Abrakadabra alebo abrasax? Rímska mágia na Slovensku

Meno pôvodného majiteľa gemy je stratené v hlbinách času. Na Slovensku sa ocitla vďaka teológovi Dr. Friedrichovi Danielovi Šimkovi (1796-1867), ktorý ju pravdepodobne získal od predajcu starožitností. Nevieme teda, odkiaľ artefakt pochádza, ani či ide o nález nájdený na Slovensku. Šimko ju na sklonku života spolu s ďalšími antickými, egyptskými, pravekými, stredovekými a novovekými starožitnosťami daroval Evanjelickému lýceu v Bratislave, kde pôsobil jeho brat.  Neskôr zbierku skonfiškovali komunisti a od roku 1961 jej archeologickú časť spravuje Slovenské národné múzeum. 

[reklama]

Magická gema

Takéto rímske gemy slúžili zrejme ako osobné amulety. Vďaka miniatúrnej veľkosti (v tomto prípade 15,5 x 11,5 mm) ich mohol mať majiteľ vždy pri sebe. Zvyčajne boli vsadené do prsteňa alebo sa nosili vo forme prívesku. Ich výroba dosiahla vrchol v 3. storočí po Kr. Snúbili sa v nich egyptské, grécke, rímske a židovské predstavy. Zhotovené mohli byť z rôznych kameňov.

Naša čarovná gema pozostáva z polodrahokamu nazývaného heliotrop, čo je jedna z odrôd jaspisu. Je tmavozeleno-červenej farby s červenými škvrnami. Ako môžete vidieť na obrázkoch, má plochý oválny tvar s väčšou prednou stranou. Jej ústredným motívom je božská bytosť Anguipes s hlavou kohúta, ľudským trupom v brnení a nohami v podobe dvoch hadích chvostov. Jeho pravá ruka zviera bič a  ľavá okrúhly štít so 4 starogréckymi písmenami v dvoch riadkoch: φρ | ηρ [fr | er]. Ďalší nápis v alfabete je vedľa dolných končatín. Znie: αρακ ταοο [arak taoo]. Na menšej oválnej strane gemy bol v troch líniách vyrytý text opäť v starogréčtine: ιαω | σεμεσειλαμ | αβρασαξ [iao | semeseilam | abrasax]. 

Čo to všetko znamená? Význam jednotlivých prvkov tohto amuletu sa pokúsime objasniť v nasledujúcich riadkoch.

Heliotrop: kameň zbavujúci všetkých neduhov?

Najprv upriamime pozornosť na materiál, z ktorého gemu vyrobili. Nie len v súčasnej ezoterike, ale aj v staroveku existovali názory, že určité druhy kameňov majú špecifické liečivé a rôzne ďalšie pozitívne účinky. Práve preto sa oddávna používajú na zhotovovanie magických amuletov, ktoré boli obľúbené v celej Rímskej ríši. 

Na niektorých gréckych a  démotických papyrusoch z Egypta sa dokonca zaznamenali pokyny na ich výrobu. Na tieto účely sa využíval okrem iných surovín aj polodrahokam heliotrop. Zmienil sa o ňom napríklad rímsky autor Plínius Starší. V diele Naturalis Historia uviedol:

„Heliotrop sa vyskytuje v Etiópii, Afrike a na Cypre. Má pórovo-zelenú farbu s pruhmi krvavočervených žíl. Ak sa (najmä kameň z Etiópie) umiestni do nádoby s vodou a následne bude vystavený priamemu slnečnému žiareniu, zmení svoju farbu na odrážanú krvavo-červenú. Od tohto javu sa odvodzuje názov kameňa. Vo vode tiež zrkadlí obraz slnka a upozorňuje na jeho zatmenie tým, že ukazuje Mesiac prechádzajúci cez jeho disk. Použitie tohto kameňa tiež pozoruhodne ilustruje drzú hrubosť adeptov na mágov, ktorí tvrdia, že ak sa skombinuje s rastlinou heliotropium [1] a potom sa nad ním opakujú určité zaklínadlá, učiní neviditeľnou osobu, ktorá ho vlastní.“ 

(Plin. Nat. 37.60)

V staroveku sa heliotrop považoval aj za tzv. zvukové orákulum, čiže sa verilo, že udeľoval hlasné rady svojmu majiteľovi. Neskôr sa zvykol nazývať Kristova krv. Podľa jednej legendy sú totiž červené fľaky v jeho štruktúre kvapkami krvi ukrižovaného Ježiša, ktoré padli na mach pokrývajúci skaly pri jeho nohách. V modernej ezoterike sa heliotropu prisudzuje celá plejáda pozitívnych vlastností. Údajne dokáže vplývať na počasie, taktiež by mal podporovať intuíciu a kreativitu, upokojovať myseľ, zaháňať zmätok a ochraňovať pred uhranutím. Používa sa aj ako symbol spravodlivosti. Má prebúdzať odvahu či napomôcť pri pokuse o obnovenie milostného vzťahu. Kto nosí prívesok z heliotropu, tomu vraj prináša bohatstvo. Mnohostranné uplatnenie má v ezoterických kruhoch taktiež kvôli domnelým liečivým účinkom. 

Anguipes: boh dvoch protipólov

Na geme nachádzame znázornenú nadprirodzenú entitu nazývanú Anguipes. Na prvý pohľad by sme ho možno zaradili medzi štandardné príšery z antickej mytológie, akou je napríklad chiméra. Vzhľad však býva niekedy klamlivý. 

Aj keď sa Anguipes výrazne vymyká z bežných predstáv o grécko-rímskom panteóne, zrejme predstavuje boha, daimóna či génia (božskú bytosť ovplyvňujúcu osud človeka). Môže taktiež znázorňovať rímske poňatie niektorých egyptských vyobrazení slnečného boha. Iný názor je, že reprezentuje Adama Kadmona, prvého človeka podľa židovskej kabaly. Keďže mal byť stvorený na boží obraz, nebol to ani muž, ani žena. 

Podľa niektorých bádateľov Anguipes nesie v rukách štít múdrosti a bič moci. Jeho ľudský trup zodpovedá telesnému bytiu človeka. Vtáčia hlava evokuje predvídavosť a bdelosť. Kohút sa spája tiež so slnkom, teda aj svetlom a poznaním. Hadie nohy vyjadrujú 2 základné protipóly predstavujúce dobro a zlo, vznik a zánik, život a smrť.

Abrasax a iné čarovné formulky

Z nápisov v alfabete, ktoré boli vyryté na oboch stranách gemy, vieme bližšie určiť 2. Prvým je čarovná formulka αβρασαξ [abrasax]. Počas rímskych čias jej bola pripisovaná veľká moc. Výskyt tohto hesla (prípadne jeho variantu abraxas) spolu s vyobrazením Anguipa je na nájdených rímskych magických predmetoch pomerne častý. Niekedy sa toto božstvo nazýva aj Abraxas. Pozornosť naňho upriamili viacerí učenci od starovekých gnostikov až po zakladateľa analytickej psychológie Carla Gustava Junga (1875-1961). 

Výklad výrazu nie je úplne jasný. Pozostáva zo siedmych písmen, ktoré by mohli predstavovať tzv. sedem klasických „planét“ (Slnko, Mesiac, Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn). Taktiež s ním môže súvisieť populárne zaklínadlo abrakadabra. Abraxas sa v podobe duálneho božstva objavil aj vo viacerých novodobých dielach. Spomenul ho napríklad nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Hermann Hesse v románe Demian, ktorý bol 1. krát vydaný v roku 1919.

Medzi magické formulky spájané s touto bytosťou možno zaradiť aj nápis ιαω [iao], zaznamenaný rovnako ako abrasax na zadnej strane gemy. Javí sa ako grécka adaptácia tetragramu YHWH, ktorý predstavuje vlastné meno boha Abraháma, Izáka a Jákoba zapísané v Starom zákone. Vlastnú interpretáciu opäť ponúkajú ezoterici. Anguipovu ľavú ruku s bičom (podobne ako na výjave na našej geme) stotožňujú s písmenom I a podvedomím. Štít v pravej ruke má podľa nich znázorňovať O, kruh večnosti. Telo zodpovedajúce písmenu A je pomocným prvkom duše. Iao ako celok by mal podľa tohto výkladu údajne predstavovať kľúč k podvedomiu.

Záver: mágia ako súčasť rímskeho sveta

Na záver sa ešte opýtame jednu zásadnú otázku: do akej miery môžeme skutočne oddeliť mágiu od iných praktík v staroveku? Jednotlivec predsa mohol nosiť šperk zobrazujúci nejaké božstvo z viacerých dôvodov, napríklad ako prejav zbožnosti, náboženskej identity alebo tým jednoducho chcel dať najavo svoje bohatstvo či vkus. Hranice medzi sebaprezentáciou, mágiou, náboženstvom a medicínou boli vtedy veľmi nejasné. 

Faktom je, že tzv. čierna mágia v podobe kliatby či škodlivého elixíru mohla byť v Rímskej ríši potrestaná vyhnanstvom, prípadne až smrťou. Niektoré magické praktiky sa však v antike chápali ako forma filozofického a vedeckého bádania (napr. vykladanie snov alebo astrológia). Iné čarovné rituály, s ktorými zrejme súvisela aj naša gema, mohli slúžiť na zlepšenie zdravia. Liečivé zaklínadlá boli často v náplni práce lekárov a nie kúzelníkov „na plný úväzok“. 

Záviselo to aj od obdobia, v ktorom sa liečenie odohrávalo, pretože postupnému prenikaniu blízkovýchodných a egyptských praktík už nedokázal na sklonku Rímskej republiky (1. stor. pred Kr.) zabrániť ani senát.  Vďaka literatúre poznáme aj konkrétne príklady. Uznávaný štátnik Cato Starší (234-149 pred Kr.) napríklad odporúčal vykĺbené kĺby ošetriť zaklínadlami. Naproti tomu grécky autor Plutarchos (asi 46-127 po Kr.) označil použitie lekárskych amuletov za síce dosť hlúpu, ale neškodnú poveru.

-

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Za cenné pripomienky autorka ďakuje Mgr. Miroslave Daňovej, PhD.

Poznámky

1 Zrejme mohlo ísť o druh Heliotropium europaeum. Táto rastlina považovaná za burinu bola rozšírená v južnej Európe, severozápadnej Afrike, Kanárskych ostrovoch a na západnom pobreží Malej Ázie. Pri dlhodobom užívaní je pre cicavcov toxická, no niektoré je súčasti majú aj liečivé účinky. Kvety tejto rastliny sa otáčajú za slnkom (tak ako napr. v prípade slnečníc).

Zdroje

Pliny the Elder: The Natural History. Preklad J. Bostock a kol. Londýn: Taylor and Francis, 1855.

H. Hesse: Demian. Praha: Argo, 2008.

Internetové zdroje:

C. E. Barrett: Plaster Perspectives on “Magical Gems”: Rethinking the Meaning of “Magic” in Cornell’s Dactyliotheca. Cornell University Library. web.archive.org. 2015 [online].

https://web.archive.org/web/20150526164252/https://antiquities.library.cornell.edu/gems/plaster-perspectives-on-magical-gems.

M. Daňová: Magical gem: Anguipes (A) Voces (B). The Campbell Bonner Magical Gems Database. cbd.mfab.hu. 2016 [online]. http://cbd.mfab.hu/cbd/1647/?sid=441.

Heliotrop. akasaezoterika.sk. [online]. https://www.akasaezoterika.sk/e-shop/mineraly/liecive-kamene/heliotrop.

Heliotrop (krveľ). kamene.vzostup.sk. [online]. https://kamene.vzostup.sk/heliotrop-krvel.

D. Hopková/A. Bajanová: Kým vo svete skúmali pyramídy, u nás známy Štúrovcov urobil najväčšiu egyptskú zbierku (podcast). aktuality.sk. 2021 [online]. https://www.aktuality.sk/clanok/873281/kym-vo-svete-skumali-pyramidy-u-nas-spoluziak-stura-urobil-najvacsiu-egyptsku-zbierku-podcast-muzeum/ .

Magical gem stones. liverpoolmuseums.org.uk. [online].

https://www.liverpoolmuseums.org.uk/collections/antiquities/roman/magical-gem-stones.