Fragmenty dávnych indoeurópskych tradícií podľa jedného z najvýznamnejších jazykovedcov 20. storočia naznačujú, že Perúna alebo jeho predchodcu pôvodne sprevádzala družka či „konkubína“.
Za hranicami osady či hneď za plotom hospodárstva striehli na našich predkov najrôznejšie obávané, nezriedka smrtonosné bytosti. Ženy. Presnejšie, nadprirodzené divé ženy.
Kam sa u Slovanov podelo najvyššie praindoeurópske božstvo, „nebeský otec“ Djeus Ptér?
S gréckou mytológiou sa zoznámil hádam každý nadšenec histórie. Dodnes fascinuje, veď veľká časť gréckej antickej kultúry je predchodcom tej našej. Grécke mýty sú u nás dokonca oveľa známejšie, než napríklad skromnejšie dochovaná mytológia Slovanov. Treba priznať, že najmä preto, že písomníctvo sa v našich končinách zjavuje až s prijatím kresťanstva.
Žiaden iný boh v sebe nespája toľko rozmanitých funkcií a nevystupuje v toľkých protichodných podobách ako práve Odin.
Pred vyše desiatimi rokmi sme začínali s výskumom opevnenej osady v Budmericiach. Takmer každý, s kým som sa pri vybavovaní potrebných náležitostí bavil, sa spýtal: „Idete kopať tú bitku?“ Až neskôr som zistil, že ide o bojisko z roku 1705, ktoré sa nachádzalo čiastočne aj na našej lokalite. Išlo o bitku pri Budmericiach, kde cisárske vojská prekvapili a porazili Rákocziho povstalcov. Spomienka na ňu ostala „zakonzervovaná“ v mysliach obyvateľov.
V indoevropských mytologiích nalezneme rozvinuté mýty, i pouhé sporé a záhadné zmínky, o jedné zajímavé postavě, která stojí mezi lidským a božským, a jejíž rekonstruované praindoevropské jméno zní *Jemos „Dvojče“. K dědicům této postavy patří hinduistický bůh smrti Jama, perský mytický král Jima, římský Remus, germánský první člověk Tuisto a snad také lotyšský bůh úrody Jumis a severský Ymi, prapředek protivníků bohů.
Rozprávka o Šípkovej Ruženke vychádza zo stredovekých príbehov, ktoré rozhodne neboli vhodné pre deti: princ totiž princeznú v spánku prakticky znásilnil. Odkiaľ však pochádzajú tieto stredoveké predlohy?
V tomto článku prozkoumáme motiv prvotní androgynity – jednoty mužského a ženského, čímž navážeme na předchozí článek o indoevropském *Jemovi „Dvojčeti“ a jeho vztahu k postavě Kosmického obra – prvotní bytosti, z jejíhož těla vznikají jednotlivé složky světa. Také konečně představíme běloruský lidový příběh o knížeti Bájovi, který může být *Jemovým dědicem a který je doprovázen dvěma psi, což je důležitý motiv odkazující na jeho podsvětní charakter. Nakonec se podíváme na motiv „obkroužení světa“, prvotního vyznačení hranic lidského světa, a na jeho možnou souvislost s *Jemovými činy.
Rôzne indície naznačujú, že staroseverský Týr pôvodne zastával významnejšiu funkciu, než mu pripisujú islandské pramene z neskorého stredoveku. Avšak akú významnú?