Úvaha o zániku zabudnutých miest doby bronzovej

Takzvané opevnené sídliská vznikali od staršej doby bronzovej na celom území Karpatskej kotliny. Spočiatku išlo o menšie kruhové a polkruhové areály ohraničené priekopou a niekedy tiež valom. Vo svojom závere získali funkciu významných a rozsiahlych mocenských, remeselných, náboženských a obchodných centier. Čo stálo za ich náhlym zánikom? Pozrime sa spoločne do opevnených sídel otomansko-fuzesabonyského kultúrneho komplexu (ďalej len OFKK).

Centrá OFKK boli pýchou svojej doby. Obohnané kamennými, alebo drevozemnými hradbami obložených kameňmi, sa týčili na ostrožných polohách pozorovateľných už z diaľky. S dômyselným spôsobom zástavby sa tu často nachádzali domy s výzdobnými architektonickými prvkami. Metalurgické dielne produkovali bronzové a zlaté výrobky, ktoré presahovali potreby miestnej komunity a exportovali sa ďalej. Kontrola zdrojov a obchodu priniesla tomuto územiu nebývalé bohatstvo. A z nášho pohľadu sa zdá, že tieto bohaté opevnené sídla náhle zmizli a spolu s nimi na dlhšiu dobu aj elitné štruktúry spoločnosti. Bolo to naozaj tak?

[reklama]

Všetky opevnené sídliská OFKK skutočne zanikli. Nie však tak náhle, ako by sa mohlo zdať. Doposiaľ neboli komplexne spracované východoslovenské opevnené sídliská z tohto obdobia a zánikové horizonty týchto sídel naznačovali, že ľudia tieto miesta náhle opustili. V súčasnosti sú naše poznatky o čosi bohatšie a ponúkajú na problematiku trochu rozdielny pohľad. 

Medzi zánikom jednotlivých sídel môžu byť rozdiely v desaťročiach. Zatiaľ čo známe opevnené sídlisko na Myšej hôrke v Spišskom Štvrtku zaniklo na prelome stupňov BB1/BB2¹ (16./15. storočie pred n. l.), opevnené sídlisko v Nižnej Myšli až v priebehu stupňa BB2² (15. storočie pred n. l.). Ostatné opevnené sídliská bude nutné v tomto smere hlbšie analyzovať (Rozhanovce, Košice-Barca, Streda nad Bodrogom). 

Rozdielny je aj samotný spôsob zániku týchto centier. V Spišskom Štvrtku boli domy opustené aj s ponechaním depotov (hromadne uložených predmetov) pod dlážkami domov. Stopy po násilnom či katastrofickom scenári v podstate absentujú. Predpokladaný je preto scenár opustenia miesta za prítomnosti symbolických či kultových aktivít. Na opevnenom sídlisku v Nižnej Myšli v domoch nenechali jeho obyvatelia nič vzácne. Naopak, predmety zo zlata a bronzu sa nachádzali v sídliskovej jame³. 

Oproti predchádzajúcemu Spišskému Štvrtku, sa zdá, že bol motív deponovania depotov rozdielny. Navodzuje predstavu, že boli predmety schované, ale nikdy nevyzdvihnuté. Komplexné spracovanie sídliska je však stále v procese a ucelenejší obraz tak zatiaľ chýba. 

Aj keď sa na lokalite nachádzali hroty šípov, ich priestorová distribúcia vo vnútri sídliska nenaznačuje agresiu v opevnenom sídlisku (obr. 1). O čosi zaujímavejšia je situácia v okolí fortifikačného systému. Pred bránou na východe lokality sa nachádzal masívny objekt, ktorý mohol mať význam priekopy zo severnej strany od vstupu do opevneného areálu. Južná časť opevnenia bola mierne vysunutá, čo spolu s masívnym hlbokým objektom tvorilo dômyselnú obranu najohrozenejšej časti sídliska. V tomto masívnom objekte sa nachádzali tri hroty šípov a kamenné (tufové) gule, ktoré pripomínajú strelivo do praku (obr. 2). K interpretácii obliehania je to stále príliš málo dôkazov, čo by mohol v budúcnosti zmeniť archeologický výskum v oblasti brány, opevnenia a predovšetkým priekopy. Časť sídliska bola údajne vypálená, sídlisko však nebolo vypálené v celej rozlohe a najskôr, ako v prípade Spišského Štvrtku, to nebol dôvod pre ktorý tu osídlenie zaniklo. 

Obľúbená bola hypotéza o vojenských nájazdoch stepných kmeňov z východu, pričom sa dôvody hľadali v klimatickej zmene v dôsledku ktorej sa pohli kmene prisudzované tzv. kultúre s mnogovalikovou keramikou v severnej oblasti nad Čiernym morom⁴. 

Doteraz sa nenašiel jediný dôkaz týchto tvrdení, pričom sa ignorovalo široké územie západnej Ukrajiny, ktoré oddeľuje územie OFKK a kultúru s mnogovalikovou keramikou. Situácia za Karpatmi totiž rozpráva celkom iný príbeh. Toto územie bolo vo viacerých ohľadoch menej rozvinuté, než oblasť OFKK. Už od staršej doby bronzovej sa na dnešnej západnej Ukrajine dostávali vplyvy OFKK, na čo poukazujú nálezy nášiviek z kančích klov, identické s tými, ktoré sa početne nachádzali na pohrebisku v Nižnej Myšli⁵. Ešte na počiatku strednej doby bronzovej sa nachádzajú v hroboch koní postranice typu Spiš, ktoré majú pôvod v priestore rozšírenia OFKK⁶. Naopak, na našom území neevidujeme nálezy z oblasti západnej Ukrajiny. Zatiaľ čo kontakty s územím Poľska vieme priamo doložiť⁷ (kamenná surovina a výrobky), to isté sa nedá tvrdiť o území dnešnej Ukrajiny (pričom zo starších období neolitu a eneolitu kontakty v tomto smere vieme doložiť). 

Vyzerá to takmer na jednosmernú cestu prúdenia kultúrnych vplyvov z východnej časti Karpatskej kotliny do Zakarpatska. 

[reklama]

Ak by sme sa zubami nechtami chceli držať hypotézy o vyplienení opevnených sídel cudzincami, museli by sme preto hľadať inde. Alebo žeby nie až tak úplne? Odpoveď by sme mohli opäť nájsť v Nižnej Myšli. Nachádzali sa tu hroty šípov z obsidiánu, limnosilicitu, bronzu a parohu. Práve nenápadný, posledný z uvedených materiálov, je v tomto prípade naozaj významný. Ide o trojhranný parohový šíp, ktorý svojimi rozmermi pravdepodobne nie je ani šípom, ale šípkou do vrhača oštepov (obr. 2). Objavil sa aj menší, typologicky rovnaký hrot, ktorý v tomto prípade mohol byť aj súčasťou šípu (obr. 3). Aj bronzový hrot šípu s tuľajkou je svojim prevedením zaujímavý. Všetky majú svoje analógie v kultúrnom komplexe Noua-Sabatinovka-Coslogeni, pričom tieto druhy šípov sa tam používali už s predchádzajúcou tradíciou⁸.

Oblasť rozšírenia tohto kultúrneho komplexu sa tiahne od severozápadnej časti Čierneho mora až po JV časť Karpatskej kotliny. Ale jedna lastovička leto nerobí. A ani tri. Za dôkaz invázie sa to skutočne nedá považovať, zvlášť, keď všetky kamenné hroty šípov pochádzajú z lokálnych materiálov. Okrem toho, importy z rôznych kultúrnych oblastí nie sú v Nižnej Myšli výnimočné. Išlo predsa o významné centrum. A navyše dokázať, že tieto šípy boli skutočne vyrobené v oblasti kultúrneho komplexu Noua-Sabatinovka-Coslogeni, nie je úplne jednoduché. Napriek tomu stojí za povšimnutie priestorová distribúcia hrotov šípov pre severnú časť sídliska II. Ako sme už zmienili, nachádzali sa v objekte pri východnej bráne, ktorý slúžila ako priekopa, ale aj v predpokladanej (nedoskúmanej) severnej bráne. Priekopa za severným opevnením nebola skúmaná a jej výskum by mohol v budúcnosti rozlúsknuť otázku invázie. Nateraz sú však dôkazy nedostatočné.

Nesmieme zabúdať ani na objavy našich južných susedov. V sídliskovej jame OFKK v obci Tiszafüredboli objavené pozostatky desiatok jedincov, ktorí, ako sa zdá, mohli zomrieť na infekciu⁹. Tzv. obetné jamy poznáme aj z opevnených sídlisk na našom území (Nižná Myšľa, Spišský Štvrtok). Nikdy však v takom rozsahu. Mohla byť za zánikom opevnených sídlisk choroba? Na miestach, kde sa sústreďovalo množstvo ľudí, to neznie úplne nepravdepodobne. Naopak, môže ísť o významného adepta na rozlúsknutie záhady.

Okrem invázií sa často v spojení s kolapsom kultúr staršej doby bronzovej uvádzajú aj dôvody ako ekonomika a klimatická zmena. Pritom ani jedna z možností nie je nereálna. Zmena distribúcie medi sa naopak začína potvrdzovať¹º. V akej miere je zatiaľ ťažko povedať. Na výsledky výskumu si ešte musíme chvíľu počkať. Zmena klímy podľa súčasných klimatických modelov mala skutočne nastať¹¹. Vyššia teplota a menej zrážok mohli skutočne urýchliť celý proces zániku opevnených centier. Na druhej strane nemáme presvedčivé dáta o tom, nakoľko bola zmena klímy markantná. Zrážky mali byť nižšie, no stále vyššie než v súčasnosti. Na severe Slovenska mohla byť situácia o niečo horšia. Napriek tomu sú tieto klimatické modely len veľmi orientačné a nie je možné na nich postaviť teóriu o akejsi klimatickej katastrofe. Napriek tomu ju z nášho zoznamu podozrivých nemôžeme vylúčiť. 

[reklama]

Ďalším faktorom sú spoločenské zmeny. V tomto období prevláda tzv. birituálne pochovávanie, na dohľad je éra kultúr popolnicových polí, ktoré povstali z popola OFKK. Náboženská a mocenská elita mohla prechádzať určitou transformáciou¹². Zvyšuje sa počet nálezov kontaktných zbraní (obr. 4). Môžu indikovať vznik špecializovaných bojových družín? Môžu a nemusia. Každopádne tu tento faktor je a musíme s ním počítať. Elity hromadiace bohatstvo museli rátať aj s ochranou majetku, rovnako tiež obchodné karavány. Či boli nútení svoje zbrane použiť však nevieme. 

Za zmienku stojí aj „nové“ opevnenie na opevnenom sídlisku v Nižnej Myšli, ktoré sa mnohonásobne rozšírilo. Domy usporiadané v okolí hradieb ukrývali v strede rozsiahleho areálu v podstate len prázdny priestor posiaty sídliskovými jamami. Spolu so sofistikovanou obrannou konštrukciou (vyspelé riešenie brány) to budí dojem, že v čase nebezpečenstva malo sídlisko pojať veľké množstvo ľudí (a zvierat?). Okrem mocenskej funkcie tu tak visí aj možnosť refugiálna. Je to v rozpore s ďalšími sídliskami OFKK v širokom okolí. Rátali snáď pri prestavbe sídliska aj s touto možnosťou? Pravdepodobne. Veď ešte v závere trvania OFKK tu prekvitala kovolejárska výroba⁷. Snáď po zániku ďalších súčasných centier získalo sídlisko v Nižnej Myšli monopol v regióne. A to napriek zmenám v produkcii a proveniencii medi v Karpatskej kotline. Ale to je samozrejme len špekulácia. 

Tak či onak, osud opevnených sídlisk mohol byť rôzny. Zatiaľ čo niektoré boli opustené náhle, iné mohli byť opúšťané postupne, či dokonca naopak, mohli byť ľudia donútení v nich hľadať útočisko. 

Z jednoduchého vysvetlenia o nájazdoch z východu sa nám tak problematika značne zamotáva a zdá sa, že zánik opevnených sídlisk bol postupný a mal rôzne dôvody, pričom pre každé sídlisko mohol byť tým povestným „klincom do rakvy“ úplne iný faktor. A to napriek tomu, že najskôr bolo pôsobenie týchto faktorov súbežné.

Čo teda stálo za zánikom opevnených sídlisk OFKK?

Ako vyplýva z textu, je toho stále veľa čo nevieme. V niektorých prípadoch snáď len tušíme. Jednoduchá odpoveď zatiaľ neexistuje. Napriek tomu to na rozdiel od osudu ľudí z neskorej fázy OFKK nevyzerá tak tragicky. V súčasnosti prebieha spracovanie materiálu z opevnených sídlisk, výskumy patogénov ľudských pozostatkov z Tiszafüredu a proveniencie farebných kovov v dobe bronzovej na našom území. Opäť tak budeme bližšie k vyriešeniu záhady, ktorá trápi archeológov už celé desaťročia. 

Ak si to zosumarizujeme, na veľkú inváziu z východu to nevyzerá, aj keď v prípade Nižnej Myšle sa to zatiaľ úplne vylúčiť nedá. Sídliská nezanikli náhle, ale v priebehu desaťročí. Udiali sa nejaké zmeny v obchodných trasách. Posmrtné predstavy sa menili, čo môže indikovať vnútorné spoločenské zmeny. Klíma sa najskôr o čosi zmenila. A je možné, že ľudí v týchto centrách mohli trápiť epidémie. Do toho stúpajúca tendencia výskytu kontaktných a prestížnych zbraní. 

A nezabúdajme tiež na ľudský faktor. 

Čo sa stalo s elitami zaniknutých opevnených centier? Prijali svoj osud, alebo sa nárast kontaktných zbraní a prestavba refugiálneho charakteru opevneného centra v Nižnej Myšli dá chápať aj v súvislosti s touto elitou „bezdomovcov“? Aj tieto otázky budú trápiť archeológov ešte prinajmenšom nasledujúce roky. Ak však túžite po hmatateľnejších záveroch, siahnite po knižke Zabudnutý osud Zlatého mesta (obr. 6). Síce vám neposkytne skutočný príbeh, ale snáď sa vám aspoň podarí zaspať bez neustáleho premýšľania nad tým, ako to vlastne bolo :)

-

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

-

Autor: Štefan Olšav, PhD

Zdroje:

¹Oravkinová 2018 – D. Oravkinová: Výšinné opevnené sídlisko otomanskej kultúry v Spišskom Štvrtku v kontexte Karpatského kultúrneho vývoja. Dizertačná práca (Katedra archeológie, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského). Bratislava 2018.

²Olšav 2023 – Š. Olšav: Osídlenie pilinskej kultúry v Košickej kotline a Šarišskom podolí. Dizertačná práca (Katedra archeológie, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, externé školiace pracovisko Archeologický ústav SAV v Nitre SAV). Bratislava-Nitra 2023.

³Olexa 2003 – L. Olexa: Nižná Myšľa. Osada a pohrebisko zo staršej doby bronzovej. Košice 2003.

⁴Bátora 2013 – J. Bátora: The settlement structure problem and the end of fortified settlements from the final period of Early Bronze Age in Slovakia. In: H. Meller/ F. Bertemes/H. R. Bork/R. Risch (Hrsg.): 1600 – Kultureller Umbruch im Schatten des Thera-Ausbruchs? Tagungen des Landesmuseums für Vorgeschichte. Landesamt für Denkmalpflege und Archäologie Sachsen-Anhalt 9. Halle (Saale) 2013, 373–386

⁵Охріменко/Скляренко/Маркус/Локайчук/Романчук 2016 – Г. Охріменко, H.Скляренко, I. Маркус, C. Локайчук, O. Романчук: Нариси етнокультурної історії північно-західної України доби бронзи. Луцьк 2016.

⁵Olexa/Nováček 2013 – L. Olexa/T. Nováček: Pohrebisko zo staršej doby bronzovej v Nižnej Myšli. Katalóg I (hroby 1-310). Nitra 2013.

⁶Makarowicz/Ilchyshyn/Pasicka/Makowiecki 2022 – P. Makarowicz/V. Ilchyshyn/E. Pasicka/D. Makowiecki: An Elite Bronze Age Double-Horse Burial from Western Ukraine and the Chariot Package Dissemination. Journal of Field Archaeology.

⁷Olexa/Olšav/Szabová 2021 – L. Olexa/Š. Olšav/L. Szabová: Vybrané doklady remeselnej činnosti na opevnenom sídlisku II v Nižnej Myšli. Slovenská archeológia 69–2, 217–257.

⁸Dietrich 2013 – L. Dietrich: Projectile weapons of the Late Bronze Age in Eastern Europe. The case of the Noua-Sabatinovka- Coslogeni cultural complex. In: Satu Mare studii şi comunicări. Seria arheologie XXIX/I. Archäologische Wanderungen Zwischen Ost- Und Westeuropa. Satu Mare 2013, 181-393.

⁹Gémes et al. 2023 – A. Gémes et al.: Infection and/or ritual? – Bioarchaeological investigation of the human remains from the Füzesabony culture mass grave (Hungarian Middle Bronze Age) at Tiszafüred-Majoroshalom site. Megjelent: 8th International Symposium on Funerary Archaeology. „Homines, Funera, Astra”. Alba Iulia 2023, 55-57.

¹ºZa informáciu ďakujem Mgr. Dominike Oravkinovej, PhD.

¹¹ Hajnalová 2012 – M. Hajnalová: Archeobotanika doby bronzovej na Slovensku: Štúdie ku klíme, prírodnému prostrediu, poľnohospodárstvu a paleoekonómii. Nitra 2012.

¹²Neumann 2018 – M. Neumann: Pohľad na prelom staršej a strednej doby bronzovej v strednom Podunajsku. In: B. Kovár/M. Ruttkay (eds.): Kolaps v archeológii. Nitra 2018, 35-46.