Kladivo na „paranormálnych šarlatánov“: Úvod do kritického myslenia II.

Dušan Valent, 2020-12-02 19:53:00

Podvodníci, ktorí predávajú údajné zázračné liečivé preparáty a všelieky alebo zarábajú na ľudskej dôverčivosti za služby založené na údajných paranormálnych schopnostiach, sa v angličtine označujú aj výrazom con(findence) man či con(fidence) artist. Sú to totiž ľudia, ktorých „umením“ je získavanie dôvery a ktorí typicky sršia sebaistotou (confidence – „dôvera, sebaistota“). A v skutku, pokiaľ nemáme trénované oko na klamy, triky či inú manipuláciu – také, aké mali slávni kúzelníci a „lovci šarlatánov“ Harry Houdini či James Randi, môžu nám pripadať veľmi presvedčiví.
Projekt Ľudia, mýty & dejiny sa v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska a zahraničia snaží rozširovať povedomie o najstarších dejinách a tradíciách Európy a viesť ku kritickému mysleniu. Aj symbolickým príspevkom nám pomôžete prinášať kvalitný obsah aj naďalej.


Prihlásiť sa do svojho konta

Hoci vedia byť pôsobiví, majú slabinu. Notoricky zlyhávajú, keď ich schopnosti overíme dôsledným experimentom. 

 

Uvedomil si to už Harry Houdini (1874– 1926), jeden z najlepších kúzelníkov všetkých čias. Keď sa pomocou špiritistov snažil nadviazať kontakt so svojou náhle zosnulou matkou, s prekvapením zisťoval, že jeho matka, ktorá hovorila len po maďarsky, sa mu prostredníctvom špiritistických médií „zázračne“ prihovára vždy po anglicky. Houdini, sklamaný, že v radoch špiritistov narážal na jedného podvodníka za druhým, napokon začal špiritistov rad radom demaskovať a verejne odhaľovať ich podvodné metódy. Ako spomína vo svojej knihe Kúzelník medzi duchmi (A Magician Among the Spirits, 1924), hoci navštívil najlepších špiritistov svojej éry a zhromaždil akýkoľvek dostupný kus literatúry o duchoch a démonoch, za tri dekády svojho výskumu nenarazil na jediný prípad, ktorý by čo i len zaváňal pravosťou. 

 

O nič úspešnejší neboli ani jeho nasledovníci. Napríklad Joe Nickell, bývalý kúzelník a jeden z mála vyšetrovateľov paranormálnych javov, ktorý sa nesnaží vyrábať senzácie, ale prípady skúma na základe poznatkov forenznej vedy, psychológie a iných odborov. Nickell pri návšteve seáns zvykne špiritistické médiá poprosiť o vyvolanie ducha vymyslenej tety, a špiritisti neváhajú a ochotne sa „napoja“ na ducha fiktívnej osoby.

 

9 ročná vyvrátila schopnosti liečiteľov energiami

Aby ste dokázali overiť schopnosti „paranormálnych podvodníkov“, nepotrebujete byť kúzelníkom, vedcom ani forenzným vyšetrovateľom. V roku 1996 to demonštrovala Emily Rosa z amerického Colorada. Zamerala sa na liečiteľov tzv. terapeutickým dotykom. Títo ľudia tvrdia, že položením ruky na pacienta alebo do jeho blízkosti dokážu detekovať jeho domnelé energetické pole či auru a manipulovať s nimi. 

 

Emily presvedčila 21 liečiteľov, aby sa zúčastnili experimentu. V rámci neho prestrčili ruky cez otvory v prepážke, ktorá im blokovala výhľad. Emily následne pomocou hodu mincou určila, či umiestni svoju ruku nad ľavú alebo pravú ruku testovaného. Údajný manipulátor energiou mal nasledovne pomocou detekcie Rosinej energie zistiť, kde sa nachádza jej dlaň.

 

Išlo teda o tzv. slepý alebo zaslepený experiment – testovanému subjektu chýbali informácie, ktoré by mohli skresliť posudzovanie skúmaného javu: liečiteľ nevidel – bol obrazne aj doslovne zaslepený – kde sa nachádza ruka experimentátorky, a jeho odpovede teda mali odrážať mieru deklarovaných schopností. Za jednoduchý zaslepený experiment možno považovať aj konanie Houdiniho (anglicky hovoriace špiritistické médiá nevedeli, že nadväzujú kontakt s duchom maďarsky hovoriacej osoby) a Nickella (špiritistické médiá nevedeli, že sa pokúšajú kontaktovať ducha neexistujúcej osoby).

 

Vráťme sa však k Emily. V jej experimente 21 liečiteľov vykonalo dokopy 280 pokusov. Pred začiatkom experimentu si boli celkom istí, že uspejú. Ako dopadli? Pokiaľ by odpovedali náhodne, dosiahli by úspešnosť 50 %. V skutočnosti správne odpovedali v 44 % prípadov. „Experiment ukázal, že údajné energetické pole bolo len výplodom predstavivosti liečiteľov,“ konštatuje profesor alternatívnej medicíny Edzard Ernst. 

 

V čase uskutočnenia experimentu mala Emily 9 rokov. Uskutočnila ho v rámci školského projektu. Neskôr s pomocou matky výsledky publikovala v prestížnom vedeckom časopise Journal of the American Medical Association, čím sa stala najmladším autorom vedeckého, odborne recenzovaného článku. Ako upozorňuje Ernst, napriek jednoduchému prevedeniu, jej výsledky žiaden neskorší vedecký experiment nevyvrátil. 

 

Šarlatán Mikolášek

Tak, ako Emily Rosa otestovala zaslepeným experimentom schopnosti „manipulátorov energií“, viacerí vedci a novinári overili schopnosti azda najslávnejšieho československého liečiteľa Jana Mikoláška (1889 - 1973). Mikolášek diagnostikoval pohľadom na moč pacienta oproti svetlu a predpisoval bylinky. Tohto vyučeného záhradníka navštevovali údajne stovky pacientov denne, pričom jeho kariéra sa po druhej svetovej vojne rozvíjala vďaka ochrane niektorých predstaviteľov Komunistickej strany, predovšetkým Antonína Zápotockého, po smrti ktorého však upadol do nemilosti komunistických pohlavárov.

 

Či sa za neoverenými fámami o schopnostiach liečiteľa skutočne skrývajú mimoriadne schopnosti, sa rozhodli overiť napríklad českí novinári Petr Kettner s Ivanom M. Jedličkom. Jedlička fingoval chorého, údajne ho sužovali problémy s trávením, zvracanie a chudnutie. Kettner hral jeho staršieho brata. Domnelý moč, ktorý Mikoláškovi priniesli, v skutočnosti predstavoval žltú limonádu. „Muž v bielom plášti ho odborne prehliadol oproti svetlu,“ spomína Petr Kettner. „Neotvoril ani zátku, neskúmal, nepričuchol, neanalyzoval. Obyčajným pohľadom zhodnotil všetko. Mumlal, že v moči je akási močovinóza a že bratov zažívací trakt vrátane žlčníka je zachvátený vážnou chorobou.“

 

Potom Mikolášek priniesol balík korenia a Kettner s Jedličkom zaplatili približne sto korún. Novinári neskôr posunuli zakúpené bylinky na chemický rozbor. „Zloženie bylinkovej zmesi... neobsahovalo žiadne drahšie druhy liečivých rastlín, iba harmanček, repík a ďalšie,“ píše Kettner. „Cena za byliny, ktoré sme nakúpili, mohla byť okolo desiatich, pätnástich korún.“ 

 

Mikoláškove schopnosti si overili aj viacerí lekári a výskumníci, napríklad farmakologička prof. Rašková mu opakovane podsunula zafarbenú vodu alebo zvierací moč. Slávny liečiteľ podvod nepoznal a suverénne odporučil liečbu. Čo je dôležité, výber bylín, ktorými „liečil“, nebol individuálny, šitý na mieru pacientovi a jeho ochoreniu. „Pacientom podával sáčok, ktorý mal práve na dosah,“ píše lekár a kritik medicínskych šarlatánov Jiří Hert. Mikoláška považuje za názorný príklad toho, čo je podstatou úspechu liečiteľov. „Je to charizma liečiteľa a placebo efekt,“ sumarizuje Hert. 

 

Keď vedci neodhalia podvodníka

Vráťme sa ešte k experimentu s „liečiteľmi energiou“. Jeho dizajn rozhodne nebol dokonalý. Ako upozornili niektorí kritici, deväťročná Emily nerátala s rôznymi možnosťami „podvodu“. Šikovný a vnímavý subjekt totiž môže umiestnenie experimentátorovej ruky odhaliť vďaka vyžarovanému teplu, ak sa jeho ruka nachádza dostatočne blízko. Týmto alebo iným spôsobom uspel anglický kúzelník a mentalista (a jeden z popredných kritikov údajných paranormálnych schopností) Derren Brown – v podobnom experimente, aký uskutočnila Emily – v 9 z 10 prípadov.

 

A sú to práve kúzelníci ako Derren Brown alebo nedávno zosnulý James „Úžansý“ Randi, ktorí v počiatkoch vedeckých experimentov s údajnými paranormálnymi schopnosťami demonštrovali, ako ľahko možno dôverčivých vedcov prekabátiť jendoduchýmitrikmi, a aké dôležité je zabezpečiť, aby pri experimentoch tohto typu nebolo možné podvádzať. 

 

Randi demonštroval rôzne spôsoby, ako možno nafingovať najrôznejšie demonštrácie paranormálnych schopností, okrem iného telekinetické presúvanie predmetov alebo ohýbanie kľúčov „silou mysle“. Zároveň začiatkom 80. rokov vyškolil dvoch tínedžerov, aby overil, či len pomocou začiatočníckych kúzelníckych trikov presvedčia vedcov o ich paranormálnych schopnostiach. 

 

Tínedžeri Michael Edwards a Steve Shaw dôverčivým vedcom tvrdili, že dokážu silou mysle pohybovať objektmi či ohýbať lyžice, vytvárať obrazy na fotografickom filme a čítať myšlienky. V McDonnelovom laboratóriu v St. Louis urobili na výskumníkov hlboký dojem. Dokonca sa stali tak slávnymi, že cestovali po USA a predvádzali svoje schopnosti. Viacerí prominentní parapsychológovia hodnotili ich údajné schopnosti ako veľmi presvedčivé. Randi takto demonštroval, že ani najlepší vedci v laboratóriu neodhalia eskamotéra, pokiaľ na to nie sú školení. 

 

Dnes sa preto domnelé paranormálne schopnosti testujú – pokiaľ experimentátori chcú, aby ich brali vážne – s pomocou odborníkov na triky a klamy. Ba čo viac, James Randi v roku 1964 ponúkol odmenu za dôkaz o paranormálnych schopnostiach, pokiaľ ich uchádzač predvedie v podmienkach, ktoré vylučujú podvod a pod kritickým zrakom kúzelníkov. Nadviazal tak na tradíciu časopisu Scientific American (členom komisie bol aj Harry Houdini). Odmena, ktorú Randi ponúkal, sa z 1000 dolárov vyšplhala na 1,3 milióna dolárov (vrátane úrokov). Do roku 2015 sa o ňu uchádzalo viac ako tisíc ľudí. Nik neuspel. Rovnako sú na tom desiatky ďalších „paranormálnych výziev“ po celom svete. 

 

Ukazuje sa, že pokiaľ treba paranormálne schopnosti demonštrovať bez možnosti klamu či podvodu, prestávajú sa prejavovať. A to napriek skutočnosti, že testovanie prebieha v podmienkach, na ktorých sa dohodli obe strany, a že samotní uchádzači sú si istí o svojom úspechu ešte aj v priebehu samotných experimentov. 

 

Najprv fantastické tvrdenia, potom výhovorky

V rokoch 2013 až 2018 prebiehalo testovanie údajných paranormálnych schopností aj susednej Českej republike (bolo otvorené aj pre uchádzačov zo Slovenska) pod záštitou českého klubu skeptikov Sisyfos a v spolupráci s „českým Derrenom Brownom“ Jakubom Kroulíkom a jeho kolegami zo skupiny mentalistov Falešní hráči. Ponúkaná odmena dosahovala výšku milión eur (prvý rok, išlo o súčasť celoeurópskej výzvy), resp. milión českých korún (zvyšné roky). 

 

Hoci nik z uchádzačov nedokázal demonštrovať paranormálne schopnosti, výzva ponúkla cennú sondu do myslí ľudí presvedčených o ich „paranormálnom nadaní“. 

 

„Keď sme im vysvetlili, že je potrebné pripraviť dvojito zaslepený experiment s jasne nastavenými kritériami úspechu, vzápätí prestali komunikovať,“ spomína iniciátor a koordinátor výzvy Leoš Kyša. 

 

Dvojito zaslepený experiment je ešte dôslednejší ako jednoduchý zaslepený experiment. V tomto prípade je „zaslepený“ aj samotný experimentátor, ktorý je v kontakte s testovaným subjektom, aby nemohol ovplyvniť jeho reakcie. 

 

Ďalší uchádzači podľa Kyšu najprv predstavili svoje schopnosti ako ľahko preukázateľné a z pohľadu racionálneho skeptika fantastické. „Ale postupne, keď sme pripravili návrhy experimentov, začali svoje predchádzajúce tvrdenia popierať, ustupovať z nich, klásť nové a nové podmienky, bez splnenia ktorých nebolo možné ich schopnosti predviesť, až nakoniec nastavili také požiadavky, ktoré pre nás boli z hľadiska zachovania výpovednej hodnoty testu neprijateľné.“

 

Neotrasiteľná sebadôvera

Tak ako vo svete, aj veľká väčšina testovaných v Čechách po zlyhaní ďalej verila vo svoje schopnosti. Mnohí z neúspechu dokonca vinili organizátorov.

 

Ako napríklad uchádzač Milan Hein, údajne obdarený schopnosťou jasnovidenia a detekcie domnelých geopatogénnych zón. Hein sa s organizátormi dohodol na experimente s papierovými hodinami: organizátori na hodinovú ručičku umiestnili kryštál, ktorý údajný jasnovidec dopredu „aktivoval“ svojimi„schopnosťami“, vďaka čomu vraj dokázal vidieť, aký čas ručička na hodinách ukazuje, aj keď boli hodiny umiestnené v inej miestnosti. 

 

Hein súhlasil s dizajnom experimentu ako aj s navrhovanou métou úspechu 5 správnych odpovedí z 15 pokusov. Keď však zistil, že uspel iba dvakrát, obvinil organizátorov, že spojenie s kryštálom údajne narušila blízkosť mobilného telefónu. Našťastie, organizátori celý priebeh experimentu zaznamenali na video, v ktorom Hein explicitne potvrdil, že je s hodinami v kontakte, „všetko dobre vidí“ a spojenie „funguje“. 

 

Ďalším pozoruhodným prípadom bol liečiteľ Petr Vojtěch tvrdiaci, že dokáže diagnostikovať na diaľku. Jeho schopnosti sa otestovali pomocou troch dobrovoľníkov – muž, ktorý sa narodil bez očí, žena s chýbajúcou časťou sánky a zdravá seniorka. Pred experimentom sa s nimi Vojtěch stretol a schválil ich účasť. Dokonca sebavedome vyhlásil, že ich bezpečne rozozná. Títo traja dobrovoľníci sa následne striedali v jednej miestnosti, na ktorú sa liečiteľ, sediaci v inej miestnosti, „napojil“. 

 

V priebehu experimentu liečiteľ opisoval, ako cíti „energiu“ ľudí v miestnosti, a ako ich „vidí“. „Áno, všetko je v poriadku, som na tých ľudí napojený, zreteľne cítim ich energiu,“ vyhlásil niekoľkokrát počas experimentu. NakoniecPetr Vojtěch ako aj jeho kontrolóri, ktorých si priviedol, podpisom do záverečného protokolu potvrdili, že všetko prebehlo v poriadku. 

 

Vojtěch súhlasil so stanovením hranice úspechu na 15 správnych odpovedí z 20 pokusov. V skutočnosti správne určil, kto sa nachádzal v miestnosti, iba v 5 prípadoch. Experimentátori porovnali jeho úspešnosť s hádaním na základe hodu kocky – štyri takéto tipovačky uspeli v 10, 7, 8 respektíve 9 prípadoch. Napokon sa liečiteľ vyhováral na rušenie prítomnosťou televízneho redaktora. Jeho pobyt v miestnosti s liečiteľom však navrhol a schválil sám Vojtěch. 

 

Svetlou výnimkou, schopnou aspoň do istej miery uznať svoju neschopnosť, bol prútikár Josef Škoda, venujúci sa 40 rokov odhaľovaniu geopatogénnych zón. Po zahanbujúcom zlyhaní v experimente deklaroval, že bude viac trénovať, na čo mu experimentátori odporučili, aby skúsil trénovať metódou dvojitého zaslepenia. „Po zhruba mesiaci sa nám pán Škoda ozval s tým, že nie je schopný zóny detekovať a že netuší, v čom je problém,“ hovorí Kyša. „Prútikárstvu sa však venuje naďalej.“ 

 

„Cítenie energie“ na nesprávnych miestach

Azda najzaujímavejším bol experiment s Ilonou Grundovou, ktorá tvrdila, že dokáže svojou „bioenergiou“ vplývať na zmysly vybraného človeka. Pri experimente mala každých 5 minút energeticky pôsobiť na náhodne (hodom kockou) určenú časť tela dobrovoľníka, ktorý sa nachádzal v inej miestnosti. Celkovo sa uskutočnilo 20 pokusov. Čo je pozoruhodné, v priebehu experimentu dobrovoľník pri každom pokuse presvedčivo opisoval bolesti v jednotlivých častiach tela, ktoré mu mala spôsobovať uchádzačka svojou energiou. 

 

Dohodnutou hranicou úspechu uchádzačky bolo 14 správnych odpovedí. Uchádzačka uspela... v troch. Inými slovami, v 17 prípadoch testovaný dobrovoľník cítil údajnú energiu v iných častiach tela, ako mal! Tým nedemonštroval žiadne paranormálne schopnosti, len mimoriadnu schopnosť autosugescie.

 

Čo z tohto nášho krátkeho putovania svetom šarlatánov – či už vedomých alebo takých, ktorí sa stali obeťami silného sebaklamu o vlastných schopnostiach – vyplýva? V prvom rade poznatok, že aj keď niekto pri predvádzaní svojich schopností pôsobí presvedčivo a je opradený impozantnými fámami, nejde o žiaden dôkaz. Len námet na výskum a overenie. Dôkazom je jedine dôsledne prevedený zaslepený (ideálne dvojito zaslepený) experiment, v takých podmienkach, aké vylučujú podvod alebo akékoľvek skreslenie. A to predovšetkým taký experiment, ktorý sa podarí úspešne zopakovať.

 

Zároveň je testovanie údajných paranormálnych schopností pôsobivou demonštráciou sily ľudského sebaklamu. Dáva za pravdu slávnemu výroku geniálneho fyzika Richarda Feynmana: „Prvou zásadou je neobalamuťte seba samého. Lebo nikoho neobalamutíte tak ľahko, ako práve seba.“ 

 

-

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 

-

 

Literatúra

Houdini, H.(1924): A Magician Among the Spirits. Fredonia Books.

Kettner, P. 1988  Léky, léčitelství a šarlatáni. Nakladatelství Horizont. 

Kýša, L. (2018): Testý domnělých paranormálích schopností v ČR. In: Kýša, L. & Zlatník, Č.: Věda kontra iracionalita 6. Academia, 21-37. 

Randi, J. (1982): Flim-flam! Psychics, ESP, Unicorns, and Other Delusions. Prometheus Books.

Singh, S. & Ernst, E. (2008): Trick or Tratment? Bantam Books.

 


Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri