Stopy podmorských gigantov: Flyš – borovička slovenskej geológie

Juraj Littva, 2021-05-12 08:56:00

Nedávno som vám predstavil neobyčajne obyčajné horniny, ktoré som prirovnal k bryndzi. Horniny, ktoré si predstavíme dnes, sú podobného (ne)obyčajného rázu.
Projekt Ľudia, mýty & dejiny sa v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska a zahraničia snaží rozširovať povedomie o najstarších dejinách a tradíciách Európy a viesť ku kritickému mysleniu. Aj symbolickým príspevkom nám pomôžete prinášať kvalitný obsah aj naďalej.


Prihlásiť sa do svojho konta

Označujú sa pojmom flyš a najlepšie sa im hodí asi prezývka „borovička slovenskej geológie“.

 

Totiž, tak ako borovička, aj flyš sa vyskytuje na celom Slovensku, ale jeho severná časť sa v ňom priam topí; mnohým nevonia, no má svojich oddaných fanúšikov, ktorí naň nedajú dopustiť, a ak to s nimi chcete skúsiť, buďte opatrní – hrozí vám enormný hlavybôľ. 

 

Borovičku a flyš však spája predovšetkým jedna vec – katastrofy enormných rozmerov.

 

Záhadná pohroma

Náš príbeh o flyši začneme na logickom mieste: vo veľkom dvojposchodovom dome, ktorý sa v roku 1929 pokojne hompáľa na morskej hladine. Avšak táto idylická scéna dlho nevydrží. Onedlho sa sem doplaví loď, ktorá domček odtiahne do jeden-dva kilometre vzdialeného prístavu a späť na súš.

 

Toto pôvodne suchozemské sídlo sa na idylickú výletnú plavbu vybralo vďaka vlne tsunami, ktorá zasiahla juhovýchodné pobrežie Kanady po pomerne silnom zemetrasení (momentové magnitúdo 7,2). Okrem nesmiernych škôd, ktoré napáchal duet zemetrasenie & tsunami, došlo pod morskou hladinou k čudesnej udalosti – niečo pretrhlo dvanásť podmorských telegrafných káblov spájajúcich Ameriku a Európu. Čo bolo ešte čudnejšie, iba polovica z nich sa pretrhla priamo počas zemetrasenia. K porušeniu zvyšných šiestich káblov umiestnených vo väčších hĺbkach došlo postupne počas nasledujúcich trinástich hodín. A čo bolo úplne najčudnejšie, káble ležiace bližšie pri pobreží zostali celkom neporušené. 

 

[reklama]

 

Pokusov o vysvetlenie tejto záhady bolo hneď niekoľko. Objavili sa špekulácie, že za zvláštny sled udalostí môže postupný pohyb na zlome alebo podmorský zosuv. Iní sa nazdávali, že za ich pretrhnutie môžu morské prúdy, ktoré vymyli pod káblami kaňony. Káble by tak ostali „visieť“ vo vode a napokon by sa pod vlastnou ťarchou pretrhli. 

 

Predostreté vysvetlenia však neboli uspokojivé. Postupný pohyb na zlome by mal byť badateľný z dotrasov po hlavnom zemetrasení. Epicentrá dotrasov však nepostupovali smerom od pobrežia do oceánu, ale vyskytli sa zhruba v mieste pôvodného zemetrasenia. Pri tak extrémne nízkom sklone morského dna (0,5 až 0,05 %) bol zosuv viac než nepravdepodobný. A aby sa káble mohli pretrhnúť pod vlastnou váhou, museli by morské prúdy pod káblami za relatívne krátky čas vymyť kaňony so šírkou niekoľkých kilometrov. 

 

Celá udalosť sa navyše odohrala na tak ohromnej ploche, že by ju nedokázal dôveryhodne vysvetliť ani jeden zo spomenutých javov. Porušené káble od seba delila vzdialenosť viac ako 600 kilometrov a najhlbšie umiestnený kábel bol potrhaný na vyše tristokilometrovom úseku - zasiahnutá plocha teda svojim rozsahom zhruba dvojnásobne presahovala rozlohu Slovenska!

 

Podmorskí giganti

Záhadu sa podarilo rozuzliť až niečo po vyše dvadsiatich rokoch a to skutočne šalamúnskym spôsobom. Ukázalo sa, že udalosť nemali na svedomí podmorské prúdy ani podmorské zosuvy, ale ich gigantická kombinácia zvaná turbiditné prúdy.

 

Laboratórna rekonštrukcia turbiditného prúdu.

 

Turbiditné prúdy stoja jednou nohou v ríši morských prúdov, zatiaľ čo špičku tej druhej si namáčajú v ríši zosuvov – sú doslova zmesou vody a sedimentov, vďaka čomu si prepožičiavajú vlastnosti oboch médií. Hustota turbiditných prúdov je dostatočne nízka na to, aby dokázali precestovať ohromné vzdialenosti i na nepatrne uklonenej ploche, zároveň však postačuje na to, aby pustošili všetko, čo sa im postaví do cesty. 

 

Desaťročia výskumu týchto neviditeľných gigantov nám umožnili zmapovať ich životný cyklus, ktorý je úzko spätý s tvarom oceánskeho dna.

 

Zjednodušený náčrt topografie oceánskeho dna. Plochý kontinentálny šelf predstavuje podmorské pokračovanie kontinentu. Hlbšie sa kontinent zvažuje do strmšieho kontinentálneho svahu, ktorý nakoniec cez kontinentálne úpätie vyúsťuje do hlbokomorskej plošiny. Pozor, obrázok je extrémne prevýšený – priemerný sklon kontinentálneho svahu sa v skutočnosti pohybuje okolo 3 °.

Turbiditné prúdy sa rodia na kontinentálnom svahu. (Preto sú káble uložené bližšie pri pobreží v plytších vodách kontinentálneho šelfu pred nimi v bezpečí.) Po zrode sa vydajú na dlhú cestu do hlbín, pričom doslova „ohlodávajú“ dno, čím priberajú nové sedimenty, podobne ako sa do valiacej snehovej gule priberá nový sneh. Pravidelne sa vyskytujúce turbiditné prúdy tak časom môžu vytvoriť celé podmorské kaňony so vskutku obludnými rozmermi. 

 

Lenže smrť číha na každého a ani turbiditné prúdy sa jej napriek svojej sile a majestátnosti nevyhnú. Zubatá ich počká v temných vodách hlbokomorských plošín, kde pomaly strácajú energiu až kým sa ich pozemská púť neskončí.

 

Kamenné pozostatky

Gigant však nemôže zmiznúť len tak bez stopy a u turbiditných prúdov to platí obzvlášť. Ich stopy sú priam geologickou päsťou na oko: v jemnozrnných hlbinných sedimentoch náhle pozorujete vrstvy celkom cudzieho pieskovca. Ten v tomto prostredí nevzniká – jeho sedimenty sa do hĺbok dovalili z plytších vôd. 

                               

Takáto kombinácia sedimentov tvorená striedajúcimi sa vrstvami jemnozrnných ílovocov a hrubozrnnejších pieskovcov sa volá flyš. Tak ako každá iná hornina, i flyš nie je ničím iným, než výrazom prostredia, v ktorom vznikol. Prostredie, v ktorom sa ukladali vrstvy flyšu nebolo práve najprívetivejšie. Asi si viete predstaviť, že miesto, na ktoré sa každú chvíľu zosype niekoľko ton piesku, nie je pre morské živočíchy práve najlákavejším rezortom. Zvyčajne v ňom teda veľa skamenelín nenájdete.

 

Idealizovaná „stopa“ turbiditného prúdu, odborne zvaná Boumova sekvencia . S piatimi intervalmi sekvencie sa musia viac či menej úspešne popasovať začínajúci študenti geológie, pre vás úplne postačí vedieť, že intervaly vznikajú pri postupnom slabnutí turbiditného prúdu. Najvrchnejšie intervaly sú v podstate kamenným záznamom smrteľných kŕčov turbiditov.

 

Na to, aby ste flyš videli na vlastné oči, sa  nemusíte ponárať do hlbín oceánu – nájdete ho požehnane aj na Slovensku, a to najmä v jeho severnej časti, kde tvorí niekoľko kilometrov hrubé vrstvy.

 

Zjednodušená tektonická schéma Slovenska podľa Bieleho et al. (1996)¹. Červenou šrafúrou sú vyznačené jednotky tvorené prevažne flyšovými horninami.  Skutočný rozsah flyšových hornín je však oveľa väčší - ak by som vyznačoval každú geologickú jednotku, v ktorej sa flyš vyskytuje, musel by som vyšrafovať oveľa viac jednotiek. 
Tenko vrstvená flyšová fácia belovežského súvrstvia račianskej jednotky (Papradnianska dolina v Javorníkoch) vek eocén. Foto: František Teťák.
Tenko vrstvená flyšová fácia zábavského súvrstvia s laminovanými pieskovcami krynickej jednotky (lom pod hrebeňom Oravskej Magury nad Oravskou priehradou). Foto: František Teťák.

Ak sa v geológii Slovenska až tak nevyznáte, môže sa vám zdať čudné, že severná časť Slovenska je pokrytá horninami, ktoré majú vznikať v morských hlbinách. Uisťujem vás, nič čudného na tom nie je. Flyšové horniny na severe Slovenska skutočne vznikali vo veľmi hlbokých vodách. Do dnešnej pozície boli vyzdvihnuté a vyhrnuté pri zániku oceánu, ktorý sa nachádzal medzi Slovenskom a zvyškom Európy. 

 

Zánik oceánov a kolíziu dvoch kontinentov sprevádza viacero javov. Medzi ne patrí vznik takzvanej akrečnej prizmy tvorenej sedimentmi vyhrnutými z oceánskeho dna. Geologická jednotka zvaná flyšové pásmo (viď obrázok vyššie) je práve takouto akrečnou prizmou.

 

Počkať! Slovensko narazilo o Európu? A bol medzi nimi zaniknutý oceán? 

 

Bol a nie iba jeden! Ale to už je príbeh na niekoľko samostatných článkov. Teraz nám však ostáva len si pripiť na majestátnych neviditeľných gigantov zvaných turbiditné prúdy, ktorých kamenno-flyšové kostry zdobia geologickú stavbu Slovenska.

 

Na borovičku slovenskej geológie, priatelia! 

 

-

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 

-

 

Poznámky

Perexová fotografia: Hrubé vrstvy glaukonitových pieskovcov a ílovcov bystrického typu až lącké slieňovce bystrických vrstiev bystrickej jednotky (lom sz. od Novote na Orave) vek: eocén. Foto: František Teťák. 

1 Biely, A. (ed.), Bezák, V., Elečko, M., Kaličiak, M., Konečný, V.,  Lexa, J., Mello, J., Nemčok, J., Potfaj, M., Rakús, M., Vass, D., Vozár,  J. a Vozárová, A., 1996: Geologická mapa Slovenskej republiky 1 : 500  000. 1. vyd., Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,  Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava.

 

Literatúra

Heezen B. C. a Ewing M. (1952): Turbidity currents and submarine slumps, and the 1929 Grand Banks earthquake. American Journal of Science, 250, 849–873.

Článok, ktorý rozlúskol záhadu pretrhnutých telegrafných káblov a usvedčil turbiditný prúd ako  páchateľa. Je ho radosť čítať - autori predviedli skutočne detektívnu prácu a pozbierali v odbornej literatúre všetky možné aj nemožné zdroje, aby čitateľa čo najčestnejšie oboznámili so všetkými stranami debaty a ich argumentmi. Zároveň však veľmi zrozumiteľne vysvetľujú, prečo sú dovtedy predostreté vysvetlenia nepostačujúce a ako možno túto záhadu veľmi jednoducho vysvetliť ako následok činnosti turbiditného prúdu. Bohužiaľ, článok je v angličitne a prístup k nemu môže byť pre vás problematický.

 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Turbidit

https://sk.wikipedia.org/wiki/Fly%C5%A1

Ja viem, ja viem, hrôza! Dávať sem wikipédiu! Našťastie môžem povedať, že za geologické články na slovenskej wikipédii sa môžem zaručiť, nakoľko osobne poznám človeka, ktorý ich píše a je to veľmi dobrý geológ. Pri takej všeobecne téme  by som beztak odkázal jedine na nejakú geologickú učebnicu, ku ktorej by ste možno mali problém dostať sa, takže odkazy, na ktoré si môžete kliknúť a skutočne ich aj prečítať považujem za oveľa lepšiu alternatívu. V prvom zmienenom článku nájdete aj odkazy na ďalšie čítanie, v druhom na(ne)šťastie nie sú, čo až taký problém nie je, pretože flyš je dnes v podstate vnímaný ako synonymum turbiditu. Ešte krátka poznámka - „flyš“ je jeden z tých nešťastných termínov, ktorý je na jednej strane veľmi chytľavý a zmienky o ňom nájdete naprieč geologickou literatúrou, no na druhej strane by sme sa ho najradšej zbavili, takže na ten druhý odkaz vlastne ani nemusíte klikať. :) 


Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri