Neďaleko Velehradu na Morave sa nachádza pri asfaltke medzi obcami Modrá u Velehradu a Bunč, na rázcestí s Cyrilometodějskou turistickou cestou nenápadná čistinka. Nenápadná je dnes. Kedysi v hlbokej a bližšie neurčenej minulosti to zrejme bolo jedno z najdôležitejších sakrálnych miest Moravy.
Počátek třináctého století - století hříchu a odpuštění. Kostelní zvony svolávají na mši do božích chrámů Kristovy věrné ovečky a mnohé farnosti se snaží získat nákupem svatých ostatků status poutního místa. Na některé z nich se poutníci budou vydávat i tisíce kilometrů daleko. Církev vládne Evropě a vštěpuje jí hluboko do podvědomí její zásady. Existuje však jedna oblast, kde místo dýmu kadidla se k nebesům vznáší dým z hořících dubových polínek na počest Perkunase.
V dobe bronzovej v Európe vrcholí náboženský význam slnka. Slnečné symboly zdobili pohrebné milodary, honosné ozdoby ale aj panciere a meče. Čo vieme o božstve, ktoré bolo stredobodom tohto pravekého slnečného kultu?
Mnohé mýty časom degradovali do povestí a rozprávok. Ako povesti sa často viažu na konkrétne miesto a vytvárajú tak dojem, že sa tam udalosť skutočne nejakým spôsobom udiala. Pri pohľade „z výšky“ však vidíme, že príbehy (resp. ich fragmenty) s identickým dejom (s obmenou geografických názvov, mien postáv apod.) nachádzame na rôznych miestach a v rôznych obdobiach. Pôvodná, najstaršia verzia týchto príbehov teda vznikla niekde inde a doslova ju len tušíme v hĺbke tisícročí. Neinak je to aj s povesťou o založení českého mesta Trutnov a jej hrdinovi Trutovi.
Pri štúdiu pravekých symbolov je až podivuhodné to, ako majú niektoré jednoduché znaky svoj symbolický význam prakticky nezmenený naprieč kultúrami a tisíckami rokov. V nasledujúcom článku si predstavíme ďalší z nich.
Kirké je známa predovšetkým ako čarodejnica, ktorá na ostrove Aiaia premenila Odyseových mužov na ošípané. Jej príbeh je ale oveľa bohatší – a v mnohých ohľadoch zdanlivo paradoxný. To sa mení, keď na ňu pozrieme cez perspektívu indoeurópskej mytológie. Vtedy zároveň poodhalíme prastaré mýty, ktoré sa nezameniteľne vpísali aj do archeologického záznamu strednej Európy.
V dnešním díle našeho seriálu o sámském animismu se podíváme na sámské noidy a cestu, která je odděluje od běžných smrtelníků. V předchozím díle jsme si vysvětlili, že magie není zapovězena běžným lidem a otázka duchovní autority je komplexnější téma, do kterého zasahují další historické děje podepisující se na společenské pozici duchovního vůči své komunitě.
Achilles patří k nejznámějším řeckým hrdinům a k nejdůležitějším postavám Íliady. Velký Homérův epos začíná tím, jak se tento mladý muž snažil navrátit dívku Chrýseovnu jejímu otci, který svolal na řecká vojska Apollónův hněv v podobě moru. Tím však Achilles rozhněval Agamemnóna, který na oplátku hrdinovi sebral jeho zajatkyni Bríseovnu. Tak byly uvedeny do pohybu události vedoucí až ke smrti Patrokla a Héktora, jejichž pohřby Ílias končí. Celý tento příběh se odehrává v pozoruhodně krátkém časovém úseku, který činí přibližně měsíc a nedostane se ani K Achillově smrti, kterou máme poprvé zmíněnou až v Odysseii.
Texty biblického Starého zákona po 7./6. storočí pred n. l. masívne prepracovali editori vyznávajúci tzv. netolerantný monoteizmus. Literárna, jazyková a komparatívna analýza napriek tomu v Starom zákone identifikovala zvyšky starých (západo)semitských polyteistických tradícií, najlepšie doložených v textoch z Ugaritu (1400-1300 pred n. l.), kde sa hovorilo dialektom mimoriadne podobným hebrejčine starovekých Izraelitov.
O vztazích duchovní autority ke komunitě a lidové sámské magii.
Pri obci Dedinka neďaleko Nových Zámkov pred viac ako 3200 rokmi pochovali výnimočnú dievčinu. Z jej hrobu poznáme jednu z najkompletnejších súprav ženských šperkov a bronzových súčastí odevu stredoeurópskej doby bronzovej.
V třetí, málo známe větve Indoíránců, se zachovala řada archaických prvků jazyka i náboženství.
Pred pár dňami som pracoval na predstihovom výskume na stavbe rodinného domu v Senici. Vykopali a zdokumentovali sme tu dve jamy, ktoré patrili kultúre so staršou lineárnou keramikou z najstaršieho úseku mladšej doby kamennej. Objav, ktorý som učinil, však nepochádza z tohto výskumu, ale kolegovej kancelárie.
Když během 18. století Britové začínali postupně ovládat Indii, neměli tušení, co jim nadvláda nad touto zemí přinese. Mohli očekávat bohatství, moc a prestiž, ale získali mnohem více. „Klenot Koruny“, jak byla později Indie nazývána, totiž Britům, a nejen jim, přinesl novou identitu. Roku 1786 si William Jones, právník bengálského nejvyššího soudu, všiml, že latina, řečtina, sanskrt, ale také gótština, perština a keltské jazyky jsou si pozoruhodně podobné a sdílí tak pravděpodobně společného předka. Tak se zrodila myšlenka indoevropské jazykové rodiny a Britové, společně s ostatními evropskými národy, našli nové příbuzné ve starobylých národech Indie a Íránu.
Úvod do světa animismu a podoba posvátných míst přírody i lidí.
Zo švédskej lokality Lysekil – Backa Brastad pochádza z doby bronzovej zaujímavý skalný obraz. V triadickej kompozícii sú na ňom zobrazené tri vtáky s dlhými nohami, ale krátkymi zobákmi, netypickými pre brodivé vtáky. Stoja pred ležiacou ľudskou postavičkou, ktorá je podľa proporcií v pomere k vtákom oveľa menšia. Nastávajú otázky. Ide o dieťa? Mŕtvolu? Čo by mohol tento obraz vyjadrovať?
V minulém článku jsme se zabývali dvěma zvláštními indoevropskými božstvy – Nebeskými blíženci. Jejich jméno a atributy se pozoruhodně dobře zachovali ve třech vzájemně vzdálených tradicích: indické, řecké a baltské, a tak jsme mohli načrtnout jejich obraz. Starobylí *diwós népoth₁e byli bratry-dvojčaty spojenými s koňmi, pomocníky v nouzi a usilovali o ruku Dcery slunce. Jejich společenský statut byl poněkud problematický: jejich mládí z nich činilo neplnohodnotné členy pantheonu, což jsme v duchu hypotézy Henryho J. Walkera vysvětlili nízkým statutem práce s koňmi v praindoevropské společnosti.
V predstave Ericha von Dänikena a ďalších nadšencov „votrelcov dávnoveku“ vystupujú tzv. Strážci ako kľúčoví mimozemskí aktéri v dejinách ľudstva. A potomkovia, ktorých splodili s ľudskými dcérami – tzv. Nefilim sa pre zmenu často vnímajú ako doklad existencie ľudsko-mimozemských hybridov, alebo prinajmenšom „rozprávkovo urastených“, tj. biologicky nerealistických humanoidných obrov. Pozrime sa však na tieto mýtické príbehy nie „perspektívou Star Treku“, ale perspektívou poznatkov o povahe a vývoji semitskej a izraelitskej mytológie.
Kůň je zvířetem, na kterém jezdí králové, knížata i prezidenti, jezdecká socha s nějakým politickým vůdcem se tyčí na Václavském náměstí, na římském Kapitolu, na Trafalgarském náměstí a dokonce i v areálu university ve Washingtonu D. C. Kůň je zvíře aristokratické, hrdinské, „zvíře pro rytíře“. To se odráží v německém Ritter „jezdec, rytíř“ nebo francouzském chevalier „rytíř“ jehož původ sahá až k latinskému cabbalus „kůň“.
Kyjevská Rus přijala křesťanství roku 988, když byly po svatbě knížete Vladimíra s byzantskou princeznou Annou Porfyrogennétou pokřtěni všichni obyvatelé Kyjeva. Perunova modla byla svržena do Dněpru, Volosova do Počajny a počalo se s stavbou Desátkového chrámu zasvěceného Zesnutí přesvaté Bohorodice. V písemných pramenech to vypadá jako velký triumf nového náboženství.
V rokoch 2016 – 2019 som ako zamestnanec SNM – Archeologického múzea podvedením Z. Farkaša podieľal na ďalšej sezóne archeologického výskumu v Senici na polykultúrnej lokalite v polohe Párovce. Na jar v roku 2017 som pri skúmaní hrobu zo staršej doby bronzovej odhalil aj časť sídliskového objektu, ktorý ho porušil – pri jeho výkope odkopali časť hrobu aj s lebkou kostry.
Začiatkom 2. storočia otriaslo komunitami raných kresťanov radikálne tvrdenie filozofa a teológa Markióna. V spise Antitézy tvrdil, že zlostný a pomstychtivý boh Starého zákona nemôže byť tým istým bohom ako milujúci a odpúšťajúci boh, o ktorom hovoril Ježiš. Pochopiteľne, Markióna neskôr vyhlásili za heretika. Starý zákon však skutočne obsahuje množstvo pasáží, ktoré sú v ostrom rozpore s predstavou dobrotivého a milostivého božstva, za ktorého považujú boha Biblie jeho vyznávači, ale aj mnohí ľudia, ktorí sa inak o náboženstvo hlbšie nezaujímajú.
Má vůbec smysl v kontextu indoevropských náboženství mluvit o ráji? Není myšlenka posmrtné odměny pro ctnostné a spravedlivé vynálezem monoteistických náboženství?
Na mieste dnešných Rusoviec sa pred dvetisíc rokmi rozkladal rímsky vojenský tábor a antické pohraničné mestečko Gerulata. Archeológovia tu objavili veľmi dobre zachovaný rímsky oltárik. Nález vyvoláva množstvo otázok. Okrem tradičných archeologických (ako je datovaný alebo či je nájdený na pôvodnom mieste) vyvstávajú otázky ako v detektívke: kto a prečo ho dal postaviť? Komu? A načo slúžil?
V našich školách sa dodnes učí o neolitickej viere v dominantné ženské božstvo – benevolentnú Veľkú matku či Veľkú Bohyňu, spájanú s údajným neolitickým matriarchátom, kultom plodnosti, zemou a materstvom. Naproti tomu z vedeckej literatúry sa táto fiktívna bohyňa prakticky úplne vytratila – mimo niekdajšieho východného bloku už pred desaťročiami.