medzi skupinami. Göbekli Tepe je vyvrcholením tejto tradície, demonštráciou, že pred 12-tisíc rokmi utužovanie vzťahov so susedmi prerástlo do vzájomnej spolupráce, motivovanej azda nábožensky. 

 

Göbekli Tepe vzniklo na krajinnej dominante, široko ďaleko viditeľnej vápencovej platforme, takže prirodzene priťahovalo spoločné rituálne aktivity. Grandiózne praveké hody v Göbekli Tepe dokladajú nálezy státisícov kostí lovnej zveri, ako aj dôkazy o spracovávaní divorastúcich obilnín, napríklad drviace podložky. Máme aj indície pitia alkoholických nápojov – 160-litrové vápencové kade nesúce chemické indície/stopy, že slúžili pri fermentácii jačmeňa alebo pšenice – základných ingrediencií pre výrobu sladu a piva. 

 

Inými slovami, je pravda, že na konštrukcii Göbekli Tepe sa museli zúčastniť stovky ľudí (Klaus Schmidt hovorí o 500 - 700 ľuďoch potrebných na presun najväčších skalných blokov). Archeologický záznam však ich prítomnosť nielenže dokladá, ale aj vysvetľuje, prečo sa združovali. Z rovnakého dôvodu, ako ich prapredkovia – kvôli rituálom, oslavám a hodom, len vo väčšej miere. Oslavy a rituály sprevádzajú taktiež etnologicky doložené prípady vztyčovania megalitických monumentov v juhovýchodnej Ázii a sprevádzali taktiež vztyčovanie staroegyptských obeliskov.

 

Göbekli Tepe nebolo šokom 

Pohľad na nálezisko. (Zdroj: German Archaeological Institute, Nico Becker)

Nik z archeológov, ktorí skúmali Göbekli Tepe a vývoj miestnych kultúr, nevidí potrebu vysvetľovať jeho vznik zásahom akejsi nedoloženej vyspelej civilizácie. Je veľavravné, že argumenty údajne podporujúce takýto fantastický záver sú v ostrom rozpore s archeologickým záznamom. Taktiež je veľavravné, že nadšenci záhad často tvrdia, že objav náleziska typu Göbekli Tepe predstavoval pre archeológiu nečakaný šok. Opäť to nie je pravda. 

 

Klaus Schmidt objav náleziska typu Göbekli Tepe podľa vlastných slov očakával. Od začiatku 80. rokov pracoval na vykopávkach náleziska Nevali Çori, ktoré leží neďaleko. V Nevali Çori stála  stavba s podobnými megalitickými prvkami, aké vidíme v Göbekli Tepe, a pochádzajúca z približne rovnakého obdobia (súčasná s mladšou fázou využívania Göbekli Tepe): „Bolo nepravdepodobné, aby bolo Nevali Çori jediným náleziskom tohto typu,“ píše vo svojej knihe Schmidt. 

 

Hoci nebolo šokom, rozhodne bolo archeologickou senzáciou. Göbekli Tepe síce v mnohých základných prvkoch pripomínalo Nevali Cori, no v niektorých dôležitých aspektoch sa líšilo. „Schmidt s kolegami predpokladal, že po Nevali Cori, ktoré predstavuje sídlisko so svätyňou bude skúmať ďalšie neolitické sídlisko. V Göbekli Tepe však objavili stavby, ktoré Schmidt považuje za rituálne centrum so svätyňami, nie sídlisko,“ dodáva Jana Mellnerová Šuteková. „V čase výskumu Göbekli Tepe také niečo naozaj nečakal(i).“ Rovnako prekvapivé zistenie bolo, že monument postavili a využívali lovci a zberači. Göbekli Tepe tak spolu so zisteniami etnológie a archeobotaniky zmenilo zastarané postoje podceňujúce spoločnosti lovcov a zberačov. 

 

Výskum Göbekli Tepe začal v roku 1994, Nevali Çori bolo známe od roku 1979. No už od 50. rokov minulého storočia si archeológovia uvedomovali, že v oblasti Úrodného polmesiaca existovali začiatkom neolitu monumentálne kamenné (hoci nie megalitické) stavby. Uvedomili si to vďaka datovaniu 8,5-m vysokej Jerišskej veže, ktorú postavili približne viac ako 10 000 rokmi, čiže v čase využívania Göbekli Tepe. 

  •  

Aj k záveru, že poľnohospodárstvo bolo dôsledkom, nie príčinou vzniku zložitých ľudských spoločenstiev, sa schyľovalo celé desaťročia. Göbekli Tepe len prinieslo záverečný kúsok do mozaiky. Najlepšie to vystihol sám Klaus Schmidt: „Výsledky týchto nových výskumov neprevrátili náš obraz histórie sveta naruby, ale pridali veľkolepú, pestrú, novú kapitolu medzi obdobie lovcov a zberačov doby ľadovej a nový svet poľnohospodárskych kultúr neolitu.“

 

-

 

Za spoluprácu na článku a množstvo dôležitých pripomienok a komentárov autor ďakuje archeologičke Jane Mellnerovej Šutekovej PhD.

 

Poznámky

1 Hancock sa frekventovane objavuje v médiách šíriacich konšpiračné teórie. Sám obhajuje absenciu dôkazov pre svoje tézy údajným sprisahaním, ktoré má utajovať existenciu najstarších vyspelých civilizácií.

2 Existujú indície dopadu mimozemského telesa o viac ako tisícročie skôr, pred 12800 rokmi, jeho vplyv na klímu, ekosystémy, faunu a ľudské spoločenstvá je však neistý a zostáva predmetom búrlivých odborných diskusií. Hancock hovorí o „nepredstaviteľnej kataklizme“...

3 Podľa Klausa Schmidta, ktorý viedol vykopávky v Göbekli Tepe, predstavovalo jeho širšie okolie pred 12-tisíc rokmi „centrálnu zónu“ vtedajšieho usadlého života.

4 Raž nadobudla podobu domestikovanej plodiny krátko pred opustením sídliska.

5 Žiaľ, detaily vývoja samotnej megalitickej tradície zatiaľ nie sú dobre preskúmané. Göbekli Tepe je preskúmané len čiastočne (z 5-10 %), pričom ostatné (Karahan Tepe, Harbetsuvan Tepe, Sefer Tepe, Hamzan Tepe a ďalšie) súdobé megalitické monumenty sú s výnimkou Nevali Çori (pred 10 400 – 10 000 rokmi) nepreskúmané alebo ich výskum len začína.

 

Použitá a odporúčaná literatúra

Dietrich, O. a kol. (2012): The role of cult and feasting in the emergence of Neolithic communities. New evidence from Göbekli Tepe, south-eastern Turkey. Antiquity 86, 674–695.

Hayden, B. (2007): Agriculture/Origins Social Consequences. IN Pearsall, D.: Encyclopedia of Archeology. Academic Press.

Hayden, B. a kol. (2012): What Was Brewing in the Natufian? An Archaeological Assessment of Brewing Technology in the Epipaleolithic. Journal of Archaeological Method and Theory, 20(1), 102–150.

Květina, P. a kol. (2015): Minulost, kterou nikdo nezapsal. Pavel Mervart. 

Mithen, S. (2006): After the Ice: A Global Human History 20,000-5000 BC. Harvard University Press.

Richard, S. (2007): Archaeology of the Near East: The Levant. IN Pearsall, D.: Encyclopedia of Archeology. Academic Press.

Schmidt, K. (2007): Sie bauten die ersten Tempel: Das rätselhafte Heiligtum Göbekli Tepe. (3. rozšírené vydanie) C. H. Beck. 

Schneiker, A. (2020): The Mystery of Göbekli Tepe: A New Chapter in History. Skeptic Magazine, 25, 2.

Shennan, S. (2018): The First Farmers of Europe.Cambridge University Press.

Steimer-Herbert, T. (2018): Indonesian Megaliths: A forgotten heritage. Archaeopress.


Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri