Čítanie pravekých znakov: O pravekých brezových artefaktoch a prenose symbolického významu

Okrem bežnej vody z potokov a prameňov sa ľudia už v neolite naučili používať aj filtrovanú vodu zo studní. O studňu je však potrebné starať sa, aby voda v nej ostala čistá a pitná. Ako si ukážeme nižšie, nie vždy sa to naším predkom darilo.

Osobitú kategóriu vôd tvorili minerálne žriedla. Pôsobili tajomne, keďže bývali horúce a v zime sa z nich muselo neustále pariť, ale v neposlednom rade boli liečivé, čo im dodávalo na magickom aj náboženskom význame. Zdá sa, že viaceré boli miestom kultu v rôznych obdobiach. Z archeologického hľadiska poznáme u nás viaceré lokality, napr. Borovú horu pri Zvolene, najznámejšia a najlepšie preskúmaná je travertínová kopa s kultovou studňou v Gánovciach. 

Kultová studňa v Gánovciach

Nálezisko sa interpretuje ako kultová studňa otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej (c. 2300/2200 -1600 pred n. l.). Šachta studne, štvorcového prierezu, siahala do hĺbky 4,7 m od recentného povrchu terénu, pôvodná hĺbka sa odhaduje na 8-9 m. Vo výplni studni autori výskumu rozoznávajú šesť stratigrafických vrstiev, v ktorých sa našli aj črepy bukovohorskej a badenskej kultúry z neolitu respektíve eneolitu, čo by svedčilo o staršom využívaní žriedla. Z horných vrstiev (vrstvy 5 a 6) pre zmenu pochádzajú zlomky halštatskej keramiky, ktoré sú teda naopak z mladšieho obdobia doby železnej. 

Nálezovú situáciu poškodilo zosunutie zvyškov studne a novodobá ťažba travertínu. Vrstvu 4, tvorenú spáleným obilím, a nižšie vrstvy pod ňou autori interpretujú ako intaktné, teda nezničené inými zásahmi. Vo vrstve 2 sa dochovalo napríklad vydrevenie studne, zhotovené z dubového a smrekového dreva. Vrstvu tvorila humózna hlina obsahujúca ľudské a zvieracie kosti, zvyšky ulitníkov, kostené a kamenné artefakty, keramické črepy, zvyšky hmyzu, archeobotanický materiál a ovčí trus (hygiena studní sa asi veľmi nedodržiavala). Okrem toho obsahovala aj údajne najstarší železný predmet nájdený v strednej Európe, jeho interpretácia je však naďalej predmetom diskusií.

Z tejto vrstvy pochádza najmä niekoľko desiatok fragmentov nádob šitých z brezovej kôry. Okrem nich sa našli aj z brezovej kôry vyrobené napodobeniny vlasových šperkov - záušníc, korálikov a záveskov. Práve o brezových nádobkách si povieme niečo viac.  O šperkoch (nielen) z brezovej kôry zas niekedy nabudúce.

Brezové nádoby…

Zvyšky nádob sa nachádzali v bahne na dne studne vo forme rôznych deformovaných kusov. Pôvodne mali valcovitý tvar, pričom dno prevyšovalo telo. Boli vyrobené z dvojnásobne zloženej brezovej kôry a prešité lykom v dvoch radoch pomocou tzv. matracového stehu. Rukoväte boli pripevnené prelomením ich koncov cez stenu dovnútra v rade šitia a prešívaním ohnutých koncov k stene. Spodok, ktorý presahuje priemer nádoby o približne 6 až 10 mm, bol vyrobený z dvoch kusov kôry prišitej šikmým pokračujúcim stehom. Veľkosť nádobiek z odhadovaná z pozostatkov sa pohybuje medzi 7-12 cm na výšku a 8-20 cm v priemere. 

Podobné nálezy sú relatívne bežné v oblastiach, ktoré umožňujú zachovanie organických materiálov, z doby bronzovej najmä v severnej Európe. V strednej Európe žiaľ, k zachovaniu podobných nálezov, rovnako ako pri napodobeninách šperkov z brezovej kôry, dochádza len výnimočne, čo nás posúva na hranu možností archeologického bádania. 

V stredoeurópskom priestore máme okrem studne z Gánoviec nálezy z brezovej kôry doložené len veľmi vzácne. Patria k nim české hrobové nálezy nositeľov únětickej kultúry, kde sa našli dve plechové bronzové ušká s nitmi, pravdepodobne pochádzajúcimi z nádob z brezovej kôry. Zaujímavé je, že išlo o hroby žien.

… a ich keramické napodobeniny

Okrem nádob z brezovej kôry však nachádzame v archeologických kontextoch aj ich keramické napodobeniny. Ide o rôzne hrnčeky a nádobky valcovitého tvaru, ale najmä o napodobenie zošívania v rytom a inkrustovanom dekore. 

V otomanskej kultúre staršej doby bronzovej poznáme takú nádobu z hrobu chlapca v Nižnej Myšli a zo sídliska v opevnenej osady v Barci. Na západe sa v súdobej únětickej kultúre vyskytujú na juhozápadnom Slovensku, na Morave a v Dolnom Rakúsku. Typické sú pre hroby žien, ale vyskytujú sa aj na sídliskách. Nachádzame ich aj v žiarových hroboch severopanónskej kultúry s inkrustovanou keramikou  na južnom Slovensku a v západnom Maďarsku.  Tu ťažko usúdiť, či sa vyskytujú v hroboch žien, ale v Malej nad Hronom malo ísť o detský dvojhrob. 

Magický transmutátor

Česká bádateľka M. Beranová na základe nálezovej situácie v Gánovciach predpokladala, že z tu nájdených hrnčekovitých nádobiek sa pila termálna voda studne vyhĺbenej do travertínovej kopy, ako v pravekých kúpeľoch. 

Treba podotknúť, že táto voda v nej vyviera dodnes, aj keď sa momentálne nevyužíva. Je číra, zapácha po sírovodíku, má chuť teplej sírnatej kyselky. V okolí sú aj ďalšie termálne žriedla. Všeobecne ide o sadrovo zemitú uhličitú kyselku, obsahujúcu prevažne HCO₃, Ca, Mg. Teplotu má 24,2°C, preto sa využívala na kúpeľnú i pitnú liečbu. Liečili sa ňou choroby zažívacieho traktu, močových ciest, reumatizmu, tuberkulóza, škrofulóza, krivica, kožné ochorenia, cukrovka a dna. 

Je zaujímavé, že na liečbu niektorých z menovaných chorôb sa v ľudovej medicíne užívajú aj brezové liečivá. 

V ľudovom prostredí sa brezová voda (miazga) pila vo veľkom, pili ju hlavne ženy pre plodnosť a rast vlasov, pri liečbe tuberkulózy a regenerácii pečene – tradovalo sa, že poškodené orgány vďaka nej znovu dorastú. 

Nádobky z kôry sa teda v Gánovciach doby bronzovej mali podľa M. Beranovej používať na pitie liečivej vody, ktorá mala podobné účinky ako brezová miazga. Snáď práve pri liečbe tuberkulózy. Brezová nádobka mala umocniť jej účinok a hlinené napodobeniny brezových nádob tak mali “premeniť” každý nápoj, ktorý v nich bol podávaný, na liečivý “elixír“. Domnievam sa, že nešlo len o technický ornament, ale výrobcovia týchto nádobiek chceli „homeopaticky“ dosiahnuť rovnaký účinok, aký mali pôvodné nádoby z kôry.

O magickom myslení

Prečo napodobujeme veci z iných materiálov? Odpoveď na túto otázku je ukotvená čiastočne v našej fyzickej výbave, zdedenej už u predchodcov človeka. Naše mysle sú evolučne vyvinuté externalizovať a pomyselne prenášať rôzne vlastnosti (nielen) vecí, na veci iné. 

Kultúra zas určuje isté mantinely alebo pravidlá (obvykle značne široké) určujúce, ktoré vlastnosti ktorých konkrétnych vecí možno prenášať. 

Takže ako odpovedať na úvodnú otázku?

Predmety z iných materiálov napodobujeme preto, že veríme, že tak prenesieme vlastnosti objektu z jedného materiálu do objektu z materiálu iného. 

Použili sme slovo veríme, pretože nejde len o prenos fyzikálnych vlastností (napr. vlastnosti kamenného a kovového kladiva), ale hlavne o prenos symbolických významov (lacný plastový krížik/krucifix má rovnakú moc, ako ten z najvzácnejších materiálov). Tu ide o prenos na základe vnímaného tvaru. 

Inokedy veríme, že (subjektívne) vzácny materiál umocní účinok artefaktu (strieborná guľka zabije nadprirodzenú bytosť, jazvečie sadlo má liečivú moc a pod). Tak aj brezová metla je údajne najlepšia, aj keď zrejme ani nie tak pre svoje fyzické, ako pre apotropajné (domnelé ochranné) vlastnosti. Hovoríme teda o magickom myslení. Nemusí ísť o žiadne zložité rituálne úkony, všetko sa odohráva v hlave. Ako v Petrovi Panovi: stačí zatlieskať a víly sú zachránené.

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Literatúra: 

Gánovecké žriedla 2011- https://www.geocaching.com/geocache/GC2NV7H_ganovecke-zriedla?guid=2e19d1b5-8f13-4052-acc9-f95e01e35fa7 14. 2. 2011

P. Jelínek: Birch Artifacts and Their Symbolism in the Otomani Culture. In:  Fischl/Kienlin (eds.):Beyond Divides – The Otomani-Füzesabony Phenomenon Current Approaches to Settlement and Burial in the North-eastern Carpathian Basin and Adjacent Areas, 2019, 71-82.

L. Olexa/T. Nováček: Pohrebisko zo staršej doby bronzovej v Nižnej Myšli. Katalóg I (hroby 1-310). Nitra 2013.

E. Vlček/L. Hájek: A rituall well and the find of en Early Bronze Age Iron dagger at Gánovce near Poprad (Czechoslovakia). In: A Pedro Bosch-Gimpera en al septuagésimo aniversario de su nacimiento. México 1963, 427-439.