V škole azda každý z nás počul o plytkých moriach, ktoré pred miliónmi rokov zaplavili strednú Európu. Na území Českej a Slovenskej republiky sa však nachádzajú aj zvyšky praoceánov. Niekedy vďaka nim môžeme kráčať dokonca aj po horninách zemského plášťa, ktorý na pevnine leží desiatky kilometrov hlbšie, ako dosiahnu najmodernejšie vrtné súpravy.
Naša planéta nevyzerala vždy rovnako. Nielenže sa na nej spájali a trhali kontinenty. Okrem toho mnohonásobne a výrazne celkom zmenila svoj vzhľad. V tomto seriáli si predstavíme cudzie podoby dávnej Zeme: od červenkastého a fialového oceánskeho sveta bez kontinentov po snehobielu snehovú guľu planetárnych rozmerov.
Predstavujeme knižku "z našej dielne" - populárno-náučnú publikáciu pre deti a mládež, ktorú napísal náš šéfredaktor.
Väčšina Moravy a časť severozápadného Slovenska leží na prastarom kontinentálnom fragmente. Na povrch vystupuje len miestami. Vzišiel zo zaniknutého prvohorného kontinentu. Možno Avalonie.
Geológia vyvoláva všemožné asociácie – kamene, nerasty, skameneliny, bane, minerály, drahé kovy. Tí zasvätenejší si možno predstavia pivo, geologické kladivo či dokonca vrt. Na geologická mapu si zrejme nespomenie nik, hoci ide o základný pracovný nástroj geológov.
Geológ a paleontológ Samuel Rybár z Katedry geológie a paleontológie UK v Bratislave rozpráva o stopách treťohorného mora Paratethys na území dnešného Slovenska v perspektíve najnovších výskumov.
Nedávno som vám predstavil neobyčajne obyčajné horniny, ktoré som prirovnal k bryndzi. Horniny, ktoré si predstavíme dnes, sú podobného (ne)obyčajného rázu.
I napriek vyše stopäťdesiat rokov trvajúcemu geologickému výskumu je i v jednej z najrozšírenejších, najznámejších a podľa niektorých i najnudnejších hornín Slovenska stále čo objavovať.
Patril medzi najväčšie suchozemské cicavce všetkých čias.