V našich představách byl svět předkřesťanských Slovanů plný magie. Představujeme si že každodenní činnost byla spojena se zaklínadly, požehnáními, kletbami a věštěním – pohané dávných časů žili v okouzleném světě, kde potkávali magii na každém kroku. Takový pohled nemusí být zcela mylný, ale je s ním spojena závažná otázka: je v případě různých praktik, které dnes nazýváme „magií“, opravdu na místě mluvit o magii? A je na místě chápat provozovatele „magie“ jako náboženskou elitu ve slovanské společnosti?
V Archeologickom múzeu SNM v Bratislave sa nachádza zvláštny predmet pochádzajúci z čias Rímskej ríše. Ide o tzv. magickú gemu, teda opracovaný drahý kameň pokrytý záhadnými symbolmi a nápismi.
Zostávajú jednou z najväčších záhad európskeho praveku. Čo sa skrýva v pozadí zoskupení čiar a rozličných odtlačkov (symbolov?), ktoré nesú tieto keramické „bochníčky“?
O vztazích duchovní autority ke komunitě a lidové sámské magii.
Okrem bežnej vody z potokov a prameňov sa ľudia už v neolite naučili používať aj filtrovanú vodu zo studní. O studňu je však potrebné starať sa, aby voda v nej ostala čistá a pitná. Ako si ukážeme nižšie, nie vždy sa to naším predkom darilo.