Ako vyzerá obchod a výmena v archaických spoločnostiach?

Obchod ako ho poznáme my

V kapitalizme má obchod komerčný ekonomický ráz, je teda neosobnou výmenou tovaru a služieb za peniaze, ktoré predstavujú štandardizované médium určené na platbu. Cieľom obchodu je tak bezprostredný hmotný zisk. Takéto ponímanie obchodu môžeme výnimočne pozorovať aj v archaických spoločnostiach. Vyskytuje sa vo forme barteru, teda výmenného obchodu alebo obchodu s použitím štandardizovaného platidla. M. Soukup uvádza príklad domorodcov z prostredia Melanézie. Obchod nazývaný hiri prebiehal na južnom pobreží Novej Guinei medzi dvoma skupinami domorodcov. Domorodci skupiny Motu organizovali v rámci hiri sto kilometrovú expedíciu k inej skupine domorodcov, aby vymieňali keramické hrnce nazývané uro za ságo (druh potraviny). 

[reklama]

Niektoré skupiny domorodých obyvateľov napríklad využívajú špecifické druhy mušlí ako štandardizované platidlo. Sú to napríklad Kapuakovia, Tolaiovia a domorodci z Rosselovho ostrova.

Výmena darov?

Okrem vyššie uvedených foriem obchodu a výmeny s čisto ekonomickým charakterom existuje celý rad foriem, ktorých motiváciou nie je bezprostredný hmotný zisk, ale iné spoločenské, politické alebo rituálne dôvody. 

Výmena v týchto prípadoch nadobúda charakter „darov“, ktorými si môžu jednotlivci upevňovať svoje postavenie, zvyšovať prestíž, posilňovať spoločenské väzby, vytvárať politické aliancie a pod. Dary sú často viazané princípom reciprocity, a teda prijatím daru sa vytvára dlh, ktorý môže byť obdarovaným splatený ďalším darom primeranej hodnoty, poprípade službou. Ak by tak neurobil, došlo by k prepadu jeho spoločenského postavenia. 

V niektorých prípadoch je výmena darov prepojená s duchovným svetom a neopätovaním daru môže obdarovaný riskovať nešťastie alebo smrť. Dar nemusí byť vo všetkých prípadoch opätovaný hneď. V niektorých prípadoch je dokonca žiadané, aby bol „dlh“ udržaný počas dlhšieho obdobia. Je tomu tak napríklad v prípade, keď sa očakáva za dar protislužba v podobe pomoci v prípade núdze.

Dary tak nemusia byť vždy spontánne, ale môžu byť viazané na isté spoločenské zvyklosti. Aby sme sa nepohybovali vo všeobecnej rovine, uvedieme si niekoľko konkrétnych príkladov výmeny vo forme darov. 

[reklama]

Dary u lovcov a zberačov

V Africkom buši nájdeme spoločenstvo lovcov a zberačov !Kung, ktoré patrí do skupiny národov San. Ich výskum americkou antropologičkou Pauline Wiessner priniesol zaujímavé pozorovania systému výmeny darov. V nehostinnom prostredí púšte Kalahari si dokážu !Kungovia zabezpečiť dostatok potravy s vynaložením relatívne malého úsilia (získavaniu potravy venujú 12-15 hodín týždenne v období od júna do augusta, ktoré je z hľadiska dostupnosti potravy priemerným obdobím). Aj napriek tomu však dochádza k výrazným fluktuáciám v dostupnosti potravy z roka na rok. To vytvára riziko nedostatku potravy, ktorému však nemožno predchádzať vytváraním zásob potravín, ako je tomu napríklad u poľnohospodárskych spoločenstiev. Ako riešenie tohto problému vytvorili !Kungovia spoločenský systém vzájomnej reciprocity nazývaný hxaro. 

Hxaro predstavuje výmenu nepotravinových darov, zahŕňajúcich napríklad ozdoby, šípy, nástroje a odevy, ktorými sa upevňoval vzťah medzi jednotlivcami, väčšinou pokrvnými príbuznými. Za obdarovanie sa očakáva napríklad oneskorená reciprocita v podobe pomoci v prípade nedostatku zdrojov. Množstvo hxaro partnerov sa môže pohybovať od 2 do 42 a ich výber zahŕňa obe pohlavia a všetky vekové skupiny s rôznymi schopnosťami. Partnerstvá vznikajú vo vlastnom tábore, v táboroch susediacich spoločenstiev, ale tiež v táboroch vzdialených až 200 km. 

Čím väčší je počet hxaro partnerov s rôznymi schopnosťami a v rôznych prostrediach, tým lepšie je možné odolávať prípadným rizikám (nie všetky partnerstvá sú však rovnako intenzívne, a preto kvantita nie je jediný faktor). V prípade nedostatku potravy vo vlastnom teritóriu sa tak môže skupina presunúť k svojim vzdialeným hxaro partnerom a na určitý čas žiť v ich teritóriu. Aby takéto partnerstvá mohli pretrvávať na veľké vzdialenosti počas dlhších časových období, je nutné ich pravidelne udržiavať ďalšími darmi. P. Wiessner uvádza, že až 69 % majetku u !Kungov bolo získané v rámci hxaro a ostatných 31 % ich vlastníctva bolo vyrobeného za účelom hxaro.

Potlač – veľkolepé rozdávanie

Francúzsky sociológ a antropológ Marcel Mauss definuje potlač ako spoločenskú inštitúciu pri ktorej dochádza k značnému rozdávaniu majetku organizátorom. Dary môžu mať podobu trvanlivých potravín, prikrývok, zbraní, dekorovaných štítov, kanoe a pod, pričom organizátor týmto spôsobom získava prestíž.

Potlač bol rozšírený medzi indiánskymi spoločnosťami na severozápadnom pobreží USA a v Britskej Kolumbii v Kanade. Tieto spoločnosti nepraktizovali barter, ale všetky značné a časté presuny bohatstva sa konali prostredníctvom potlaču. Spomínané spoločnosti sa venovali predovšetkým rybolovu a nepraktizovali poľnohospodárstvo. Žili usadlým spôsobom života a stavali si pomerne rozmerné dlhé domy. V priebehu leta žili roztrúsene a venovali sa rybolovu, lovu a zberu, zatiaľ čo v zime sa koncentrovali v osadách a ich sociálny život sa výrazne zintenzívnil. V priebehu zimy dochádzalo k neustálym návštevám rodín, klanov až celých kmeňov. To bol tiež vhodný čas na organizáciu hostín a potlačov. Potlače sa mohli organizovať aj pri významných udalostiach ako bolo uzavretie manželstva, pohreb náčelníka alebo iniciácia mladých členov spoločnosti. Pozvanie na potlač typicky nebolo možné odmietnuť a vo väčšine prípadov sa očakávalo budúce recipročné pozvanie na potlač zo strany hostí. Rovnaký recipročný systém platil tiež pre dary obdŕžané pri potlači. 

Inštitúcie vo svojej podstate podobné potlaču existovali tiež medzi domorodcami v Melanézii a Polynézii. Patria medzi ne kula a motu. Aj keď sa v mnohých detailoch líšia od potlaču, aj v ich prípade sa jedná o inštitucionalizovanú a ritualizovanú výmenu darov. Prijatím daru sa vytvára záväzok resp. dlh, ktorý musí byť obdarovaným splatený ďalším darom.

[reklama]

Drahé nevesty

U melanézskych domorodcov existuje spoločenská inštitúcia nazývaná „cena za nevestu“. Nejde o „predaj“ nevesty, ale o istú formu výmeny. Vníma sa ako kompenzácia zo strany ženícha a jeho rodiny za to, že vzatím ženy odoberajú z rodiny nevesty pracovnú silu. Ako úhrada slúžia rôzne predmety, obvykle jedlo, stáda prasiat, mušle a výrobky z kameňa. Cieľom tejto výmeny nie je hmotný zisk, ide o o ceremóniu, v rámci ktorej je zvykom obdŕžať konkrétne predmety, ktoré nadobúdajú rituálny charakter, ako napríklad kamene jao/je.

Jao alebo je predstavujú široké a ploché alebo približne cylindrické, do hladka obrúsené kusy tmavozelených kameňov s dĺžkou 10 až 60 cm. Nesú sexuálne asociácie –cylindrické verzie majú predstavovať falické symboly a široké a ploché verzie rôzne časti ženského tela.

Záver

Problematika obchodu v archaických spoločnostiach je natoľko rozsiahla, že cieľom tohto článku nemohlo byť vymenovať všetky formy obchodu alebo zhrnúť celú túto problematiku. Namiesto toho sme sa snažili poukázať na to, že výmena predmetov, ktorú môžeme často pozorovať aj v archeologickom zázname, môže nadobúdať širokú paletu foriem a významov. 

Na uvedených príkladoch vidíme, že mnohé spoločnosti vôbec nepraktizujú obchod v našom ponímaní (výmenu tovaru za účelom bezprostredného hmotného zisku). Omnoho častejšia je výmena vo forme darov, ktoré sú oplácané ďalšími darmi alebo inými službami. Cieľom obdarovávania môže byť zvýšenie prestíže alebo spoločenského statusu darcu.

Na archeologických lokalitách pripisovaných európskym pravekým spoločenstvám často nachádzame predmety cudzej proveniencie. Môže sa jednať o kamenné suroviny zo zdrojov vzdialených stovky kilometrov, keramické nádoby z územia iných kultúr, jantárové šperky cirkulujúce naprieč kontinentom a mnohé iné predmety. Táto mobilita predmetov je vždy dokladom určitých kontaktov. Samotný presun výrobkov a surových materiálov na veľkú vzdialenosť však nevysvetľuje aké spoločenské, kultúrne alebo ekonomické javy stoja za ich presunom. Môžeme snáď hľadať vysvetlenie tohto javu v spoločenských inštitúciách vzdialene podobných tým, ktoré sme si uviedli?

-

Autor: Dávid Demko

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

-

Použitá literatúra

Dalton 1965 – G. Dalton: Primitive money. American antiquity 67/1, 2009, 44-65.

Květina a kol. 2015 –P. Květina/J. Řídký/M. Končelová/P. Burgert/R. Šumberová/I. Pavlů/H. Brzobohatá/O. Trojánková/P. Vavrečka/J. Unger: Minulost, kterou nikdo nezapsal. Červený Kostelec 2015.

Malinowski 1922 – B. Malinowski: Argonauts of the western Pacific. New York 1922.

Mauss 1966 – M. Mauss: The Gift. Forms and Functions of Exchange in Archaic Societies. London 1966.

O’Brien 1964 – D. O’Brien: Acculturation Movements among the Western Dani. American Anthropologist, 66(4), 1964, 281–292.

Soukup 2017 – M. Soukup: Social Life of Currencies from Near Oceania. Types of Currencies and its use. Annals of the Náprstek Museum 38 (2), 2017, 17-30.

Wiessner 2002 – P. Wiessner: Hunting, healing, and hxaro exchange: A long-term perspective on !Kung (Ju/'hoansi) large-game hunting. Evolution and Human Behavior 23 (6), 2002, 407-436.