Alkohol v dobe bronzovej – nápoj pre ľudí i bohov, na svete tomto i onom (sprievodný článok k výstave)

Výroba kvasených nápojov a kaší z pšenice, jačmeňa a prosa je v Starom svete známa už od mezolitu (cca 11 000 rokov pred n. l.) z dnešnej Anatólie, odkiaľ sa rýchlo šírila do Európy, Egypta a Ázie. Z historických prameňov z Mezopotámie a Egypta poznáme písomné doklady nielen o výrobe rôznych druhov piva z obilia, ale taktiež cenníky, prvé výstrahy pred nadmerným požívaním alkoholu,  dokonca texty pijanských piesní. 

Tu je jedna z nich, zložená Sumermi:

Můj bože, šenkýřky nápoj sladký jest,

a její klín jak její nápoj sladký jest,

její nápoj sladký jest,

a její klín jak její ústa sladký jest,

její nápoj sladký jest,

jest sladký její kaš-birový střik,

její nápoj sladký

jest.

Môžeme pokojne povedať, že text je pornografický. Sumerské krčmy slúžili aj ako bordely a ponúkali všetky druhy potešenia, s čím sa stretávame aj v iných kultúrach. V dobe bronzovej sa na nádobách, a často práve na džbánkoch zachovali tzv. prsovité výčnelky, stvárnené stvárnené viac či menej realisticky. 

[reklama]

Ak ide o alkohol v dávnoveku, v prvom rade si treba uvedomiť, že pivo sa nedalo uskladňovať ako dnes, a muselo sa rýchlo vypiť. Varilo sa zrejme pre slávnostné príležitosti a tie boli bujaré po všetkých stránkach. Kultúrne antropologickým jazykom môžeme povedať, že sa posilňovala (medzi)kultúrna kohézia komunít. Nádoby s vyobrazením mužov nezriedka s erekciou a obnažených žien sa nám dochovali aj z iných období, napr. ich používali aj Kelti.

Alkoholické nápoje v európskej dobe bronzovej

Z územia strednej Európy nám písomné pramene chýbajú. Zachovali sa však rôzne nálezy, ktoré dokladajú, že alkoholické nápoje sa vyrábali a používali aj tu. Z doby bronzovej v Európe (2200 – 800/750 pred n. l.) poznáme viacero výnimočných nálezov. Napríklad z mimoriadne dobre zachovaného hrobu z Egtvedu v Dánsku sa v hrobe mladej ženy okrem iného dochovala nádoba z brezovej kôry pôvodne naplnená fermentovaným nápojom, vyrobeným s použitím prísad, ako pšeničný slad, vresna bahenná, bobule vresu alebo brusnice a med.

Nápoj na prosnom základe sa našiel v bronzovom vedre z Kladiny pri Pardubiciach v Českej republike. Podrobnosti o tomto výnimočnom náleze si môžete pozrieť na samostatnej panelovej výstave, ktorá je od decembra 2024 súčasťou výstavy o alkohole v dobe bronzovej v SNM – Archeologickom múzeu v Bratislave. Na istý čas tu bude vystavená aj replika vedra - originál zostáva predmetom konzervácie a výskumu. Ďalšia výstava sa plánuje v Pardubiciach. Kto to má ďaleko do Bratislavy alebo Pardubíc, môže si pozrieť aspoň vydarený dokument o kladinskom vedre. Na základe mikroanalýz obsahu nádoby sa zistili ingrediencie, ktoré mali byť súčasťou pôvodného nápoja. Východočeské múzeum dokonca ponúka pod názvom Sluneční bárka rekonštruovanú podobu tohto nápoja. Na môj vkus je až príliš horké, ale názor si spravte sami.

[reklama]

Zo Slovenska by ako doklad možnej výroby piva mohli slúžiť nálezy obilných zŕn z opevnenej osady zo staršej doby bronzovej v Budmericiach, ktoré sme tu našli v mimoriadne veľkom množstve. Viacročným systematickým výskumom, zameraným na získanie archeobotanického materiálu, sme získali doslova litre pravekého obilia. Archeobotanička Jana Apiar Hlavatá, ho určila ako jačmeň, ktorý dovtedy na juhozápadnom Slovensku nebol známy.  Síce na to v súčasnosti nemám priame doklady, myslím si, že slúžil práve na výrobu piva. 

Nádoby

Zo Slovenska tak máme doklady pitia alkoholických kvasených nápojov doložené len nepriamo, pomocou keramických, ale aj kovových nádob, vyrobených z bronzového plechu (v Európe sa výnimočne nájdu aj zo zlata, ešte výnimočnejšie dokonca z jantáru). Typologicky ide o celú škálu výrobkov: poháre, džbánky, hrnčeky, šálky. K prenášaniu a uchovávaniu väčšieho množstva nápojov slúžili džbány, amfory alebo hrncovité nádoby. Niektorým nálezom nádob na pitie sa prisudzuje náboženský kontext.

Keramické depoty

V dobe bronzovej s predpokladaným pitím alkoholu súvisia aj špecifické nálezy, a to keramické depoty. Ide o hromadné nálezy keramických nádob zakopané do zeme súčasne. V počiatkoch archeologického bádania sa predpokladalo, že ide o sklady keramiky hrnčiarov – obchodníkov. Dnes sa bádatelia prikláňajú skôr k rituálnym interpretáciám. Niektoré depoty keramiky je možné považovať za nekrvavé potravinové obety vegetačno-chtonickým božstvám, zakopané v rámci rituálu do zeme. Iné depoty, takmer výhradne len s picími nádobami, sú pokladané za doklady prísažných rituálov, keď družiny bojovníkov prisahali svojim vodcom vernosť. Po obrade sa použité nádoby zakopali, aby sa zabránilo ich ďalšiemu použitiu. Reliktom takéhoto prísažného prípitku mohol ostať tzv. oldomáš, zapíjanie obchodu na trhoch. 

Samozrejme možné sú aj iné vysvetlenia hromadného uloženia keramiky a etnografia nám poskytuje nemálo príkladov. V niektorých kultúrach, ak niekto ochorel, žil v chatrči v ústraní, kde mu bolo nosené jedlo. Keď sa vyliečil, nádoby, v ktorých mu nosili potraviny, zakopali.  Žiaľ, nie všetky príčiny ľudského jednania dokážeme v archeológii postihnúť a vysvetliť.

Okrem keramiky sa vzácne stretávame aj so zakopaním kovových nádob, výnimočne môžu byť dokonca vyrobené zo zlatého plechu. Tu môžeme uvažovať, že išlo o sebaprezentáciu elít. Elity obetovaním cenných a drahých predmetov demonštrovali svoju oddanosť božstvám, ktoré boli na oplátku garantom ich moci, bohatstva, spoločenskej prestíže a úspechu. Čím väčší dar bol bohom obetovaný, tým viac sa od bohov očakávalo na oplátku. 

Plechové nádoby a ich výzdoba

Rozdiely vo výbave a úprave hrobov, ako aj ďalšie prvky hmotnej kultúry, napr. hradiská ako centrá moci, nám poukazujú na to, že v dobe bronzovej bola spoločnosť sociálne rozvrstvená (hierarchizovaná). Spoločensky vyššie postavené vrstvy sa preukazovali nielen majetkom a bohatstvom, ale demonštrovali svoju sociálnu nadradenosť taktiež používaním a niekedy aj obetovaním či uložením do hrobu (čím sa nám uchovali) prepychových artefaktov, často z dovozu a vyrobených z drahých materiálov a umelecky zdobených.

Z doby bronzovej patria k takýmto prestížnym artefaktom aj plechové kovové nádoby. Okrem voľby dovtedy netradičného materiálu na nich zaujme výzdoba. Na plechových šálkach ide spravidla len o pukličkovú výzdobu, usporiadanú v horizontálnych radoch. Výnimočná je vystavená plechová šálka s výzdobou štylizovaných ľudských postáv, ktoré akoby stáli v kruhu. Pôsobia dojmom, že tancujú.

Iný typ výzdoby je na bronzových vedrách. Centrálny motív spočíva v kruhovom ornamente, ku ktorému sú pripojené dva vtáčie protómy. Podobný motív nachádzame aj na torze keramickej nádoby z Dvorov nad Žitavou. Tu však ide len o dva spojené vtáčie protómy.

[reklama]

Podľa staršieho názoru ide o dva vodné vtáky, ktoré sprevádzajú, alebo ťahajú Slnko po oblohe. Neskoršie názory tento motív interpretovali ako vtáčiu slnečnú bárku, ktorá sa plaví po nebi. S istou dávkou opatrnosti sa prikláňame k prvému názoru. Dokonca je pravdepodobné, že pre pochopenie tohto zobrazenia sú dôležitejší práve zobrazení vtáci. Je pravdepodobné, že ide o vtáčiu podobu Božských blížencov, ku ktorým sa ľudia utiekali v nebezpečenstve a krízových situáciách. V indoeurópskych mytológiách Blíženci zachraňovali ľudí v boji, pred utopením, únosom, ale pomáhali aj k dosiahnutiu moci, bohatstva a spravodlivosti.

Štylizovanú ľudskú podobu Božských blížencov môžeme vidieť aj na kotlíkoch s krížovými atašami, ktoré bývali súčasťou depotov. Natíska sa otázka, čo majú tieto božské dvojčatá spoločné s alkoholom. Odpoveď by sa mohla skrývať v mytológiách indoeurópskych národov, z ktorých niektoré siahajú až do doby bronzovej, či ešte hlbšie do minulosti. Napríklad v indickej Bhagavadgíte sa dochoval mýtus o spore Blížencov a boha búrky Indru, ktorý ich nechcel pripustiť k rituálu pitia posvätného nápoja sómy. Mytológovia v mýte vidia pradávny ohlas mýtov o usporiadaní vtedajšej spoločenskej štruktúry praindoeurópskej populácie. Zaujímavé je, že pri tejto príležitosti povstal démon Mada, ktorého meno sa môže spájať s medom, či medovinou. Mada sa neskôr rozpadol na alkohol, ženy, kostky a lov, štyri hlavné hriechy starých Indov. Podobné mýty sa dochovali aj u starých Severanov, o čom si bližšie môžeme napísať niečo na budúce (tu sa rola Blížencov niekedy prisudzuje Njordovi a Freyovi). Zaujalo ma však, že alkohol a ženy sú tu spomenuté v jednej hriešnej množine. Spolu so spoločenskými zvyklosťami známymi aj u Sumerov, ktoré som spomenul vyššie, by to poukazovalo na podobnosť s „prsatou“ výzdobu džbánkov z doby bronzovej u nás.

Blíženci boli nakoniec k rituálu pripustení a ich vyobrazenie na plechových nádobách v dobe bronzovej by tak odkazovalo na túto „prvú spoločenskú zmluvu“. Alebo len, ako to býva aj na výzdobe nádob časté, chránili jej obsah pred znehodnotením. 

Pohrebná keramika

Od včasnej doby bronzovej sa na Slovensku objavujú pohrebiská ako trvalý jav. Mŕtvy boli spočiatku pochovávaní v hroboch inhumačne – uložením celých tiel do zeme. V oblastiach južného Slovenska sa naopak stretávame s žiarovými hrobmi – kremáciami. Žiarových hrobov postupne pribúdalo a od začiatku mladšej doby bronzovej prevládli. Hovoríme o kultúre popolnicových polí. Podľa starších názorov bolo kremačné pochovávanie dokladom o abstraktnejších záhrobných predstavách, teda, že duša obývajúca telo sa prechodom cez pohrebnú hranicu uvoľnila a odišla na nebesia. Je ťažké vyjadriť sa k tomu, každopádne pri inhumácii aj kremácii boli na „cestu na druhý svet“ nebožtíci vybavovaní jedlom a pitím. Podľa niektorých bádateľov bol nápoj pridávaný do hrobu životodarným elixírom, doslova „živou vodou“, ktorá mala zabezpečiť znovuzrodenie mŕtveho na druhom svete.

Záhadná technológia v praveku

V praveku Slovenska sa vzácne objavujú aj nádoby, prípadne ďalšie keramické zariadenia, ktorých funkcia sa dá spájať s jednoduchou destiláciou. Ide o princíp skvapalňovania výparov

tekutiny s nižším bodom varu a ich oddelením od zmesi. Od stredoveku je takto známa výroba alkoholu. Či sa však aj v pravekých nádobách vyrábal destilovaný alkohol, resp. či bol využívaný na konzumné účely, však archeologicky nevieme potvrdiť. 

K výrobe tekutých jedál alebo nápojov slúžili aj pyrauny, ktoré predstavovali spojenie ohrievacieho telesa a varnej nádoby. Čo prsne sa v nich však varilo, nevieme dodnes jendoznačne povedať. Kedysi sa predpokladalo, že mali svoje miesto v dobovom kulte, dnes sa zdá ich funkcia omnoho praktickejšia – boli bežnou kuchynskou pomôckou.

Libácie

Libácie alebo úliatby sú názvy pre obetovanie tekutín. Z historických prameňov vieme, že sa odlievalo pri rôznych spoločenských príležitostiach (hostiny, pohreby), rôznym entitám – pochovávaným, duchom predkov, bohom a pod. Škála rituálov je príliš široká, aby sme vedeli posúdiť, ktoré všetky sa využívali u nás v dobe bronzovej. Ale nachádzame nálezy špeciálnych nádob, ktoré majú rôzne tvarované výlevky, ktoré by mohli byť použité pre libačné rituály. V antike sa na libácie používali rôzne tvarované picie „rohy“ s dierkou, nazývané rhytóny. Bývali rôznych tvarov, časté sú v podobe zvieracích hláv a bývajú z keramiky, ale aj striebra a zlata.

Moje obľúbené sú misky z katakombovej kultúry z dnešnej Ukrajiny, ktoré majú pod okrajom dvojicu valcovitých výleviek. Neprekvapí, že symbolizujú ženské prsia. Prelievaný nápoj nemusel byť vždy mlieko – aj keď to pri pastorálnych stepných komunitách vyzerá najpravdepodobnejšie. Ňadrá, z ktorých prýšti mlieko boli jednoducho symbolom hojnosti.

Iné nádobky s výlevkami mali zoomorfnú podobu, najčastejšie kráv, alebo akýchsi kravsko-vtáčích hybridov. Aj tu však musím napísať, že sa k nim vyjadrím viac niekedy nabudúce. Prezradím len, že nedávno mi jedna takáto nádobka „pristála“ na pracovnom stole, takže mám o ďalšiu vedeckú náplň práce postarané.

Alkohol ako historický prežitok (?)

Nezdolávaj sa pitím piva,

Aby sa o tebe nehovorilo

A by tvoj spoločník o tebe neklebetil, čo si trepal,

a čokoľvek z toho by si si pamätal.

Spadneš a potlčieš sa

a nik ti ani ruku nepodá:

tvoji spoločníci ostanú stáť

a len povedia: „Preč s tým opilcom!“

Ak ťa niekto príde požiadať o radu,

Nájde ťa ležiaceho na zemi

Ako malé dieťa.

Toto sú slová pisára Aniho z obdobia 18. dynastie (približne 1500 – 1365 pred n. l.) v Starom Egypte. Táto doba korešponduje s obdobím strednej doby bronzovej u nás. Aniho napomenutia synovi poukazujú na to, že už pred tisícročiami ľudia vnímali spoločenskú škodlivosť alkoholu. Dnes vieme, že nadmerné pitie dokáže okrem spoločenských problémov narušiť aj psychické a fyzické zdravie. 

Nie je načase vyhlásiť ho za historický prežitok? 

Výstava Alkohol v dobe bronzovej : Nápoj pre ľudí  i bohov, na svete tomto i onom je otvorená v SNM - Archeologickom múzeu v Bratislave od 18. 12. 2024 a potrvá do konca roka 2025. Ste srdečne pozvaní.

-

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

-

Literatúra:

J. Bartík/M. Hajnalová: Hromadný nález keramiky z Lozorna. Príspevok ku keramickým depotom stredodunajskej mohylovej kultúry na západnom Slovensku, Zborník Slovenského národného múzea XCVIII - Archeológia 14, 2004, 9-42.

J. Bouzek: Žízeň, mužský svaz, družinictví a pití bez obsluhy i s obsluhou, Archeologické rozhledy 49, 1997, 323-326. 

J. G. Frazer: Zlatá ratolest. Praha 1994. 

M. M. Hald/P. Henriksen/M. Mortensen: Food, economy and society: Multi-faceted lessons to learn from ancient plant remains. In: L. Jørgensen/N. Lynnerup/A. Løkke/H. Balslev (eds.): Food, Population and Health – global Patterns and Challenges. Proceedings of an Interdisciplinary Symposium on the Dynamics from Prehistory to Present. Scientia Danica. Series H, Humanistica, 4 · vol. 7. Selskab 2016, 169-178.

J. Jílek/M.Golec/P. Bednář/M. Chytráček/D. Vích/T. Zavoral/Z. Mírova/L. Petr/J. Kovarník/P. Milo/L. Kučera: The oldest millet herbal beer in the Europe? The ninth century BCE bronze luxury bucket from Kladina, Czech Republic. Archaeometry, 2021, 1–14., 

P. Jelínek/J. Hlavatá/J. Vavák/R.Beňuš/E.Jamrichová: Natural Scientific Analyses at the Archaeological Excavations in Budmerice: Methods, Results, and Perspectives. Interdisciplinaria Archaeologica. Natural Sciences in Archaeology 4/1, 2013, 39–61.

F. Lexa: Výbor ze starší literatury staroegyptské. Praha 1947.

V. Matoušek/V. Štajnorch: Pozdně eneolitická pohřební keramika v Čechách z pohledu archeologa a etnologa. Archeologie ve středních Čechách 5, 2001, 153-200.

H. Palátová/M. Salaš: Depoty keramických nádob doby bronzové na Moravě a v sousedních zemích. Pravěk Supplementum 9, Brno 2002.

J. Puhvel: Srovnávací mythologie. Praha 1997.

J. Ryšánek/V. Václavů: Destilační přístroj ze Spišského Štvrtku. Archeologické rozhledy 41, 1989, 196-201.

D. Valent/P. Jelínek/I. Lábaj: Slnečný kult a indoeurópské božstvo Slnka v strednej Európe doby bronzovej. In: J. Šteffl (eds.): Hradiště Hradec u Levína. Výsledky archeologického výzkumu (2022-2023). Teplice 2023, 93-111.