Týr namiesto Odina? Hľadanie pravekého vládcu germánskych bohov

Dušan Valent, 2021-05-21 05:24:00

Rôzne indície naznačujú, že staroseverský Týr pôvodne zastával významnejšiu funkciu, než mu pripisujú islandské pramene z neskorého stredoveku. Avšak akú významnú?
Projekt Ľudia, mýty & dejiny sa v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska a zahraničia snaží rozširovať povedomie o najstarších dejinách a tradíciách Európy a viesť ku kritickému mysleniu. Aj symbolickým príspevkom nám pomôžete prinášať kvalitný obsah aj naďalej.


Prihlásiť sa do svojho konta

Vo Valhalle, obrovskej sieni v Asgarde, kam prichádzajú padlí bojovníci, sedí na najvyššom božskom tróne Odin a na spôsob nebeského boha dohliada na svet [1]. Tak nás informuje Prozaická a Poetická Edda (13. storočie), náš hlavný zdroj informácií o staroseverskej mytológii.

 

Aj viaceré ďalšie vlastnosti a prívlastky Odina spájajú s bohmi nebies: Odin sa považuje za vládcu panteónu, jeho partnerkou je bohyňa zeme [2], označujú ho prívlastkom otec či „všeotec“ a pasujú za otca bohov (ale aj ľudí). Prinajmenšom v niektorých staroseverských tradíciách očividne plnil funkciu podobnú gréckemu Diovi, ktorý podľa starovekých prameňov vládne panteónu, z výšky (z vrchu Ida) sleduje dianie na Zemi, označuje sa ako „otec“ a považuje sa za otca bohov.

 

Na druhej strane, Odin rozhodne nie je typickým indoeurópskym bohom nebies (jeho pôvodu a vývoju sme sa podrobne venovali v tomto článku). Zdá sa, že bol predovšetkým bohom smrti, vojny, mágie, šamanskej extázy, poézie a rún. Ani jeho meno niesúvisí s nebesiami [3].  „Zdá sa, že Odin prevzal úlohu nebeského boha, v dôsledku čoho boli motívy, témy a schémy, v ktorých dlho figuroval nebeský boh, identifikované s Odinom. Sprvu nešlo o nebeské božstvo,“ píše folklorista Etunimetön Frog z Helsinskej univerzity.

 

Kto mohol byť „vládcom“ germánskeho (pragermánskeho) panteonu pred vzostupom Odina? Podľa niektorých výskumníkov *Tiwaz. Tak znelo pragermánske meno predchodcu staroseverského Týra, starohornonemeckého Zîa, či anglosaského Tíwava/Tia.

 

Boh vojny?

Ide o záhadné božstvo. Zdá sa, že v Interpretatio Romana sa germánsky Týr/Tiwaz označoval ako Mars: „Týrov deň“ utorok sa v anglosaských spisoch totiž prekladá ako dies Martis „Marsov deň“ . Niektorí bádatelia na základe toho predpokladajú asociáciu Týra/Tiwaza s vojnou. Nápisy odkazujúce na božstvo označené „Mars Thingsus“ z neho pre zmenu robia boha či patróna germánskeho legislatívneho zhromaždenia thing. 

 

[reklama]

 

Ako však pripomína filológ a popredný odborník na germánsku mytológiu Rudolf Simek, synonymizácia s „germánskym Martom“ je menej istá, ako sa môže zdať, pretože s vojnou môžeme jednoznačne spájať Odina-Wodana [4] , zatiaľ čo Týra s ňou asociuje len krátka pasáž [5] v Snorriho Prozaickej Edde. 

 

Prečo teda rímski autori a ich nasledovníci stotožňovali s bohom vojny Martom práve Týra/Tiwaza? Podľa Simeka tento zdanlivý nesúlad vysvetľuje napríklad existencia regionálnych rozdielov v germánskom náboženstve: „V prvej polovici prvého tisícročia musíme prinajmenšom regionálne rátať s *Tiwazom ako s bohom vojny, pričom Odin[/Wodanaz] v týchto [juhogermánskych] regiónoch zrejme zastával predovšetkým pozíciu boha liečenia a mágie, ako aj mýtického predka vládcov, nie boha vojny,“ píše Simek. 

 

Potomok nebeského boha?

Iní výskumníci Týra/Tiwaza považujú (aj) za nebeského boha. Vychádzajú z jazykovednej analýzy jeho mena. Výraz *Tiwaz je príbuzný menu baltského boha *Deivas (staropruský Dēiwslitovský Dievas, lotyšský Dievs): oba vychádzajú z praindoeuróspeho *deiwós „boh, nebešťan“. 

 

Keďže Deivas zastával pozíciu najvyššieho nebeského boha, uvažuje sa, že podobné postavenie pôvodne prislúchalo aj Týrovi predtým, ako ho vytlačil Odin/Wodanaz. 

 

Pôvodnú dominantnú funkciu Týra/Tiwaza nepriamo podporuje ďalší jazykovedný fakt. *deiwós vychádza z praindoeurópskeho *dyeu- „nebo, denná obloha“,čo je výraz, z ktorého vychádzajú mená nebeských bohov Zeus (grécko) alebo Djaus (védska India). U iných indoeurópskych národov nachádzame príbuzné mená nebeských božstiev, ako bol rímsky Jupiter (z Iovis/Diouis pater, čiže „nebeský otec“), umbrijský Iupater, oskánsky Dípatír, či ilýrsky Deipáturos, predstavujúce  ekvivalent ustáleného oslovenia Zeus páter („otec Zeus“) resp. Djaus Pita („otec Djaus“). 

 

Odborníci na komparatívnu mytológiu predpokladajú, že uvedené božstvá vychádajú praindoeurópskeho nebeského boha menom *Dyéus, ktorého dávni Indoeurópania v modlitbách veľmi často označovali prívlastkom „otec“. Nepriamym potomkom Djeusa, prinajmenšom z jazykového hľadiska, je ako Tiwaz tak Deivas.

 

Kritici však namietli, že meno Tiwaz môže vychádzať len z generického titulu „boh“ *deiwós a v skutočnosti neodráža príbuznosť tohto božstva s baltským nebeským bohom Deivasom. Túto hypotézu zastáva napríklad uznávaný odborník na porovnávaciu mytológiu Martin West. „Nordický Týr a jeho kontinentálne obdoby odvodzujú svoje meno od generického titulu *deiwós a nepripomínajú [praindueorópskeho] Dyéusa,“ konštatuje. 

 

Ukazuje sa teda, že hlavný argument hypotézy o Tiwazovi - vládcovi pragermánskeho panteónu, ktorým je jazyková príbuznosť s baltským Deivasom, nie je dôkazom, len indíciou, ktorej výpovedná hodnota je neistá.

 

Indície väčšieho významu

Autor: Gunnar Creutz

E. Frog v nedávnej štúdii predstavil niekoľko ďalších podporných argumentov. Výskumník tvrdí, že hypotézu o pôvodne dominantnom postavení Týra podporuje napríklad kuriózna epizóda staroseverskej mytológie, podľa ktorej mu „Odinov nemesis“ vlk Fenrir odhryzol ruku. 

 

„Fenrir je inak dobre integrovaný do mytológie spojenej s Odinom,“ upozorňuje Frog. Keďže sa však táto epizóda týka emblematickej vlastnosti Týra, a to chýbajúcej ruky, v príbehu ho – na rozdiel od ostatných príbehov staroseverskej mytológie – podľa Froga nebolo možné jednoducho nahradiť Odinom bez hrubého zásahu do deja, alebo do vlastností Týra. „Preto je pravdepodobné, že práve Týr bol pôvodným protivníkom Fenrira a potom bol vytlačený centrálnou úlohou Odina,“ píše Frog.

 

Ďalšou indíciou starého, významného postavenia Týra sú podľa fínskeho bádateľa  ako aj ďalších výskumníkov miestne názvy odvodené od jeho mena. Na Islande, v Nórsku a Švédsku ich nenachádzame, v Dánsku je však ich však podľa Froga „pozoruhodne veľa“.

 

Nečakná podpora od... Ugrofínov?

E. Frog svoju arugmentáciu doplnil trochu kurióznym nepriamym dôkazom. Analýzou slovnej zásoby ugrofínskych jazykov. 

 

Jazykovedné dôkazy podľa Froga naznačujú, že dávni ugrofíni sa dostali do kontaktu so zaniknutou vetvou raných indoiráncov - teda vetvou, z ktorej nevychádza ani indická, ani iránska podskupina. Od týchto dávnych Indoiráncov Ugrofíni prevzali rôzne slová, okrem iného výraz *daivas, vychádzajúci z vyššie zmieneného praindoeurópskeho výrazu *deiwós „boh, nebešťan“. Čo je dôležité, spôsob, akým táto výpožička ovplyvnila ugrogínsku slovnú zásobu a jej ďalší vývoj, podľa Froga naznačuje, že sa tento výraz vnímal ako meno boha, a to zrejme boha spájaného s oblohou.

 

Ak má Frog pravdu, v cirkumbaltickej oblasti sa nám v neskorom praveku (rámcovo môžeme uvažovať o neskorej dobe bronzovej) črtajú tri jazykovo príbuzné indoeurópske božstvá - indoiránsky Daivas, prabaltský Deivas a  pragermánskyTiwaz. Nesú mená rovnakého pôvodu, vychádzajúce z praindoeurópskeho *deiwós „boh, nebešťan“. A prinajmenšom dva z týchto božstiev boli zrejme nebeské. Pôvodnú identitu tretieho, Tiwaza, s istotou nepoznáme. 

 

Je to síce sugestívna zhoda, ale stále nie dôkaz.

 

Na základe toponýmie a možnej pôvodnej asociácie Týra/Tiwaza s Fenrirom je skutočne pravdepodobné, že význam tohto božstva pôvodne prevyšoval jeho pozíciu v Eddách. Ale otázku, či Odin prevzal svoje nebeské atribúty práve od Tiwaza (alebo jeho predka), napriek novým nepriamym dôkazom stále nevieme zodpovedať s istotou. 

 

Hoci sa jeho kontúry začínajú rysovať o čosi zreteľnejšie, praveký Tiwaz nám naďalej uniká.

 

 

-

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 

-

 

Poznámky

1Tento obraz súhlasí s prameňmi informujúcimi o iných germánskych kmeňoch a etnikách. „V longobardskom mýte, ktorý zaznamenal Paulus Diaconus, zvykne Wodan sledovať dianie na zemi z jeho obloka, počínajúc úsvitom. To korešponduje s pozíciou Odina v Eddách,“ pripomína Martin West.

2 Hoci trochu komplikovaným spôsobom – jeho manželka  bohyňa Fjörgyn  sa stotožňuje bohyňou Jörð (doslovne „zem“); v dochovaných tradíciách sa obe označujú ma matku Thora.

3 Odin doslovne znamená „zúrivý/zbesilý“ a vychádza z pragermánskeho *Wōđanaz čiže „pán zúrivých“ alebo „vodca posadnutých“. 

4 Práve takto možno interpretoval poznámku Prokopia v Gótskych vojnách II, 15, že Škandinávci vyznávajú ako najvyššieho boha Áresa  a jemu obetujú ľudí.

5 O Týrovi píše „Je najodvážnejší a nejsrdnatejší a rozhoduje veľkou mierou o víťazstvo v bitkách. Vzývať ho prospeje bojovníkom.“

 

Literatúra

Bětáková, M. E., Blažek, V. (2012): Encyklopedie baltské mytologie. Libri.

Frog, E. (2017) Language and Mythology: Semantic Correlation and Disambiguation of Gods as Iconic Signs. In: Mátéffy A. et al. (eds.) Shamanhood and Mythology. Archaic Techniques of Ecstasy and Current Techniques of Research. In Honour of Mihály Hoppál, celebrating his 75th Birthday. Hungarian Association for the Academic Study of Religions, 85-134.

Frog, E. (2019): Mythologies in Transformation: Symbolic Transfer, Hybridization and Creolization in the Circum-Balts Arena (illustrated through the Changing Roles of *Tīwaz, *Ilma, and Odinn, the Fishing Adventure of the Thunder-God, and a Finno-Karelian Creolization of North Germanic Religion). In . Bertell M. et al. (eds.) Contacts and Networks in the Circum-BaltsRegion: Austmarr as a Northern Mare nostrum, ca. 500–1500 AD. Amsterdam University Press, 263–288.

Simek, R. (2015) Religion und Mythologie der Germanen (2. vydanie). Theiss.

West, M. L. (2007): Indo-European Poetry and Myth. Oxford University Press.


Odporúčané články:
Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri