„Naše“ treťohorné more: Príbeh Paratethys

Geológ a paleontológ Samuel Rybár z Katedry geológie a paleontológie UK v Bratislave rozpráva o stopách treťohorného mora Paratethys na území dnešného Slovenska v perspektíve najnovších výskumov.

Admin, 2021-06-18 12:00:00

Démonický Veles, brat Rudru a Odina? Čo (ne)vieme o záhadnom slovanskom božstve

Veles (alternatívne Volos) sa niekedy považuje za vládcu slovanského záhrobia, boha mágie, či dokonca za úhlavného nepriateľa Perúna. Podľa iných bádateľov vieme o Velesovi jedine to, že bol bohom dobytka. A dokonca sa vyskytli názory, podľa ktorých nešlo o pôvodného slovanského boha, ale len o neskorú „zľudovenú verziu“ Sv. Blažeja.

Dušan Valent, 2021-06-16 04:46:00

Čo naozaj vieme o pôvode Etruskov? Nástrahy priamočiarych interpretácii genetiky a archeológie

Etruskovia patria medzi najvplyvnejšie, ale aj najzáhadnejšie staroveké národy. Diskusii o ich pôvode posledné desaťročia dominuje hypotéza založená na priamočiarych, takmer naivných interpretáciách archeologického záznamu a „genetiky“. Problém je, že predkladá scenár, ktorý v širšom kontexte nedáva zmysel.

Dušan Valent, 2021-06-08 12:41:00

Prvotní androgynita, slovanský kníže Báj a jeho psi

V tomto článku prozkoumáme motiv prvotní androgynity – jednoty mužského a ženského, čímž navážeme na předchozí článek o indoevropském *Jemovi „Dvojčeti“ a jeho vztahu k postavě Kosmického obra – prvotní bytosti, z jejíhož těla vznikají jednotlivé složky světa. Také konečně představíme běloruský lidový příběh o knížeti Bájovi, který může být *Jemovým dědicem a který je doprovázen dvěma psi, což je důležitý motiv odkazující na jeho podsvětní charakter. Nakonec se podíváme na motiv „obkroužení světa“, prvotního vyznačení hranic lidského světa, a na jeho možnou souvislost s *Jemovými činy.

Jan "Dorian" Korda, 2021-06-02 08:33:00

Nikto ich nevykopal: Aký je pôvod mezoamerických krišťáľových lebiek?

Niekedy sa pripisujú Aztékom, inokedy Tolkéhom, Mixtékom a Mayom. Čas od času taktiež mimozemšťanom. Obľubujú ich nielen nadšenci záhad, ale aj ezoterici, ktorí im pripisujú liečivé či mystické schopnosti.

Dušan Valent, 2021-05-28 04:00:00

Prosíme, pomôžte nám prinášať viac zaujímavých článkov: Podporte fungovanie projektu Ľudia, mýty & dejiny

V priebehu prvého približne polroka našej existencie sme vám v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska aj zahraničia priniesli viac ako 50 popularizačných článkov. Prosíme, pomôžte nám prinášať viac prepracovaného, hodnotného obsahu.

Dušan Valent, 2021-05-25 05:45:00

Záhady a prekvapenia najväčších pevností doby bronzovej: Tajomné hradiská Veľkého Tribeča, Krivína a Zádielskej doliny

Nedávno sme si predstavili dve pozoruhodné hradiská zo sklonku doby bronzovej na Sitne a Zobore. Ich rozloha dosahuje približne 16 hektárov, čo zodpovedá 22 futbalovým ihriskám. Prirodzene sa natíska otázka, ktoré hradisko z éry „rozmachu pravekých pevností“ na prelome doby bronzovej a železnej bolo na našom území najväčšie?

Dušan Valent, 2021-05-24 04:52:00

Týr namiesto Odina? Hľadanie pravekého vládcu germánskych bohov

Rôzne indície naznačujú, že staroseverský Týr pôvodne zastával významnejšiu funkciu, než mu pripisujú islandské pramene z neskorého stredoveku. Avšak akú významnú?

Dušan Valent, 2021-05-21 05:24:00

Stopy podmorských gigantov: Flyš – borovička slovenskej geológie

Nedávno som vám predstavil neobyčajne obyčajné horniny, ktoré som prirovnal k bryndzi. Horniny, ktoré si predstavíme dnes, sú podobného (ne)obyčajného rázu.

Juraj Littva, 2021-05-12 08:56:00

Kedysi jej hovorili Úsvit: Znásilnenie a incest Šípkovej Ruženky odhalené v príbehoch z minulých tisícročí

Rozprávka o Šípkovej Ruženke vychádza zo stredovekých príbehov, ktoré rozhodne neboli vhodné pre deti: princ totiž princeznú v spánku prakticky znásilnil. Odkiaľ však pochádzajú tieto stredoveké predlohy?

Dušan Valent, 2021-05-06 16:52:00

Keď bol Dunaj bohom: Rozjímanie o uctievaní jednej rieky

Pred starou budovou Slovenského Národného Divadla stojí fontána. Pochádza z roku 1888. Ako dieťa som obdivoval rakov a korytnačky a ďalšie vodné zvieratá, ktoré ju zdobia. Na vrchole je bronzová socha orla a na nej chlapček s lampou – ide o Dia v podobe orla ako unáša Ganyméda. Bratislavčania však o nej majú inú povesť. Spomínam si, že otec mi ju rozprával, aj keď som si ju už nepamätal a dohľadal si ju až neskôr. Orol a chlapec mali zachrániť kedysi mesto.

Pavol Jelínek, 2021-05-03 03:50:00

Pravekí vládcovia Tribeča? Monumentálne hradisko lužickej kultúry na Zobore

Zobor nad Nitrou ponúka výborný výhľad do širokého okolia. A taktiež strmé svahy, priam ideálne na opevnenie. Jeho strategická poloha nezostala bez povšimnutia. Dosvedčujú to dodnes zachované monumentálne zvyšky prehistorických valov.

Dušan Valent, 2021-04-28 05:35:00

Král a smrt: Mýtus o první oběti a indoiránské mýty o počátku lidstva

V indoevropských mytologiích nalezneme rozvinuté mýty, i pouhé sporé a záhadné zmínky, o jedné zajímavé postavě, která stojí mezi lidským a božským, a jejíž rekonstruované praindoevropské jméno zní *Jemos „Dvojče“. K dědicům této postavy patří hinduistický bůh smrti Jama, perský mytický král Jima, římský Remus, germánský první člověk Tuisto a snad také lotyšský bůh úrody Jumis a severský Ymi, prapředek protivníků bohů.

Jan "Dorian" Korda, 2021-04-26 04:04:00

Šaty robia Minojca: Ako sa obliekali obyvatelia Kréty v 2. tisícročí p. n. l.?

V 2. tisícročí p. n. l. sa na ostrove Kréta rozvinula prvá známa literárna kultúra v rámci Európy, nazývaná minojská. Pomenovaná je po miestnom mýtickom vládcovi Minoovi.

Mária Valigová, 2021-04-21 14:37:00

Pôvod a premeny Lilit: Môže za jej novodobý obraz stredoveká paródia?

Kto je Lilit? Milenka Satana a matka démonov, uchvatiteľka osamelých mladíkov, vrahyňa nemluvniat alebo divoká a nezávislá žena, ktorá sa odmietla podrobiť vôli muža aj Boha?

Dušan Valent, 2021-04-16 08:01:00

Praveké hradisko na pekelnom vrchu? Záhada prázdnej „akropoly“ na Sitne

Sitno je peklo. Prinajmenšom ním bolo... v ľudovom ponímaní. „Peklo, sitno, všecko jedno,“ hovorilo sa. Alebo: „Boday si sa prepadou do najhlbšieho sitna!“ Ako zastaraný výraz s významom „peklo“ udáva sitno aj Slovník slovenského jazyka.

Dušan Valent, 2021-04-09 21:21:00

2 % z dane na popularizáciu vedy a kritického myslenia pre deti a mládež na celom Slovensku

V rámci občianskeho združenia, pod ktoré spadá projekt Ľudia, mýty & dejiny, sa už roky snažíme bezplatne šíriť osvetu o dávnej histórii, prírode a kritickom myslení na školách. Prosíme, prispejte asignáciou 2 % z dane nášmu združeniu, a umožnite nám vykonať viac vedecko-popularizačných aktivít pre deti a mládež po celom Slovensku.

Admin, 2021-04-07 13:38:00

Germánska bohyňa jari zo Zohora: Pamiatky jarných sviatkov spred 2000 rokov?

Vzácne nálezy zo Zohora a Dvorov nad Žitavou môžu predstavovať doklady slávností jari spred dvetisíc rokov.

Pavol Jelínek, 2021-04-01 20:02:00

„Stratení“ Slovania Panónie: Mali bližšie k Čechom a Slovákom alebo Srbom a Chorvátom?

Až do záveru 9. storočia obývali prakticky celú Karpatskú kotlinu Slovania. Väčšinu neskôr vytlačili alebo asimilovali starí Maďari. Čo vieme o týchto „stratených“ Slovanoch?

Dušan Valent, 2021-03-30 06:50:00

Praveká obetná jama v Nitre: Stopy prastarého indoeurópskeho rituálu?

U Indoeurópanov patrila obeta koňa k najvyšším náboženským praktikám, spájaným s kráľovskou mocou. Môže s ňou súvisieť pozoruhodný nález z Nitry?

Pavol Jelínek, Marián Samuel, 2021-03-26 11:40:00

Démon alebo božstvo? Nenápadný závesok zo Včeliniec môže skrývať veľkolepé mytologické pozadie

Unikátny nález z doby bronzovej, objavený neďaleko Rimavskej Soboty, evokuje prestížne dievčenské hroby z Dánska.

Dušan Valent, 2021-03-21 17:19:00

Morana: Bohyně, oběť či čarodějnice?

Opět nastává jaro a na mnoha místech střední Evropy probíhá, nebo by alespoň za normálních dob probíhal, starobylý obřad zvaný vynášení Smrti.

Jan "Dorian" Korda, 2021-03-18 05:12:00

Bryndza slovenskej geológie: Zrodená z bahna ako v Čiernom mori, v plytčine ako v Perzskom zálive

I napriek vyše stopäťdesiat rokov trvajúcemu geologickému výskumu je i v jednej z najrozšírenejších, najznámejších a podľa niektorých i najnudnejších hornín Slovenska stále čo objavovať.

Juraj Littva, 2021-03-12 19:55:00

Žádné obětiště: Současný pohled na svatyni Habrůvka ‒ „Býčí skála“ ‒ moravské halštatské centrum

Martin Golec ‒ Zuzana Mírová

Admin, 2021-03-05 10:40:00

Je Sfinga oveľa staršia? Falošné nádeje, výpoveď skál a nečakaný klimatický zvrat

Na gízskej plošine sa neďaleko slávnych pyramíd nachádza obrovská socha leva s ľudskou tvárou: Veľká sfinga alebo jednoducho Sfinga. Bezmála 73 metrov dlhý a vyše 20 metrov vysoký kolos vytesali do miestneho vápencového masívu.

Dušan Valent, 2021-02-27 21:12:00

Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek
Partneri