Praveká záhada spája Slovensko s Talianskom: Šifry, zabudnuté písmo alebo magická moc?

Letmý pohľad do literatúry budí dojem, že na túto otázku existuje toľko odlišných názorov, koľko výskumníkov sa ju snažilo zodpovedať. Objavili sa dokonca názory, že  tzv. bochníkovité idoly (nem. Brotlaibidole) nesú veľmi ranú formu písma.

Po storočí bádateľského úsilia sa archeológovia, tak sa zdá, zhodnú aspoň na niečom. „Usporiadanie a kombinácie čiar a odtlačkov očividne nie sú náhodné, ale zrejme odrážajú nejaký systém,“ píše nemecký archeológ David Wolfgang.

Snahám rozlúštiť záhadu účelu bochníkovitých idolov by pomohlo, keby sme vedeli, čo boli zač ich majitelia. To žiaľ netušíme. Takmer nikdy ich nenachádzame v hroboch. Vieme len, že ľudia, ktorí ich používali, obývali nížiny pod Alpami a v povodí Dunaja. Od posledných z nich nás delí bezmála 3500 rokov. 

Potom sa bochníkovité idoly náhle vytrácajú. Ďalšia záhada. A možno indícia pomáhajúca poodhaliť ich skutočný význam. 

[reklama]

Slovensko jedným z epicentier?

Bochníkovité idoly merajú spravidla menej ako 11 cm a ako naznačujú stopy inkrustácie: pôvodne boli nafarbené. Ich „výzdoba“ je taká rozmanitá, že prakticky nenarazíte na dva rovnaké exempláre: rozmanité vtlačené ornamenty niekedy ležia priamo na líniách, inokedy vedľa nich, alebo línie úplne chýbajú a nachádzame len ornamenty podobné pečati... Výraznú „výzdobu“ má len jedna strana, druhá nenesie žiadnu alebo len niekoľko ornamentov. 

Areál ich výskytu pokrýva väčšinu strednej a južnej Európy, kde bochníkovité idoly nachádzame na náleziskách osád z 19. až 15. storočia pred n. l. (staršia doba bronzová až začiatkom strednej doby bronzovej). 

Najviac nálezov poznáme zo severného Talianska, predovšetkým z Pádskej nížiny. Druhú najvyššiu koncentráciu nálezov poznáme z Podunajska, predovšetkým západného Slovenska, v menšej miere zo širšej oblasti od južného Nemecka a Rakúska po Rumunsko, Chorvátsko a Bulharsko. Ojedinelé exempláre však pochádzajú tiež zo Sardínie, Korziky, stredného Nemecka, Poľska a dokonca Ukrajiny.

Počas prvej dekády 21. storočia sa vďaka intenzívnym výskumom počet objavených exemplárov zvýšil o bezmála polovicu na 330 kusov. Na území Slovenska stúpol v rovnakom čase počet publikovaných kusov z 58 na 71 (medzičasom bolo objavených viacero ďalších).

Čo je pozoruhodné, takmer dve tretiny slovenských nálezov pochádzajú z jedinej lokality, zo Zámečku pri Šuranoch - Nitrianskom Hrádku. Tu začiatkom 2. tisícročia pred n. l. vyrástlo impozantne opevnené „pramesto“ s rozlohou asi 1,2 ha. Zámeček drží v počte nájdených exemplárov svetový primát. Podľa Wolfganga Davida (údaj z roku 2011) sa ich tu našlo 43. Tento počet je o to mimoriadnejší, že z areálu sídliska za zachovala menej ako polovica (!) pôvodnej plochy.

[reklama]

Prečo „pramesto“ na Zámečku tak vyniká v počte bochníkovitých idolov? Rozhodne nie kvôli nejakej materiálnej výhode, napríklad dostupnosti špecifických surovín na výrobu týchto predmetov. Zhotovenie bochníkovitého idolu nevyžadovalo vzácne suroviny – postačila hlina (ojedinele kameň), a nevyžadovalo ani špeciálne postupy. „Štruktúra keramickej hmoty odpovedá veľmi jednoduchému spôsobu výroby – modelovaniu v ruke stláčaním a vaľkaním,“ píše archeológ Juraj Bartík zo Slovenského národného múzea.

Čo je zvláštne, bochníkovité idoly málokedy nachádzame kompletné. Zväčša boli ešte v praveku rozlámané. Táto kuriózna skutočnosť podľa niektorých bádateľov skrýva ďalší kľúč k pochopeniu skutočného účelu týchto záhadných predmetov. 

Záplava hypotéz....

Azda žiadnu inú záhadu európskeho praveku sa nesnaží vysvetliť tak veľa hypotéz, ktoré sa opierajú o tak málo faktov.

Podľa niektorých autorov bochníkovité idoly nesú ranú formu písma, podľa iných slúžili ako predlohy na tetovanie. Podľa českého archeológa Antonína Beneša ovíjanie bochníku šnúrou symbolizuje zjednotenie menších spoločenských jednotiek do rodov. Slovenský archeológ Jozef Paulík spájal bochníkovité idoly so slnečným kultom a uctievaním rodových predkov, kým poľský archeológ a religionista Włodzimierz Szafrański ich spájal s agrárnym kultom – bochníčky v tvare chleba považoval za božský pokrm symbolizujúci plodnosť a večný život. Poľský archeológ Jerzy Fogel videl v ich ornamente matematicko-metrický systém vyjadrujúci kvalitu a množstvo zasielaného či odobratého tovaru. V jeho očiach teda plnili úlohu akejsi objednávky a potvrdenky. A rumunská archeologička Nona Palincaş navrhla, že bochníkovité idoly slúžili na spôsob kupónov zaisťujúcich prístup k prestížnemu tovaru a k partnerom výmenného obchodu, a tak bránili uzurpácii tejto prestížnej pozície, náležiacej elitám.

Vplyvnú interpretáciou prezentoval maďarský archeológ Gábor Bandi. Domnieval sa, že výskyt bochníkových idolov medzi juhozápadným Slovenskom a severným Talianskom kopíroval trasy diaľkového obchodu, predovšetkým jantárovej cesty. Pri takomto nadregionálnom obchode vraj slúžili ako „komerčné pečate“. Viacerí ďalší bádatelia súhlasili a argumentovali, že bochníkovité idoly slúžili na spôsob krétsko-mykénskych pečatidiel.

...ktoré nesedia

Nemeckí archeológovia Andrea Zeeb-Lanzová a Andy Reyman však argumentujú, že väčšina uvedených, tradičných interpretácií stojí na vratkých nohách. Upozorňujú, že bochníkovité idoly sa nehodia na funkciu pečatidla kvôli vypuklému povrchu a hlboko vtlačeným ornamentom. Tie zanechávajú stopu iba na veľmi mäkkom podklade, pričom výsledné odtlačky výrazne vystupujú. A takéto vystupujúce odtlačky nie sú podľa Zeeb-Lanzovej a Reymana v archeologickom zázname doložené. „Krétsko-mykénske pečatidlá majú odlišný tvar a odlišné ornamenty, takže zrejme medzi nimi a bochníkovitými idolmi neexistovala žiadna súvislosť,“ konštatujú Zeeb-Lanzová a Reyman.

Väčšina archeológov sa donedávna prikláňala k názoru, že bochníkovité idoly sa nejakým spôsobom uplatňovali v diaľkovom obchode – či už ako dokumentácia počtu a typu tovaru alebo značka vlastníctva. Podľa Zeeb-Lanzovej a Reymana sa vďaka novým nálezom, ktoré výrazne rozšírili naše vedomosti o rozšírení bochníkovitých idolov, zdá ich súvislosť s dávnymi obchodnými cestami (obzvlášť jantárovou) menejpravdepodobná. 

„Zistené široké rozšírenie bochníkovitých idolov protirečí interpretácii, že išlo o nejaké obchodné pečate či značky, ktoré sa vyskytovali pozdĺž nadregionálnych obchodných ciest a boli stratené alebo zahodené,“ píšu Zeeb-Lanzová a Reyman. „Napokon, s akým tovarom sa mohlo tak masívne obchodovať medzi Pádskou nížinou a juhozápadným Slovenskom či Dolným Rakúskom, ale zároveň veľmi ojedinele vo vzdialených oblastiach?“

[reklama]

Chceli im vziať čarovnú moc?

Bádatelia sa doposiaľ upínali na „svetský“ význam kvôli nálezovým okolnostiam bochníkovitých idolov: obvykle ich nachádzame v bežných archeologických kontextoch, nie na miestach zreteľnej kultovej aktivity, takže, argumentuje sa niekedy, vraj museli slúžiť „bežnému“ účelu. Napríklad na Zámečku sa z 43 kusov dva našli v domoch, 12 v sídliskových jamách s odpadom a zvyšok rozptýlený v kultúrnej vrstve. Takýto výskyt je pre bochníkovité idoly typický.   

„Tento argument nie je presvedčivý,“ namietajú Zeeb-Lanzová a Reyman. „Aj iné typy nálezov, napr. antropomorfné figúrky kultúry s lineárnou keramikou, pochádzajú výlučne zo sídliskového odpadu a napriek tomu sa oprávnene spájajú s kultovo-magickým významom.“

Poda Zeeb-Lanzovej a Reymana existuje mnoho opodstatnených argumentov, ktoré podporujú interpretáciu týchto záhadných objektov ako amuletov opradených magickými silami. V prvom rade sú to malé rozmery, ideálne pre v dlani držané amulety. „Majú ideálnu veľkosť na to, aby pasovali do zavretej päste. Možno ich používatelia verili, že mali magický alebo ochranný vplyv, keď ich držali v dlaniach,“ píšu nemeckí archeológovia. Vtlačené ornamenty podľa nich mohli predstavovať niečo ako zaklínadlá. 

„Aj skutočnosť, že mnohé exepmpláre boli očividne úmyselne rozlomené, podporuje ich kultový a magický význam. U mnohých kultúr pozorujeme zvyk zničiť po ukončení ich využívania magické predmety alebo v náboženských obradoch používané predmety, aby neskôr nemohli byť zneužité,“ pokračujú Zeeb-Lanzová a Reyman. Artefakty využívané pri magických rituáloch po rozlámaní strácajú „čarovnú moc“ a môžu sa jednoducho vyhodiť.

Posvätné pokrmy a zlámané ľudské kosti

Podrobnejší pohľad na nálezové okolnosti bochníkovitých idolov naznačuje, že aj zdanlivo „svetské“ nálezové okolnosti mohli v skutočnosti vzniknúť v dôsledku náboženských aktivít. 

Nedávno na to poukázal okrem iných archeológ Pavol Jelínek zo Slovenského národného múzea na základe nálezu z opevneného sídliska v Budmericiach. Jelínek s kolegami v roku 2010 objavil v jednej zo sídliskových jám (objekt 2) okrem úlomku bochníkovitého idolu taktiež ďalšie nálezy naznačujúce, že nejde o obyčajný sídliskový odpad. 

Na dne jamy sa nachádzala vrstva s rozbitou keramikou, zvieracími kosťami,

úlomkami masívnych kameňov na mletie obilia (dôsledok rituálneho rozlámania?) a zlomkom kadlubu na odlievanie bronzových predmetov. Na tejto vrstve ležala úmyselne nasypaná vrstva zuhoľnateného obilia; na nej a v nej ďalšie zlomky keramiky, ale i dve ľudské stehenné kosti uložené vedľa seba a ďalšie ľudské kosti, kosti zvierat a lastúr korýtok (niektoré prederavené). V jame sa našli taktiež závažia tkáčskeho stavu, prasleny a zvláštny súbor 29 úplných nádob – v niektorých boli uložené džbány a ďalšie menšie nádoby, v jednom prípade so zvyškami rybej kosti a lastúr korýtka (interpretované ako zvyšok tekutej varenej stravy). Izolované ľudské stehenné kosti patrili dvom dospelým mužom a v oboch prípadoch boli zlomené. Došlo k tomu pravdepodobne viac ako mesiac po smrti, takže nemôžeme špekulovať o kanibalizme a „dobíjaní sa ku špiku“ (žeby opäť dôsledok rituálneho rozlámania?). Obe kosti nesú stopy po obhrýzaní psami.

[reklama]

„Nálezovú situáciu interpretujeme ako zvyšky rituálu súvisiaceho s obetou chtonickým božstvám spojeného s postmortálnymi manipuláciami,“ konštatuje Pavol Jelínek. Výplň objektu by podľa neho mohla byť dokladom rituálneho mletia obilia, eventuálne prípravy posvätných pokrmov, vzhľadom na prítomnosť keramických závaží a praslenov viac či menej súvisiacich so ženskou spiritualitou. Ako do tohto kontextu zapadá bochníkovitý idol?

Zdá sa, že výzdoba týchto útvarov súvisí s potravou. Niektoré vtlačené ornamenty bochníkovitých idolov pripomínajú odtlačok mušle, pričom pri výskume iných, okrúhlych lúčovitých odtlačkov, dospela archeobotanička Eva Hajnalová k záveru, že vznikli odtlačením spodnej časti jedlých plodov slezovca durínskeho (Lavatera thuringiaca). Eva Hajnalová sa domnieva, že plody mohli byť na skúmaných idoloch nielen odtlačené, ale určitú dobu aj prítomné. (Vodorovné ryhy skúmaných exemplárov podľa nej predstavujú odtlačky stebiel tráv.)

„Podľa mňa bochníkovité idoly skutočne mohli napodobovať pečivo,“ hovorí Pavol Jelínek. Výskumník podotýka, že nešlo o „chlieb náš každodenný“, ale skôr slávnostné sviatočné koláče a zákusky. „V literárnych kultúrach sú v dobe nášho praveku známe potravinové obety a úliatby (libácie) bohom alebo mŕtvym predkom. V starom Egypte napríklad v rámci zádušného kultu „kŕmili“ duše predkov potravinami vyrobenými z keramiky. Vyrábali sa priam masovo a lisovali ich z hliny ako reliéf na podnose. Semená a mušle, ktoré sú do nich odtlačené bývajú často symbolom života a plodnosti. Predstava substitútu, určená na konzumáciu v „onom“ svete, je celkom pravdepodobná.“

Ďalšie dôkazy

Rituálny význam bochníkovitých idolov podporuje aj kontext niektorých nálezov zo Zámečku pri Šuranoch - Nitrianskom Hrádku. Napríklad v jame č. 306 sa okrem črepov, zvieracích kostí a rozlámaných predmetov z parohoviny a z kostí našiel taktiež hlinený disk a kompletný bochníkovitý idol, ako aj (kultovo?)  rozlámaný kadlub na odlievanie bronzových záveskov so slnečnou symbolikou (spájajú sa so slnečným kultom) a ľudská lebka. 

„Na spojenie bochníkovitých idolov s kultom poukazuje i nález v dome maďarovskej a severopanónskej kultúry v areáli opevneného sídliska v Rybníku,“ píše archeológ Jozef Bátora z Archeologického ústavu SAV v Nitre, opierajúc sa o vlastný nepublikovaný výskum. „V zadnej časti interiéru domu, ktorá bola opretá o valové opevnenie, sa neďaleko seba nachádzali bochníkovitý idol, miniatúrny sekeromlat z hliny, hlinená miniatúrna zvieracia plastika a koliesko z vozíka. Všetko sú to vlastne špeciálne hlinené predmety spájané s duchovným životom v skúmanom období.“

Z opevneného sídliska vo Vrábľoch pochádza hromadný nález keramických predmetov - niekoľkých nádob a dvoch keramických platničiek, ktoré Pavol Jelínek identifikuje ako bochníkovité idoly (v literatúre figurujú ako kadlub na špirálky, tie sa však podľa neho neodlievali) s odtlačkom lastúry morských mušlí alebo ulity (rod Turitella?). Nádoby boli prevrátené hore dnom, takže pôvodne asi neobsahovali potraviny. Podobný nález je podľa Jelínka známy z Veselého. 

Sekta, ktorú porazilo slnko?

Nemeckí výskumníciZeeb-Lanzová a Reyman uvažujú, že bochníkovité idoly mohli predstavovať akýsi poznávací znak sekty. „Je možné, že zástancovia nejakej konkrétnej viery, v ktorej tieto nálezy hrali dôležitú úlohu ako magické amulety, migrovali a ich vieru v magické sily bochníkovitých amuletov brali so sebou do novej domoviny. Takto možno vierohodne vysvetliť široké rozšírenie ich nálezov,“ uvažujú archeológovia.

Archeologické dôkazy uvedený scenár podporujú. Oblasti s vysokým počtom nálezov bochníkovitých idolov spájajú výrazné podobnosti v materiálnej kultúre[1]  (predmety z bronzu a kosti, výzdoba keramiky), svedčiace o intenzívnych kontaktoch, ktoré mohli byť príčinou či dôsledkom pohybu ľudí medzi týmito regiónmi. 

Predpokladaná súvislosť s kultom a náboženstvom zároveň pomáha vysvetliť záhadu, prečo sa začiatkom strednej doby bronzovej bochníkovité idoly na širokom území strednej a južnej Európy náhle vytrácajú. Príčinou mohol byť úpadok kultu, ktorému slúžili. Napríklad kvôli rozmachu iného kultu – kultu slnečného božstva. 

Predzvesť tejto zmeny zachytáva aj nálezisko na Zámečku pri Šuranoch - Nitrianskom Hrádku. Vyššie spomenutá „kultová“ jama č. 306 obsahuje aj kadlub na odlievanie záveskov s typickými symbolmi slnka – kolesom resp. slnečným krížom. Zo Zámečku je okrem formy na odlievanie „slnečných záveskov“ známy aj exemplár hotového výrobku, objavený pri povrchovom zbere. Svojho času (17./16. storočie pred n. l.) boli tieto predmety unikátom. Slnečná symbolika z vtedajších opevnených osád nášho územia aj okolia prakticky úplne chýba. Naopak, v nasledovných stáročiach zatieňuje akúkoľvek inú náboženskú symboliku. 

A čo posledná nezodpovedaná záhada – mimoriadne vysoký počet nálezov v „prameste“ v Šuranoch - Nitrianskom Hrádku? Podľa archeológa Jakuba Godiša z Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch  je vysvetlenie prosté. „Nálezisko preskúmal podrobný veľkoplošný výskum a treba mať na zreteli, že nositelia maďarovskej kultúry tam žili stáročia.“ Nálezisko bolo prakticky „rozobraté“. „Máloktorá lokalita sa prekopala tak masívne,“ konštatuje Pavol Jelínek. 

-

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Za odborný dozor, vyjadrenia a cenné pripomienky k článku autor ďakuje archeológovi Pavlovi Jelínkovi, PhD. Za pomoc s obrazovým materiálom a dodatočné vyjadrenia ďakuje Jakubovi Godišovi, PhD. 

Poznámky

1 Poladská kultúra Pádskej nížiny napríklad vykazuje výrazné podobnosti v keramike s oblasťou severozápadu Karpatskej kotliny, predovšetkým wieselburskou kultúrou (20.-16. storočie pred n. l.) Dolného Rakúska, Zadunajska a (okrajovo) západného Slovenska a so severopanónskou kultúrou (cca 18.-16. storočie) Zadunajska a juhozápadného Slovenska.

Literatúra

Bartík, J. (2012): Drobné nálezy z opevnenej osady maďarovskej kultúry v Budmericiach. In Zborník SNM 106, Archeológia 22, 23-30.

Bartík, J., Bača, R. (1999): Bochníkovité idoly z Veselého. Príspevok k bochníkovitým idolom z územia Slovenska, Zborník Slovenského národného múzea 93. Archeológia 9, s. 13–23.

Bátora, J. (2018): Slovensko v staršej dobe bronzovej. Univerzita Komenského. 

Benkovsky-Pivovarová, Z. (2008): Zum Beginn der mittleren Bronzezeit in unterem NitraTal in der Slowakei. SlovArch, LVI, 2, 255–267.

Burlacu-Timofte, R., Gogâltan, F (2016): Human bone remains in the bronze age tell settlements of the Carpathian basin. Settlements of Life and Death. Studies from Prehistory to Middle Ages. Editura Mega, 89-122.

David, W. (2011), Aenigma – Der rätselhafte Code der Bronzezeit. „Brotlaibidole“ als

Medium europäischer Kommunikation vor mehr als 3500 Jahren, MittFBVF, 130, 2–15.

Hajnalová, E. (1999): Bochníkové idoly s odtlačkami rastlín, Zborník Slovenského národného múzea 93 Archeológia 9, 27-28.Jelínek, P. (2015): A note on spiritual life of the Maďarovce culture. In: D. Hulínek/D. Bonatz/M. Kováč (eds.): Archeology on three continents 2006 – 2011. Archeologický ústav SAV, 89-109.

Jelínek P., Vavák J. (2013): Human Remains in Settlement Pits of the Mad’arovce Culture in Slovakia (Early Bronze Age).MüllerScheeßel, 265-278.

Palincaș, N. (2012):  Investigating Bronze Age Social Organisation in the Lower Danube Region. The Case of the Žuto Brdo–Gârla Mare Area. ISTROS, XVIII, 13-38.  

Zeeb-Lanz, A., Reymann, A. (2019): Lowemenschen und Schamanen: Magie in der Vorgeschichte. WBG Theiss.