Pred približne 4000 rokmi prebiehala zásadná spoločensko-kultúrna transformácia obyvateľstva západného Slovenska.
Znepokojivé otázniky zo staršej doby bronzovej.
V posledných dvoch desaťročiach sa na Slovensku dá robiť archeológia aj v súkromnom sektore. Komerčné archeologické výskumy sa realizujú väčšinou predstihovo alebo popri prebiehajúcich stavebných, či ťažobných prácach. Skrátka, kde je potreba niečo vykopať a pamiatkový úrad danú akciu vyhodnotí ako ohrozenie kultúrneho dedičstva, predpíše na ňu archeologický dohľad alebo výskum. Na jednom takomto predstihovom výskume som sa podieľal na jeseň v roku 2009, keď som pôsobil v SAHI o. z., v Starej pevnosti v Komárne. Išlo o zaujímavý výskum najmä preto, že jeho terénna časť priniesla z vedeckého hľadiska nečakané a pozoruhodné výsledky.
Obdobie prelomu staršej a strednej doby bronzovej je vnímané ako obdobie kolapsu spoločnosti. Za týmto pohľadom stojí nepriestrelný argument o zániku opevnených centier.
Dieťa zaživa vrhnuté do hlbokého masového hrobu, kde sa pred pochovaním stihlo schúliť. Rozmetané telo muža vhodené na s úctou pochované prasa. Ženy a deti uložené v peciach… Niekedy pred vyše päťtisíc rokmi sa na území Slovenska akoby vytratili bežné hroby. Namiesto nich sa ľudské telá do zeme ukladali zvláštnymi spôsobmi, ktoré niekedy evokujú popravy alebo zvláštne ohnivé rituály vrátane hromadných ľudských obiet.