Slovania neboli vždy. Podobne ako predkovia Indov, ktorí zdieľali tisícročie spoločnej prehistórie s Iráncami, predkovia Slovanov zrejme zdieľali spoločnú (pre)históriu s Baltmi.
Fragmenty dávnych indoeurópskych tradícií podľa jedného z najvýznamnejších jazykovedcov 20. storočia naznačujú, že Perúna alebo jeho predchodcu pôvodne sprevádzala družka či „konkubína“.
Kam sa u Slovanov podelo najvyššie praindoeurópske božstvo, „nebeský otec“ Djeus Ptér?
Igrici Veľkej Moravy a stredovekého Uhorska sa často považujú za zabávačov plne poplatných ich pánovi, typicky miestnemu panovníkovi. Napríklad Naďa a Martin Profantovcovi igricov opisujú ako „potulných spevákov a hudobníkov“. Podľa slavistu prof. Martina Golemu z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici však viaceré indície naznačujú, že ich pôvodná podstata bola celkom iná.
Ufoslovanství je těžko uchopitelný fenomén. Ač získalo za poslední léta v Česku i na Slovensku řadu příznivců i odpůrců, tak se jej mimo malou skupiny slovanských novopohanů a zájemců o slovanskou historii nikdy nejspíše nepokoušel alespoň povrchně rozklíčovat.
Čo vieme o "predslovanskom" období v histórii našich predkov?
Mokoš představuje mezi slovanskými božstvy zvláštní úkaz. Nejen že je jedinou výraznou bohyní, kterou máme doloženou z písemných pramenů, ale také je, spolu s Perunem a Velesem, jediným božstvem, u kterého nám kombinace dobových zdrojů, etymologie, srovnávací mytologie a folklóru vyjevuje skutečně plastický obraz.
Opět nastává jaro a na mnoha místech střední Evropy probíhá, nebo by alespoň za normálních dob probíhal, starobylý obřad zvaný vynášení Smrti.
Až do záveru 9. storočia obývali prakticky celú Karpatskú kotlinu Slovania. Väčšinu neskôr vytlačili alebo asimilovali starí Maďari. Čo vieme o týchto „stratených“ Slovanoch?
V našich představách byl svět předkřesťanských Slovanů plný magie. Představujeme si že každodenní činnost byla spojena se zaklínadly, požehnáními, kletbami a věštěním – pohané dávných časů žili v okouzleném světě, kde potkávali magii na každém kroku. Takový pohled nemusí být zcela mylný, ale je s ním spojena závažná otázka: je v případě různých praktik, které dnes nazýváme „magií“, opravdu na místě mluvit o magii? A je na místě chápat provozovatele „magie“ jako náboženskou elitu ve slovanské společnosti?