V dobe bronzovej v Európe vrcholí náboženský význam slnka. Slnečné symboly zdobili pohrebné milodary, honosné ozdoby ale aj panciere a meče. Čo vieme o božstve, ktoré bolo stredobodom tohto pravekého slnečného kultu?
Podporte naše bezplatné interaktívne prednášky pre základné a stredné školy, ktoré popularizujú dávne aj pradávne dejiny, prírodné vedy a kritické myslenie.
Mnohé mýty časom degradovali do povestí a rozprávok. Ako povesti sa často viažu na konkrétne miesto a vytvárajú tak dojem, že sa tam udalosť skutočne nejakým spôsobom udiala. Pri pohľade „z výšky“ však vidíme, že príbehy (resp. ich fragmenty) s identickým dejom (s obmenou geografických názvov, mien postáv apod.) nachádzame na rôznych miestach a v rôznych obdobiach. Pôvodná, najstaršia verzia týchto príbehov teda vznikla niekde inde a doslova ju len tušíme v hĺbke tisícročí. Neinak je to aj s povesťou o založení českého mesta Trutnov a jej hrdinovi Trutovi.
Chetitské písomnosti z 13. storočia pred n. l. spomínajú pozoruhodnú postavu: záškodníckeho vojenského vodcu a možno princa v exile menom Pijamaradu. Panovníci chetitskej ríše proti nemu opakovane vyslali vojsko, vzývali na pomoc nadprirodzené sily a dokonca mu núkali kráľovstvo. Všetko márne. Veľmoža, ktorého niektorí bádatelia označili za „úhlavného nepriateľa Chetitov“, nezastavili štyri desaťročia.
Již od dob Eduarda Štorcha a jeho románu Hrdina Nik byla představa Avarů jako bezcitných a hamižných darebáků hluboce zakořeněná v historickém povědomí české a slovenské veřejnosti. Celé generace vyrostly na vyprávění o slovanském povstání vedeném franckým kupcem Sámem, a i když se z jejich paměti vytratily detaily původního Štorchova příběhu, to hlavní zůstalo skryto kdesi hluboko na samé hranici historických vědomostí. Jistota, že to Avaři byli ti zlí.
Keď som sa Mesačnej šachte plánoval "pozrieť na zúbok" nemal som ani poňatia, že v skutočnosti sa nespúšťam do šachty ale poriadne hlbokej králičej nory, ktorá síce nekončí krajinou zázrakov, no i tak nás zavedie do podivuhodných končín.
Pri štúdiu pravekých symbolov je až podivuhodné to, ako majú niektoré jednoduché znaky svoj symbolický význam prakticky nezmenený naprieč kultúrami a tisíckami rokov. V nasledujúcom článku si predstavíme ďalší z nich.
Kirké je známa predovšetkým ako čarodejnica, ktorá na ostrove Aiaia premenila Odyseových mužov na ošípané. Jej príbeh je ale oveľa bohatší – a v mnohých ohľadoch zdanlivo paradoxný. To sa mení, keď na ňu pozrieme cez perspektívu indoeurópskej mytológie. Vtedy zároveň poodhalíme prastaré mýty, ktoré sa nezameniteľne vpísali aj do archeologického záznamu strednej Európy.
V dnešním díle našeho seriálu o sámském animismu se podíváme na sámské noidy a cestu, která je odděluje od běžných smrtelníků. V předchozím díle jsme si vysvětlili, že magie není zapovězena běžným lidem a otázka duchovní autority je komplexnější téma, do kterého zasahují další historické děje podepisující se na společenské pozici duchovního vůči své komunitě.
V redakcii sme dali hlavy dokopy a prinášame odporúčania na to – podľa nášho názoru – najzaujímavejšie, čo sa na českom a slovenskom knižnom trhu objavilo v priebehu tohto roka. Náš výber sme ale doplnili aj o niekoľko cudzojazyčných alebo starších, dokonca antikvariátnych kúskov.
Achilles patří k nejznámějším řeckým hrdinům a k nejdůležitějším postavám Íliady. Velký Homérův epos začíná tím, jak se tento mladý muž snažil navrátit dívku Chrýseovnu jejímu otci, který svolal na řecká vojska Apollónův hněv v podobě moru. Tím však Achilles rozhněval Agamemnóna, který na oplátku hrdinovi sebral jeho zajatkyni Bríseovnu. Tak byly uvedeny do pohybu události vedoucí až ke smrti Patrokla a Héktora, jejichž pohřby Ílias končí. Celý tento příběh se odehrává v pozoruhodně krátkém časovém úseku, který činí přibližně měsíc a nedostane se ani K Achillově smrti, kterou máme poprvé zmíněnou až v Odysseii.
Znepokojivé otázniky zo staršej doby bronzovej.
V škole azda každý z nás počul o plytkých moriach, ktoré pred miliónmi rokov zaplavili strednú Európu. Na území Českej a Slovenskej republiky sa však nachádzajú aj zvyšky praoceánov. Niekedy vďaka nim môžeme kráčať dokonca aj po horninách zemského plášťa, ktorý na pevnine leží desiatky kilometrov hlbšie, ako dosiahnu najmodernejšie vrtné súpravy.
Okrem bežnej vody z potokov a prameňov sa ľudia už v neolite naučili používať aj filtrovanú vodu zo studní. O studňu je však potrebné starať sa, aby voda v nej ostala čistá a pitná. Ako si ukážeme nižšie, nie vždy sa to naším predkom darilo.
Lumyd.eu před nedávnem oslavil druhé výročí svého vzniku. Nyní je na čase jej posunout zase o kus dál.
Texty biblického Starého zákona po 7./6. storočí pred n. l. masívne prepracovali editori vyznávajúci tzv. netolerantný monoteizmus. Literárna, jazyková a komparatívna analýza napriek tomu v Starom zákone identifikovala zvyšky starých (západo)semitských polyteistických tradícií, najlepšie doložených v textoch z Ugaritu (1400-1300 pred n. l.), kde sa hovorilo dialektom mimoriadne podobným hebrejčine starovekých Izraelitov.
Pozůstatky slovanských hradišť budí i dnes obdiv a často vzbuzují i otázku, jak se takové hradiště dobývalo nebo naopak bránilo. Odpověď nám můžou poskytnout válečné akce vedené ve dvanáctém století na území Polabských Slovanů.
O vztazích duchovní autority ke komunitě a lidové sámské magii.
Pri obci Dedinka neďaleko Nových Zámkov pred viac ako 3200 rokmi pochovali výnimočnú dievčinu. Z jej hrobu poznáme jednu z najkompletnejších súprav ženských šperkov a bronzových súčastí odevu stredoeurópskej doby bronzovej.
V třetí, málo známe větve Indoíránců, se zachovala řada archaických prvků jazyka i náboženství.
Pred približne 4300 rokmi prenikli z dnešného južného Poľska na Moravu a západné Slovensko potomkovia nositeľov kultúry so šnúrovou keramikou, ktorej expanzia v prvej polovici 3. tisícročia pred n. l. sa spája so šírením „stepných génov“ a indoeurópskych jazykov. Novousadlíci priniesli odlišné pohrebné zvyklosti ako aj militantnú ideológiu.
Talentovaní avarští řemeslníci po sobě zanechali velké množství opaskových nákončí, jimiž se zdobila elita jejich říše. Při své práci čerpali inspiraci z mýtů. Jaké příběhy však Avaři mohli znát a použít na ozdobu svých opasků?
Pred pár dňami som pracoval na predstihovom výskume na stavbe rodinného domu v Senici. Vykopali a zdokumentovali sme tu dve jamy, ktoré patrili kultúre so staršou lineárnou keramikou z najstaršieho úseku mladšej doby kamennej. Objav, ktorý som učinil, však nepochádza z tohto výskumu, ale kolegovej kancelárie.
Naša planéta nevyzerala vždy rovnako. Nielenže sa na nej spájali a trhali kontinenty. Okrem toho mnohonásobne a výrazne celkom zmenila svoj vzhľad. V tomto seriáli si predstavíme cudzie podoby dávnej Zeme: od červenkastého a fialového oceánskeho sveta bez kontinentov po snehobielu snehovú guľu planetárnych rozmerov.
Když během 18. století Britové začínali postupně ovládat Indii, neměli tušení, co jim nadvláda nad touto zemí přinese. Mohli očekávat bohatství, moc a prestiž, ale získali mnohem více. „Klenot Koruny“, jak byla později Indie nazývána, totiž Britům, a nejen jim, přinesl novou identitu. Roku 1786 si William Jones, právník bengálského nejvyššího soudu, všiml, že latina, řečtina, sanskrt, ale také gótština, perština a keltské jazyky jsou si pozoruhodně podobné a sdílí tak pravděpodobně společného předka. Tak se zrodila myšlenka indoevropské jazykové rodiny a Britové, společně s ostatními evropskými národy, našli nové příbuzné ve starobylých národech Indie a Íránu.