Keď som sa Mesačnej šachte plánoval "pozrieť na zúbok" nemal som ani poňatia, že v skutočnosti sa nespúšťam do šachty ale poriadne hlbokej králičej nory, ktorá síce nekončí krajinou zázrakov, no i tak nás zavedie do podivuhodných končín.
Když během 18. století Britové začínali postupně ovládat Indii, neměli tušení, co jim nadvláda nad touto zemí přinese. Mohli očekávat bohatství, moc a prestiž, ale získali mnohem více. „Klenot Koruny“, jak byla později Indie nazývána, totiž Britům, a nejen jim, přinesl novou identitu. Roku 1786 si William Jones, právník bengálského nejvyššího soudu, všiml, že latina, řečtina, sanskrt, ale také gótština, perština a keltské jazyky jsou si pozoruhodně podobné a sdílí tak pravděpodobně společného předka. Tak se zrodila myšlenka indoevropské jazykové rodiny a Britové, společně s ostatními evropskými národy, našli nové příbuzné ve starobylých národech Indie a Íránu.
V predstave Ericha von Dänikena a ďalších nadšencov „votrelcov dávnoveku“ vystupujú tzv. Strážci ako kľúčoví mimozemskí aktéri v dejinách ľudstva. A potomkovia, ktorých splodili s ľudskými dcérami – tzv. Nefilim sa pre zmenu často vnímajú ako doklad existencie ľudsko-mimozemských hybridov, alebo prinajmenšom „rozprávkovo urastených“, tj. biologicky nerealistických humanoidných obrov. Pozrime sa však na tieto mýtické príbehy nie „perspektívou Star Treku“, ale perspektívou poznatkov o povahe a vývoji semitskej a izraelitskej mytológie.
Ako dokázali starovekí Egypťania opracovať kamene? Odpoveď je jednoduchá - čerpali z milióny rokov starej tradície. Nálezy prvých kamenných nástrojov svojim vekom (3,3 milióna rokov) dokonca predchádzajú prvé nálezy pozostatkov rodu Homo [1]. Bazalty a fonolity, z ktorých sa tieto najstaršie kamenné nástroje zhotovovali, patria medzi veľmi pevné horniny. Napriek tomu (či skôr práve preto) si ich naši predchodcovia vybrali ako materiál na nástroje.
Pokiaľ sa „tajomstvá pyramíd“ snažíte odhaliť na základe seriózneho výskumu, a nie fantastických špekulácií, okrem staroegyptských písomných prameňov a vyobrazení, ktorým sme sa venovali nedávno, sa môžete oprieť aj o množstvo archeologických zistení.
Je to prístup k dôkazom, ktorý by nemohol byť odlišnejší: archeológovia pri svojich tvrdeniach o dávnych monumentoch opierajú o ich kultúrny a historický kontext; naproti tomu spisovatelia kníh o „záhadách“, ktorí spravidla nikdy nič reálne neskúmali, selektívne vyberajú, zveličujú a dokonca prekrúcajú zdanlivo hodiace sa zistenia iných ľudí. A kultúrny a historický kontext ignorujú.
V našich školách sa dodnes učí o neolitickej viere v dominantné ženské božstvo – benevolentnú Veľkú matku či Veľkú Bohyňu, spájanú s údajným neolitickým matriarchátom, kultom plodnosti, zemou a materstvom. Naproti tomu z vedeckej literatúry sa táto fiktívna bohyňa prakticky úplne vytratila – mimo niekdajšieho východného bloku už pred desaťročiami.
Ak chceme porozumieť, odkiaľ sa vzali pyramídy v Gíze, musíme pozornosť zamerať mimo gízsku plošinu... na historické a náboženské súvislosti. Širší kontext, ktorí fantasti, čo pyramídam v Gíze pripisujú absurdne starý vek, tak radi ignorujú.
Čo všetko zahmlieva hľadanie identity obludného zabijaka, ktorý v 18. storočí v odľahlom francúzskom regióne Gévaudan zabil viac ako sto ľudí? A o čom vypovedá historický kontext útokov – môže práve on poskytnúť presvedčivé indície, čím bola Gévaudanská beštia skutočne zač?
Niekedy sa pripisujú Aztékom, inokedy Tolkéhom, Mixtékom a Mayom. Čas od času taktiež mimozemšťanom. Obľubujú ich nielen nadšenci záhad, ale aj ezoterici, ktorí im pripisujú liečivé či mystické schopnosti.
Na gízskej plošine sa neďaleko slávnych pyramíd nachádza obrovská socha leva s ľudskou tvárou: Veľká sfinga alebo jednoducho Sfinga. Bezmála 73 metrov dlhý a vyše 20 metrov vysoký kolos vytesali do miestneho vápencového masívu.
O pôvode tejto starej mapy vieme oveľa viac, než tvrdia samozvaní záhadológovia.
Ufoslovanství je těžko uchopitelný fenomén. Ač získalo za poslední léta v Česku i na Slovensku řadu příznivců i odpůrců, tak se jej mimo malou skupiny slovanských novopohanů a zájemců o slovanskou historii nikdy nejspíše nepokoušel alespoň povrchně rozklíčovat.
Zvláštny objekt objavený neďaleko Bagdadu vraj predstavuje staroveký galvanický článok.
Podvodníci, ktorí predávajú údajné zázračné liečivé preparáty a všelieky alebo zarábajú na ľudskej dôverčivosti za služby založené na údajných paranormálnych schopnostiach, sa v angličtine označujú aj výrazom con(findence) man či con(fidence) artist. Sú to totiž ľudia, ktorých „umením“ je získavanie dôvery a ktorí typicky sršia sebaistotou (confidence – „dôvera, sebaistota“). A v skutku, pokiaľ nemáme trénované oko na klamy, triky či inú manipuláciu – také, aké mali slávni kúzelníci a „lovci šarlatánov“ Harry Houdini či James Randi, môžu nám pripadať veľmi presvedčiví.
Rondely predstavujú prvú monumentálnu architektúru strednej Európy. Napriek tomu dve najzákladnejšie otázky – ako vyzerali a načo slúžili – zostávajú nezodpovedané. Vďaka modernému kritickému bádaniu sa dokonca zdajú záhadnejšie, než donedávna.
Naše činy pramenia z našich presvedčení, a tie sú pre zmenu dôsledkom toho, akým spôsobom sme zvyknutí pristupovať k tvrdeniam – akokoľvek neškodným a triviálnym – v každodennom živote, upozorňujú filozofi.
Dezinformácie o pôvode Göbekli Tepe hrubo skresľujú naše poznatky o jednom z najzásadnejších medzníkov vo vývoji ľudskej spoločnosti.
Ak chceme byť schopní posúdiť vierohodnosť rôznych legiend či údajných záhad a zázrakov, a pochopiť, čo stojí v ich pozadí, v prvom rade sa potrebujeme naučiť rozlišovať hodnotu rôznych typov dôkazov.