Kumáni v Uhrách a Velké stepi: o životě kočovníků s Michalem Holeščákem

Kumáni, Kypčakové, Polovci. Mnozí naši čtenáři všechna tato jména již určitě znají, ne všichni však ví, že označovala to samé etnikum. Mohl byste pro ujasnění vysvětlit, jak tento chaos v pojmenování vznikl?

Je viac než pravdepodobné, že na antropologickej báze vonkoncom neoznačovali rovnaké etnikum. Išlo však o akýsi konglomerát rôznych kmeňov, ktoré vykazovali ako europoidné, tak aj mongoloidné črty. Vieme, že územie, ktoré obývali, malo od Kazachstanu po dolný Dunaj jeden jazyk a obdobnú materialnu kultúru.

Rôzne pomenovania vychádzajú práve z toho, kto ich nazýval. Keďže nemáme písomné pamiatky priamo od Kumánov, musíme sa spoľahnúť len na to, čo o nich napísali cudzinci. A tak v arabských kronikách sú spomínaní Kipčaci, v ruských análoch Polovci, Byzantinci ich nazývali Comani či Skýti, pre Uhrov Kúni, pre Nemcov Valven a pre Arméncov Xarteši. 

[reklama]

Aj keď rôzni bádatelia razia odlišné teórie, ktoré sa snažia toto klbko rozmotať, v drvivej väčšine uvedené názvy spája jedno, a to, že v danom jazyku sa ich pomenovanie spája s niečim plavým, svetlým, bledým. Samozrejme, odniekiaľ dané pomenovanie muselo prísť a Kumáni museli sami seba nejak nazývať-. Ale ako, to nevieme. Podľa mňa je najpravdepodobnejšie, že minimálne západná časť Kumánov sa v ich jazyku nazývala na spôsob Kun, Kumán či Koman, ale na jasné potvrdenie tejto teórie by som musel byť lingvista, čo nie som.

Kumáni jsou často spojováni s uherským vrcholným středověkem, jaká ale byla jejich historie předtím, než se dostali do střední Evropy?

Farbistá a zaujímavá. Prvá správa o prienikoch Kumánov do oblasti Kyjevskej rusi je datovaná do roku 1054. Ich expanzia na západ bola vyvolaná turbulenciami v strednej Ázii, pričom pred sebou tlačili svojich predchodcov v pontsko-azovských stepiach, Oguzských Turkov a Pečenehov. Počas druhej polovice 11. storočia postupne týchto im príbuzných kočovníkov vytlačili na periférie susedných mocenských hráčov, do Rusi a Byzancie.

V 12. storočí môžeme hovoriť o jednoznačnej kumánskej hegemónii v priestore od dolnej Volgy po dolný Dunaj. Jednotlivé kmene takmer každoročne napádali kyjevské, černigovské a perejaslavské kniežatstvá, no takmer rovnako často aj pomáhali jednotlivým kniežatám pri ich vzájomných vnútorných sporoch. Viacerí ruskí princovia sa či už po porážke, alebo uzavretom mieri ženili za kumánske princezné.

V Byzancii s nimi mali mnoho súženia, keďže Kumáni boli jedným z hlavných vojenských pilierov, na ktorom stálo povstanie bratov Asenovcov vedúce k vytvoreniu samostatného tzv. “Druhého Bulharského Cárstva” aj napriek alianciám, ktoré s cisárom uzavreli v predošlých rokoch. Kumánski žoldnieri sa dostali aj do Chorézmskej ríše a Gruzínska. Vo všetkých týchto krajinách sa dokázali rýchlo zorientovať a ovplyvňovať domácu politickú scénu.
 

Co je nakonec donutilo opustit jejich území ve východní Evropě? Objevila se ve stepi nová velmoc, která je vyhnala dále na západ, nebo je k migraci přiměly spíše klimatické důvody?

Tak ako ich prvotnú migráciu zapríčinili zmeny mocenských stavov v centrálnej Ázii, tak isto to bolo aj s ich ďalším presunom na západ. Tentokrát to nebol nikto iný než Džingischán a jeho Mongolská ríša. Prvé strety s Kumánmi či Kypčakmi prebehli už počas Džingischánovho života, pričom najznámejším bojovým stretom v tomto období bola bitka na rieke Kalke. Tomu však predchádzalo viacero konfliktov, ktoré začali už v oblasti východného Kazachstanu. Následne sa pri prenasledovaní šacha Chorézmskej ríše mongolská armáda dostala do pontských stepí prekvapivo z juhu cez Kaukaz.

[reklama]

Kumáni sa v tom priestore snažili vzdorovať. Spojenectvo s miestnymi Alanmi však Mongoli rozložili ľsťou. Keďže stret s oboma silami naraz by predstavoval signifikantné nebezpečenstvo, generáli Džebe a Subotaj najprv podplatili Kumánov, aby opustili svojich spojencov s prísľubom bohatého výkupného. Po porážke osamotených Alanov však namiesto výplaty dostali Kumáni ostrie meča a dvaja ich najvyšší cháni boli zabití. To napomohlo dovtedy nižšie postavenému chánovi Kotenovi, ktorý sa viac aktivizoval v priestore Rusi a inicioval spojenectvo so svojím zaťom Mstislavom Černigovským proti Mongolom. Táto výprava však bola po počiatočnom váhaní rozdrvená práve pri spomínanej rieke Kalke. 

Následne sa Mongoli vrátili do svojej vlasti a západné výpravy sa na pár rokov pozastavili. V 30. rokoch 13. storočia sa však vrátili v plnej, ak nie ešte väčšej sile a systematicky si podrobili postupne celú západnú časť eurázijskej stepi. Kumáni bez jednotiaceho elementu, ktorého sa Mongoli určite veľmi báli, nemali ako relevantne vzdorovať. Niektoré kmene sa dobrovoľne podvolili, niektoré neúspešne bojovali a veľká časť uprela pohľad na západ, na dve krajiny, s ktorými mali predošlé skúsenosti a aj čulé styky: Uhorsko a Bulharsko. Práve chán Koten, ktorý v minulosti bojoval aj proti Uhrom, požiadal u Bela IV o azyl pre jeho ľudí. Ďalšia veľká masa sa presunula do Bulharska, zrejme v dvoch vlnách. 

Při diskusi o kumánské migraci nesmíme opomenout otázku, jak vlastně probíhala. Máme nějaké zprávy o tom, jak vypadala horda na přesunu?

Treba rozlíšiť, o aký presun ide. Kumáni ako nomádi či kočovníci sa presúvali na pravidelnej báze. Nešlo o chaotické migrovanie hore-dole po stepi, ako by si to mohol niekto predstavovať, ale cielené presuny zo zimných táborísk na letné a naspäť. Táboriská boli jednoznačne vymedzené medzi jednotlivé kmene či širšie rodiny a so stepou sa pracovalo systematicky, pričom základným cieľom bolo nevyčerpať pastviská. Pri takýchto presunoch si môžeme predstaviť jasnú úlohu každého jedného člena spoločnosti a aspoň vnútorne organizovaný presun. Jurty a výbava sa ukladali na vozy ťahané volmi, ktoré sprevádzali zmiešané stáda koní, s jazdcami či bez nich, kráv, oviec a kôz. Určite za prispenia štekotu mnohých psov.

Pri nie úplne koordinovanom presune, ako v prípade relokácie kvôli Mongolom, si musíme predstaviť ešte väčší chaos. Na základe správ od rôznych očitých svedkov si vieme predstaviť ako to vyzeralo v Uhorsku aj v Bulharsku. Kumánske stáda pošliapavali úrodu a z nedostatku priestoru sa vyskytli šarvátky s miestnym obyvateľstvom, zaiste aj medzi Kumánmi navzájom. Časť Kumánov však utekala dokonca aj po mori. Do Bulharska sa prepravili na lodiach, pričom v tomto prípade si určite nemohli zobrať so sebou svoje stáda ani väčšinu štandardnej „batožiny“.
 

Jak Kumány přijali usedlí obyvatelé Uher? Jak na ně jako pohany reagovali křesťanští duchovní?

Samozrejme, domáce obyvateľstvo sa na nich pozeralo s nevôľou. Pri ich prvom príchode krátko pred mongolským vpádom spôsobovalo umiestnenie drvivej väčšiny Kumánov v medziriečí Dunaja a Tisy nemalé trenice. To vyvrcholilo v čase, keď Mongoli prekročili Karpaty. Z celkového nechutenstva a rôznych fám, že Kumáni sú vlastne len mongolskí špióni.

Situácia eskalovala tak, že rozvášnený dav napadol dom, v ktorom kráľ Belo internoval chána Kotena a jeho rodinu. Všetkých do jedného vyvraždili a odseknuté hlavy pohádzali do Dunaja. Zároveň sedliaci začali napádať aj ostatných Kumánov, ktorí im to oplatili rovnakou mincou. Kumáni opustili Uhorsko smerom do Bulharska a za sebou nechali spálenú zem. Územie Sriemu tak bolo za rok vydrancované dvakrát, najprv Kumánmi a potom aj Mongolmi. 

Duchovenstvo však malo kontakty v Kipčackej stepi podstatne skôr, ako sem Kumáni prišli. Za aktívnej účasti vtedy ešte kráľoviča Bela sa snahy o pokresťančenie Kumánov orientovali na územie približne dnešného Moldavska a juhovýchodného Rumunska, kde bolo dokonca vytvorené samostatné biskupstvo. Borč, významný kumánsky chán z tohto územia dokonca vyslal svojho syna s jeho suitou do Ostrihomu, kde prijal kresťanstvo a sám sa nechal pokrstiť vo svojej zemi práve Belom.

Po druhom príchode Kumánov do Uhorska (po odchode Mongolov) si duchovenstvo s nimi nerobilo veľké starosti. Samozrejme, boli výnimky, ktoré musel potrestať sám kráľ, napríklad v oblasti Nyárhídu okolo Nových Zámkov, no všeobecne sa situácia neriešila až do príchodu pápežského legáta Filipa z Ferma za panovania Ladislava IV Kumánskeho.

[reklama]

Tento mladučký kráľ si zaslúžil svoj prídomok práve preto, že jeho matka bola Kumánka, ktorá sa vydala za Belovho syna Štefana. Štefan V kraľoval len asi dva roky, kým predčasne umrel a jeho syn sa stal maloletým kráľom. Namiesto cirkvi inklinoval ku slobodomyseľným Kumánom. Po príchode legáta Filipa nastali najväčšie trenice kráľa priamo s pápežom. Kráľ Ladislav bol podozrievaný, že spolupracuje aj s Tatármi, a veľa vystihuje jeho výrok, že pápeža aj „s celou jeho bandou nechá posekať tatárskymi šabľami“. Mladý panovník však zomrel tak, ako aj žil, v Kumánskom tábore zabitý jedným zo svojich ľudí.
 

Když jsem zmínil vztah pohanů a křesťanů, musím se zeptat, co víme o původním kumánském náboženství?

Kupodivu pomerne veľa, hoci sú naše poznatky mierne skreslené okom pozorovateľa, čo bol zvyčajne cudzí cestovateľ či kronikár. Pôvodné náboženstvo Kumánov by sa dalo považovať za animizmus či šamanizmus. Podľa mena hlavného božstva či skupiny božstiev ho možno nazývať tengrizmus. 

Tengri, rovnako ako u Mongolov, bolo jednoducho Večné Modré Nebo, maskulínny aspekt, popri ktorom zrejme stál nejaký feminínny aspekt, súdiac podľa toho, že medzi kumánskymi sochami, ktoré stávali na rituálnych obetiskách, boli zastúpené aj ženy. Sochy, ktoré zobrazujú „zbožštených“ predkov či bájnych hrdinov a hrdinky z príbehov, sú rozosiate po celej stepi. Pri ich nohách sa nachádzajú rôzne obety a ešte v 14. storočí ich tesali špecialisti a každý, kto šiel okolo, nechal pre predkov nejakú drobnosť, jedlo, nápoj, alebo napríklad šíp. Modly však mohli byť aj drevené, či dokonca plstené. 

Dôležitú sakrálnu úlohu mal pes. Keď Kumáni prisahali, postavili sa do kruhu okolo psa, ktorého rozsekali šabľami so slovami, že každý, kto danú prísahu poruší, skončí ako tento pes. Kynonymá, čiže psie mená sú časté, ako aj pohreby psov v rámci rituálov. So zvieratami sa spája aj tvrdenie, že Kumáni uctievali prvé zviera, ktoré ráno zbadali, alebo popis chána Boňjaka, ktorý pred bojom vyl na mesiac ako vlk, pričom vlci mu odpovedali.
 

Jak probíhala integrace Kumánů do mocenských a sociálních struktur Uher? Změnil se nějak způsob jejich obživy?

Kumánska sociálna štruktúra bola pri príchode do Uhorska značne rozbitá, hoci stále môžeme rozpoznať rozdelenie do niekoľkých kmeňov. Z hľadiska ich bojového nasadenia sa veľa nezmenilo, stali sa dokonca jednou z kľúčových súčastí Uhorskej armády. Zo začiatku nemali problém na svojich územiach usídľovať aj zajatcov zo zahraničných výbojov. 

Treba však poznamenať, že to neboli žoldnieri, ale integrálna časť uhorskej spoločnosti, hoci politicky či právne z nej v istom bode vylúčená. Samozrejme sa zmenila ich ekonomika. Nemali už dostatok priestoru na ďalekosiahle kočovanie a všade boli obklopení usadlým obyvateľstvom. Sprvoti odolávali, no približne od záveru 14. storočia sa začínajú usádzať a naturalizovať sa v ekonomických prejavoch, ako je napríklad chov svíň. Rovnako aj politicky, sprvoti slobodní a nezávislí bejovia sa postupne začínajú transformovať na štandardných uhorských šľachticov. Práve za Žigmunda už bol za Kumána považovaný de facto každý, kto sídlil na tradičnom kumánskom území, nehľadiac na jeho etnický pôvod.

Českému publiku budou Kumáni známí hlavně ze hry Kingdom Come, kde se objevují v roli vojáků krále Zikmunda. Jak moc se tvůrci přiblížili skutečnému kumánskému válečnictví?

Z vyobrazenia Kumánov v Kingdom Come mám veľmi zmiešané pocity. Ich výzbroj a výstroj je galimatiáš zahŕňajúci tri storočia a trošku fantázie. Avšak celkový pohľad na Kumánsku zložku uhorskej armády ako na rabujúci a plieniaci predvoj “ozajstnej” armády je pomerne presný, hoci nie v 15. storočí, ale v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storočia. Práve vtedy zažívali kumánske jednotky najväčší rozkvet, dokonca až v takej miere, že keď cudzokrajní pozorovatelia opisovali uhorskú armádu, často opisovali práve Kumánov.

Významnú úlohu zohrali Kumáni pri bojoch s Českým kráľom Přemyslom Otakarom vo vojne o Babenbergské dedičstvo. Ich taktika stepného štýlu boja bola pre európskych rytierov nečakaná a často smrteľná. V predvečer bitky pri Kressenbrune sa veľká časť rakúskej šľachty nechala vylákať do pasce predstieraným útekom a bola do jedného vybitá. Práve ich ľahká výzbroj a vysoká mobilita významne napomohla v bitke na Moravskom poli. Problémom pre Kumánov bol terén, v ktorom sa nemohli voľne pohybovať, alebo poveternostné podmienky, ako napríklad hustý dážď a vietor, ktoré im znemožňovali efektívne strieľať z luku.

Evropští rytíři ale nebyli jediní protivníci Kumánů. Jak si tito kočovníci vedli proti Mongolům?

Pri porovnaní s Mongolmi narážali na seba dve veľmi podobné sily. Mongoli nad Kumánmi často vyhrávali hlavne kvôli mongolskej výhode v podobe tristnej disciplíny a azda lepšie pripravenému systému velenia. Keď však Kumáni dostali regulérny vojenský výcvik, bez problémov sa Mongolom vyrovnali. To je možné vidieť v druhej polovici 13. storočia v Levante, kde mamlúcky sultanát rezolútne zastavil mongolský postup do svätej zeme. Egyptskí mamlúci v tomto období boli totiž verbovaní primárne z otrokov z pričiernomorských stepí. Taktiež ich sultán Bajbars, známy vďaka víťazstvu v bitke pri Ajn Džálúte, bol Kumán, utekajúci pred Mongolmi a v Bulharsku predaný do otroctva.

[reklama]
 

Na závěr bych se vás rád zeptal na několik otázek přímo spojených s vaším koníčkem. Mezi reenactory (lidmi, kteří se věnují rekonstrukci historie) nepatříte mezi ty, kteří by se věnovali nějak oblíbenému období nebo etniku. Jak jste se k rekonstrukci Kumánů dostal?

Otázka je, či som sa ja dostal ku Kumánom, alebo oni ku mne :) V podstate odkedy som pričuchol k reenactmentu, robil som kočovníkov. Od Skýta cez turkopola v kresťanskej armáde až po Kumána. Prispela k tomu aj moja práca a zistenie, že u nás sa tomuto etniku nevenuje takmer nikto a je toho v porovnaní s inými kočovníkmi veľa na bádanie. Paradoxne to bolo omnoho skôr, ako sa Kumáni začali objavovať v nejakom popkultúrnom hernom povedomí. 

A hoci nás so skupinou Psohlavci často pasujú za Turkov či Tatárov (pričom v tom druhom prípade nie sú ďaleko od pravdy), je to niečo iné, než čo človek štandardne stretne na reenactorskej akcii. Popri záľahe Slovanov, Vikingov, rytierov a princezien je vietor zo stepi podľa mňa osviežujúci. Ako aj iné exotické etniká, ktoré sa v poslednej dobe začínajú objavovať.

Z mé strany ještě poslední otázka: jak se stavíte v obrazu Velké stepi a jejích národů v popkultuře? Jsou nějaká díla, ať už hry, knihy nebo filmy, v nichž se kočovníci objevují, a která byste vyzdvihl, nebo naopak zavrhl?

Je viacero kníh, ktoré by sa dali odporučiť, ja osobne mám rád sériu Dobyvateľ od Conna Igguldena. Teda, mal som, kým som do problematiky prenikol hlbšie. Teraz mám s ohýbaním historických súvislostí kvôli deju pri čítaní problém.

Vo filmoch sa so stepnými etnikami najčastejšie stretávame ako s divými barbarmi odetými od hlavy po päty v kožušinách. V skutočnosti bol jedným z ich najžiadanejších artiklov hodváb a iné drahé látky, honosné sedlá a zdobené postroje. Najlepšie sa realite priblížil asi Marco Polo od Netflixu, ktorého prvá séria mala na kvalitnej úrovni kostýmy aj ako-tak historizujúci dej, podporený skvelým Benedictom Wongom v roli Kublajchána.

Nanešťastie, druhá séria podľahla tlaku motorkárskych Vikingov. Nezachránilo ju ani to, že sa sčasti natáčala na Slovensku a severné Mongolsko bolo v Súľovských skalách a Tengriho svätyňa na Tomášovskom výhľade. Atmosfericky mám najradšej Mongola od Sergeja Bodorova, ale poznám ľudí, ktorí dvojhodinový film s minimom dialógov nevydržali.

Z počítačových hier je to u mňa jasné, séria Mount and Blade, hoci fantasy, má mnoho historických prvkov a v sedle Kerghitského či Khuzaitského kočovníka si človek môže skúsiť viesť do boja ozajstnú nomádsku armádu. Hrať špecificky za Kumánov je možné taktiež v rozšírení Age of Empires II. A hoci z príbehového hľadiska je ich kampaň prekvapivo dobrá a historická, keď sa pozriem na ich unikátnu jednotku zvanú Kipchak, radšej sa zdržím komentára.

---

Pokud se vám tento článek líbil a rádi byste věděli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, Instagramu, Twitteru nebo prostřednictvím newsletteru,  případně podpořte fungování projektu na Patreonu. I symbolický příspěvek pomůže. 

---