Slovenská záhada, po ktorej pátrajú nadšenci z celého sveta: Mesačná jaskyňa (šachta) očami geológov a speleológov

Mesačná jaskyňa známa aj ako Mesačná šachta je údajne „záhadný podzemný priestor“ vyskytujúci sa v doteraz neznámej jaskyni a je tvorený neznámym čiernym materiálom. Tejto záhade sa venuje množstvo článkov (ako inak, niektoré jej vznik pripisujú mimozemšťanom) a niekoľko monografií. Dokonca má svoju stránku na anglickej aj českej Wikipédii.

Okolnosti

Prvým a jediným zdrojom popisujúcim objav Mesačnej šachty je článok v časopise National Speleological Society News z marca 1963. Článok je prepisom denníka údajného kapitána Antonína Horáka, ktorý je počas druhej svetovej vojny pri boji s nemeckou armádou ranený a spolu s dvoma spolubojovníkmi zachránený miestnym obyvateľom Slávkom, ktorý ich ukryje do jaskyne. 

[reklama]

Slávek ich varuje, aby sa nepokúšali preniknúť hlbšie do jaskyne, čo prirodzenie vedie k tomu, že zakrátko sa Horák ocitá hlboko v jaskyni. 

V nej objaví zvláštny útvar s hladkými stenami, tvorený modrým až čiernym materiálom. Úzkou trhlinou sa mu postupne podarí preniknúť do jeho vnútra, kde sa ocitne v šachte v tvare polmesiaca, preto ju nazve Mesačnou šachtou. Zo stien šachty nie jej schopný odobrať vzorku, pretože čudesný materiál odoláva úderom krompáča i výstrelom zo zbrane. Po pár dňoch jaskyňu opúšťa a vyberá sa smerom na Košice aby sa pripojil k svojej jednotke pričom stretne skupinu povstalcov vracajúcich sa cez veľké množstvo snehu do Poľska. 

Kompletný prepis denníka do českého jazyka si môžete prečítať napríklad tu.

Hľadanie bieleho králika

Keď o takmer desať rokov neskôr začali informácie o Mesačnej šachte prenikať na Slovensko, jaskyniari zaujímali skôr skeptický postoj. Ale pre vládne kruhy boli tieto informácie natoľko zaujímavé, že oficiálne poverili doktora Stanislava Pavlarčíka z Múzea slovenského krasu, aby záležitosť preskúmal.

Pavlarčíkovo pátranie v oblasti vytýčenej Horákom nedospelo nikam. Tento dvojročný výskum, i ďalšie desaťročia trvajúceho záujmu o jaskyňu, neviedli k úspešnému objaveniu jaskyne. Skôr naopak.

So zvyšujúcim záujmom o Mesačnú šachtu sa v Horákovom príbehu vynárali ďalšie a ďalšie nezrovnalosti. Podľa dobových záznamov v povstaleckej armáde neslúžil nijaký kapitán Horák. Nesedí ani čas a miesto ním opisovaných bojov, výskyt bohatej snehovej pokrývky a veľkosť Horákovej jednotky. Dokonca nesedia ani ráže diel, ktorými po nich mali Nemci strieľať. 

A nakoniec, Horák mal 30. októbra 1944 začať pochodovať na juh, aby sa spojil so svojou jednotkou. Údajne sa vybral smerom na Košice, tie však boli vtedy súčasť Maďarska a boli pod nemeckou kontrolou (oslobodené až 19. 1. 1945). 

Pátranie po záznamoch o Horákových spolubojovníkoch či ich záchrancovi Slávkovi bolo ešte neúspešnejšie. Rozhodne za tým nestojí nedostatok snahy – po Horákovi i vodítkach z jeho príbehu pátrali viac než dve desiatky ľudí. Napríklad zrejme najúspešnejšia dvojica Walter Pavliš a Ivo Hlásenský doslova vymietla desiatky, ak nie stovky matrík a archívov, a zhromaždila materiály o Horákovi (ktorý reálne existoval, nemáme však dôkaz, že bol kapitánom povstaleckých jednotiek), jeho živote i o jeho úmrtí. Objavili nezrovnalosti medzi jeho životopisom a úmrtným listom, ale v úradných záznamoch miest, kde sa mal narodiť, žiť a študovať sa im o ňom nepodarilo nájsť nič. K objavu jaskyne s Mesačnou šachtou ich tieto informácie nepriblížili, opäť skôr pribúdali nejasnosti nielen o Horákovom príbehu, ale i o samotnom Horákovi.

Jeden z mála výskumníkov, ktorý sa z Horákom poznal osobne, bol Američan Ted Phillips. Ten tvrdil, že jaskyňu osobne navštívil, no podľa dostupných dôkazov klamal. 

Horákov príbeh je teda do veľkej miery nepravdivý a jeho identita je spletitá a plná hmlistých miest. Dokonca sa objavili isté informácie, ktoré by mohli naznačovať, že Horák bol previazaný na spravodajské služby. Ale ako ste si určite všimli, to už sme sa z rozpravy o Mesačnej šachte posunuli o niekoľko stupienkov nižšie - k debate o identite a hodnovernosti Horáka. To je celkom iná, ešte hlbšia králičia nora, vedúca z krajiny zázrakov do miest, ktoré snáď neboli známe ani Alici. Ak vás táto nora láka, zavedú vás do nej zdroje na konci tohto článku (priznám sa, že udávať záhadologické stránky a youtubové videá ako zdroje bol vskutku čudný pocit), my sa ale vrátime do ríše fyzického, konkrétne späť k horninám.

Vzorka králičej nory 

Z praxe geológa skúmajúceho materskú horninu jaskýň viem, aký frustrujúci môže byť pokus odobrať vzorku z jaskynných stien. Na základe svojich skúseností môžem k príbehu z Horákovho denníku poskytnúť niekoľko postrehov. 

Po prvé, hladko modelované steny v jaskyni nie sú nič nezvyčajné - vznikajú následkom tvarovania stien vodou. A práve kvôli ich tvaru sa z nich vzorky odoberajú mimoriadne ťažko. Ak vyhľadáte nepravidelnejšiu stenu s aspoň nejakými výčnelkami, ušetríte si kopu námahy. Hornina v podzemí je navyše chránená pred pôsobením živlov, výkyvmi teplôt a biologickými činiteľmi, ktoré skalu na povrchu rozrušujú, takže horniny v jaskyni môžu byť oveľa tvrdšie, než ich povrchové ekvivalenty. Iskrenie pri údere na stenu, i steny, na ktorých neostali stopy po údere, opisované v Horákovom v denníku, som v jaskyni osobne zažil i ja, i keď nie s takou pravidelnosťou, ako to opisuje Horák v Mesačnej šachte. 

Osobne ma nad vierohodnosťou Horákovho príbehu najviac núti pochybovať ním opisovaná streľba do stien. Streľba do hladkých tvrdých povrchov vedie k odrazeným guľkám a/alebo riziku vzniku šrapnelu z roztrieštenej guľky alebo skaly. Preto ide o jednu z prvých vecí, pred ktorými by vás mali na kurze streľby vystríhať. Výpovede očitých svedkov, ktorí prestrelky v podzemných priestoroch zažili, hovoria o častých odrazených guľkách. Nečudo, že boje v jaskyniach nie sú medzi vojakmi veľmi obľúbené. 

Okrem toho Horák uvádza, že sa do jaskyne vybral s puškou, ktorá by mu v užších priestoroch nepochybne zavadzala (pištoľ nespomína, hoci nemožno vylúčiť, že ju pri sebe mal). Pritom pri streľbe v podzemných priestoroch zvyknú vojaci preferovať práve "slabšie" druhy zbraní alebo streliva (napríklad pištole), aby znížili riziko z odrazených striel. 

Horák taktiež tvrdil, že počul ohlušujúce dunenie a ozveny, ktoré vyvolali guľky pri náraze na stenu. No už samotný zvuk výstrelu v jaskyni je podľa osobných svedectiev tak hlasný, že vás kompletne ohluší, takže počuť zvuky tesne po výstrele by nemalo byť pre Horáka fyzicky možné.

Ako mimoriadne pochybný mi pripadá najmä ten z Horákovych výstrelov, pri ktorom sa pokúšal odštiepiť vzorku steny. Horák tvrdí, že vystrelil na výčnelky v úzkej trhline, ktorou sa do šachty pretlačil. Hoci oceňujem, že sa pokúsil nájsť nerovný povrch, riziko odrazenia guľky je podľa mňa tak vysoké, že by sme jeho pokus mohli kvalifikovať ako pokus o samovraždu (I keď zdôrazňujem, že ide o môj názor a ako uvidíte nižšie, nie všetci s ním súhlasia.) 

Záver

Dôkazy, ktoré sa po uverejnení Horákovho článku o Mesačnej šachte vynorili, celej záležitosti na hodnovernosti nepridávajú, skôr naopak. Diery v Horákovom príbehu sa s pribúdajúcimi dôkazmi rádovo množia. To či nejakú jaskyňu navštívil nie je vôbec isté. Avšak to, že bol armádnym príslušníkom, je krajne nepravdepodobné, a ak si svoj príbeh úplne nevymyslel, zrejme si ho výrazne prifarbil. 

Ale ktovie, možno tam sa kdesi v podzemí Mesačná šachta naozaj ukrýva a čaká na to, kým ju niekto opäť objaví. 

Ak sa to pošťastí práve vám, urobte mi prosím láskavosť a doneste mi z nej vzorku. Len prosím, nepoužite na jej odber strelnú zbraň. 

Nadôvažok som oslovil dvoch ľudí, ktorí sa Mesačnou šachtou dlhé roky zaoberali, aby mi zodpovedali pár otázok.

Stanislav Pavlarčík, speleológ

1. Ktorý aspekt Horákovho príbehu ťa počas Tvojho dlhého bádania najviac prinútil pochybovať o jeho pravdivosti?

Ak si čitateľ prečíta túto príhodu prvýkrát, neubráni sa nesmiernemu vzrušeniu po tajomnom a neobjavenom. No ak sa k nej viackrát vráti a začne ju porovnávať s historickými a odbornými faktami, vynoria sa mnohé otázky spochybňujúce vierohodnosť príhody ako aj existenciu jaskyne samotnej. 

Do pátrania po jaskyni sa zapojilo veľa našich jaskyniarov i rôznych záujemcov z blízkeho i vzdialenejšieho zahraničia, ale snahy vypátrať ju, vyšli naprázdno. Napokon, ani súradnice uvedené v článku NSS Bulletin nie sú vierohodné, preto sa jaskyňa hľadala napríklad vo Vysokých a Belianskych Tatrách alebo dokonca až v Nízkych Tatrách, to už je však ďalšia špekulácia. 

Tak či tak nám to vychádza ako zavádzanie odbornej i laickej verejnosti. Ktosi významný povedal, „Keď súčasníci mlčia, vznikajú legendy“ - to hovorí za všetko. Na legende sa stále priživujú  záhadológovia, psychotronici, pavedci a ktovie kto všetko ešte, snažiac sa ľudí presvedčiť o jej existencii, vysvetliť tajomné javy a podobne. Dokonca sa spája s vymysleným Nemeckým štábnym bunkrom, ináč ponurou rozostavanou poľnohospodárskou stavbou, pod ktorou sa má nachádzať Mesačná jaskyňa. Údajne to potvrdil aj geologický vrt, čo je ďalší výmysel.

2. Existuje nejaký dôkaz, ktorý by ťa presvedčil, že Mesačná šachta je skutočná? Ak áno, aký?

Existenciu jaskyne nemožno označiť ináč ako bluf. Ako by povedal jeden náš pracujúci človek, je to „výmysel najvyššieho stupňa“. Mesačná jaskyňa sa nenašla a určite sa ani nenájde, pretože neexistuje. Oficiálne ju neevidujú ani naše jaskyniarske inštitúcie, ktoré sa profesionálne zaoberajú problematikou jaskýň.

3. Čo by si odkázal ďalším pátračom, ktorí sa Mesačnú šachtu snažia objaviť dodnes? Máš pre nich nejaké prípadné vodítka?

Je na mieste otázka, či je možné nájsť niečo, čo neexistuje. Zostáva len veriť v nádeji, že možno raz sa tak stane. Legenda o Mesačnej jaskyni je stále živá a viera v jej existenciu zostane navždy. To však ale nevadí, naopak ideu o existencii neexistujúcej jaskyni je večná a treba ju rozvíjať. Pátranie po nej prináša obrovskú radosť a zážitok  z objavovania nepoznaného, pravdepodobného a postupne i zabudnutého.

4. Teraz veľmi špekulatívna otázka - čo podľa teba chcel Horák publikovaním svojho článku dosiahnuť?

Nevieme. Ale nebolo to len tak pre nič, za nič - otvára sa priestor pre možné špekulácie. Levočské vrchy boli totiž dlho uzatvorenou oblasťou, nachádzal sa tu Vojenský výcvikový priestor Javorina. Jaskyňa sa za takú dlhú dobu nenašla a ani kapitán Horák preto neurobil veľa, aby sa našla a bola prístupná aspoň pre vedecké a odborné kruhy.

Walter Pavliš, geológ a speleológ

1. Trúfli by ste si zhodnotiť, na koľko percent je podľa Vás Horákov príbeh o objave Mesačnej šachty autentický?

Postupem času jsem čím dál více skeptický ohledně pravdivosti Horákova tvrzení o jeho Měsíční šachtě. Domnívám se, že procento, které bych si dovolil odhadnout, je tak na úrovni 30%. Zcela jistě je smyšlený celý válečný příběh o partyzánech a jejich bojích. Buď to bylo plně jinak, nebo je to smyšlené a okolnosti nálezu jeskyně byli jiné. Postupem času se spíše objevovali další informace, které příběh ještě více znevěrohodnotili než naopak. Obrázky, nákresy, dopisy informace o ATH apod. 

2. Čo by potom vôbec svedčilo o autenticite Horákoveho príbehu?

Podle všeho, a je to i názor odborníků, které jsem o jejich názor požádal, například psychologové z Bohnic v Praze, je článek napsán tak, že vykazuje značné prvky věrohodnosti. Autor je přesvědčivý a příběh vypadá tak, že se skutečně něco z toho stalo. Také bych řekl, že za vše mluví, kam autor článek vlastně poslal. Kdyby chtěl být opravdu pouze slavný, asi by jej poslal někam do bulvárních novin a ne do specializovaného časopisu pro jeskyňáře. To vše je plus k tomu aby příběh pravdivý byl. 

3. Existuje nejaký dôkaz ktorý by Vás definitívne presvedčil o existencii alebo neexistencii mesačnej šachty? A áno, aký by to bol?

Takový důkaz je samozřejmě pouze nález jeskyně, respektive šachty v jeskyni. Příběh bude žít dál, i když se nepodaří nic najít, nebo právě proto. Je to krásná záhada, bohužel postavená na tvrzení jednoho jediného člověka. Domnívám se, že pokud došlo k setkání Karla Matouška (pozn. redakcie - údajný priateľ Horáka z USA, ktorý sa o Mesačnú šachtu zaujímal) s rodinou Slávka a Jureka (pozn. redakcie Horákov spolubojovník, ktorý sa ním mal ukrývať v jaskyni a neskôr si zobrať jednu zo Slávkovych dcér) jak o tom podává zprávu ATH, že by si rodina uvědomila, že Měsíční jeskyně je fenomén a tak bychom se dočkali dalších informací. Nechce se mi věřit, že by nezůstal nikdo, kdo nemá žádné další informace. Právě tato situace je krajně podezřelá. Miniámálně Jurek by asi někomu mohl předat zprávu o jeskyni. V dopisech se připouští, že znali tajemství jeskyně, přestože za války byl v šachtě pouze ATH.

4. Ktoré zistenie Vás pri Vašom pátraní po Mesačnej šachte prekvapilo asi najviac?

Existence jeskyní, a to poměrně velkých, v oblasti, kde to jeskyňáři ze Slovenska vylučovali. Spolupracovali jsme i s tehdejším vedením speleologie na Slovensku a dobře si pamatuji jak reagovali na naše dotazy ohledně území mezi Lubovnou a Plavnicou. Jeskyně? Neexistuje. Teprve později svá tvrzení opravovali. Vyskytuje se tady bradlové pásmo a v tomto pásmu jsou poměrně velké vápencové kry jursko-křídového stáří. Především jurské krinoidové vápence jsou vhodné pro tvornu jeskynní. A z těchto vápenců jsou v této oblasti celé kopce. Jsou tam i malé lomy na vápenec.

5. Čo by ste odkázali ostatným pátračom po Mesačnej šachte? Existujú stopy, na ktoré by sa by sa podľa Vášho názoru mali zamerať?

At nehledají podle Google Earth. Zhruba tak jednou za půl roku mi přijde od někoho dopis, že tutově našel místo, kde je jeskyně, a pak se ukáže, že jediná metoda, kterou ten dotyčný použil, bylo hledání vhodného místa u počítače. Takto to opravdu nefunguje. Jediná cesta, jak vyloučit nějakou lokalitu, je důsledný terénní průzkum a někdy i tak narazíte na nemožnost pokračovat. Například v mé zájmové oblasti je zjevný krasový pramen - tedy poměrně nadějný krasový útvar, ale je z něj udělán zdroj pitné vody pro obec, takže nějaká další průzkumná činnost je téměř vyloučena. Musíte jinudy. Také bych si hodně sliboval od korespondence Allany Hyneka (pozn. redakcie - americký astronóm a ufológ) s ATH, která měla probíhat v roce 1970, ale nedokázal jsem najít žádné další informace v této korespondenci.

6. V prípade, že by Horákov príbeh nebol skutočný, čo podľa Vás mohol sledovať zverejnením svojho článku?

Mohl mít jednoduše sen být slavný a zajímavý. Tehdejší Československo a  jeho jeskyně byli poměrně exotickou krajinou pro Američany. Něco jako Transylvánie pro Brity v dobách, kdy Bram Stoker psal Drákulu. 

7. Údajne sa Vám podarilo odkryť nejaké prepojenia Horákovej rodiny na tajné služby. Možno aspoň s určitou mierou istoty tvrdiť, že s tajnými službami spolupracoval i samotný Horák?

To je pouze moje spekulace. Příbuzní Antonína Horáka v USA mi sdělili zajímavé okolnosti z historie jejich rodiny. Jeden z členů Horákovi rodiny měl za války sloužit u jakýchsi tajných služeb a dokonce v Evropě a byl ůdajně zavražděn, přičemž jeho vražda měla být maskována jako sebevražda. To samé se za měsíc stalo jeho synovi. Údaje o tomto chlapíkovi, který byl s ATH příbuzný a jmenoval se Frank Horák, nelze dohledat - ani úmrtní list není k dispozici. Výpis údaje o ATH z databáze migrantů a žádostí o občanství jsou vymazané. Leccos naznačuje, že příchod Horáka do USA a osudy jeho rodiny byli nějak spojeny se službami, které za války vykonávali tajnou činnost.

8. Viete aspoň približne zhodnotiť (vzhľadom na "výkonnosť" vtedajších zbraní) aké pravdepodobné je, že by sa Horák pokúsil streliť puškou alebo pištoľou (hoci tú v denníku vyslovene neuvádza) do hladkej steny v uzavretom priestore? Nepredstavovala by preňho odrazená guľka alebo šrapnel zo steny riziko?

Musel jsem si osvěžit, co o výstřelch v jeskyni vlastně ATH píše. Vystřelil nahor do stěn šachty nad osvětlenou část a do její zadní části. způsobil jen šrám vydávající štiplavý zápach. To ovšem nestřílel do vápence, ale do materiálu měsíční šachty, tedy do jemu neznámého materiálu tmavěmodré barvy. Pak sbíral jakési šupiny vedle krápníků z venku měsíční šachty a pokusil se odebrat materiál stěny právě výstřelem, což se mu nepodařilo. 

Píše že měl zákopový krumpáč: "krumpáč nezanechává stopy a prudce odskakuje"; tak to asi nejdříve vyzkoušel krumpáčem a když to nešlo tak do stěny střílel. V podstatě se shoduje s vaším názorem, že je to problém odebrat vzorek a to navíc nešlo o vápenec, ale nějaký ještě pevnější materiál, ze kterého má být samotná šachta. Co sa rizika odrazených kulek týče, to by nebyl problém. Riziko to jistě bylo, ale chlapi byli se zbraněma zvyklí zacházet a tak se na nebezpečí hledělo poněkud jinak než v dnešní přecitlivělé době.

9. Toto je priestor na Vaše ďalšie postrehy a úvahy. Chcete ešte prípadne niečo dodať?

Bylo by to asi na mnoho hodin. Určitě nekončím s hledáním a zase pojedu.

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Titulný ilustračný obrázok: Midjourney.

Záverečná poznámka: Jaskyňa alebo šachta?

Technický vzaté, záhadný útvar je Mesačná šachta a nie Mesačná jaskyňa. Pôvodný autor jaskyňu, v ktorej našiel tento útvar – Mesačnú šachtu, nijako nepomenoval. 

Vybrané zdroje 

https://www.cez-okno.net/stitok/mesacna-jaskyna – séria článkov a youtubových videí venovaná Mesačnej šachte, v jednom z nich je "hlavnou postavou" Stanislav Pavlarčík spomínaný v článku 

https://zahady.info/category/mesicni-sachta/ – ďalšia stránka so sekciou venovanou Mesačnej šachte 

https://www.youtube.com/embed/7oxCz23lcqk

Do pozornosti tiež dávam toto video, ktoré vás zavedie do podivuhodných krajín, ale zároveň svedomito podáva takmer kompletnú históriu výskumu šachty i množstvo noviniek v jej výskume 

Články a video od Waltera Pavliša

https://www.matrix-2001.cz/clanek/slovenska-agharta-aneb-jeste-jednou-a-vice-o-tajemne-mesicni-jeskyni-2279

https://www.matrix-2001.cz/clanek/zahada-mesicni-jeskyne-na-slovensku-nove-aktualni-skutecnosti-2295

https://www.youtube.com/embed/DEvVzl1ACZ0

Výber zo slovenskej jaskyniarskej literatúry

Piovarči, E., 2000: Mesačná jaskyňa – realita alebo len novodobý mýtus? 31, 3, 43–51
Ducár, J., 2006: Klub priateľov kapitána Horáka. Spravodaj SSS 37, 4, 56–57.

Pivovarči, E., 2007: Tajemnica Ksieźycowej jaskyni. Jaskyniar, 2007, 91–97.

Pavlarčík, S., 2015: Kapitán Horák večne živý. Spravodaj SSS 46, 1, 96–99.