Tajomstvo bagdadskej batérie: Galvanický článok alebo magický artefakt?

Záhadologické a konšpiračné stránky radi hovoria o artefaktoch, ktoré podľa ich mienky „nezapadajú“ do „oficiálneho výkladu“ najstarších či starovekých dejín. 

Ich tvrdenia typicky stoja na dvoch pilieroch: 1. zásadnej neznalosti kultúrneho a historického kontextu nálezov – ako sme sa nedávno presvedčili na príklade prastarých monumentálnych svätýň Göbekli Tepe, 2. zveličených a prekrútených informáciách, príležitostne dokonca hoaxoch. 

Jedným z populárnych artefaktov, ktoré údajne „nezapadajú“ do „oficiálneho historického kontextu“, je tzv. bagdadská batéria, niekedy označovaná aj ako partská batéria, keďže zrejme pochádza z obdobia partskej ríše. 

[reklama]

Kauza bagdadskej batérie sa začala pred 8 desaťročiami, keď jeden profesionálny maliar objekt označili za možný galvanický článok (chemický zdroj elektrického napätia) určený na pokovovanie predmetov. Hypotézy sa následne chopili nadšenci záhad a deklarovali, že nález predstavuje batériu a zároveň dôkaz návštevy mimozemskej civilizácie alebo existencie „stratenej“ či „utajovanej“ technologicky mimoriadne vyspelej civilizácie.

„Mali by sme pamätať, že artefakt pochádza z doby vzostupu a vrcholu Rímskej ríše, čo je obdobie, keď by taká civilizácia sotva zostala nepovšimnutá, predovšetkým, keď uvážime, že partská ríša bola na východe hlavným rivalom Ríma,“ upozorňuje archeológ Keith Fitzpatrick-Matthews.

Objav opradený nejasnosťami

Čo je vlastne bagdadská batéria zač? Označuje sa takto asi 13 cm vysoká hlinená nádoba, obsahujúca vnútri vertikálny medený cylinder. Oba jeho konce ako aj vrch nádoby boli zaliate asfaltom. Ten držal aj železnú tyčku umiestnenú v strede cylindra.

Na nález upozornil v štúdii z roku 1938 rakúsky profesionálny maliar a technický asistent archeologických vykopávok, neskôr riaditeľ Národného múzea v Iraku Wilhelm König. Žiaľ, nálezové okolnosti artefaktu nie sú známe: nevieme, či König nádobu vykopal alebo „našiel“ v depozitári múzea. Vieme len, že nádoba pochádza z okolia Bagdadu. Nie sme si istí ani vekom nádoby. Obvykle sa datuje do obdobia partskej ríše (247 pred n. l. a 224 n. l.), podľa niektorých názorov však evokuje nádoby z čias novoperzskej ríše (224 - 651 n. l.).

Pokovovanie alebo šokovanie veriacich?

Faktom je, že Wilhelm König artefakt považoval za možný galvanický článok, určený nie na poháňanie strojov, ale na pokovovanie strieborných objektov zlatom. Chemik a odborník na pokovovanie D. E. Von Handorf však pripomína, že pokiaľ Königov artefakt slúžil na pokovovanie, mal by obsahovať zvyšky solí medi a striebra. Žiadne sa nezistili.

Expert na metalurgiu z Britského múzea Paul Craddock pre zmenu upozorňuje, že nepoznáme žiadne súdobé nálezy, ktoré by boli pokovované pomocou galvanického článku. „Rovnako staré nálezy z tejto oblasti boli pozlacované bežným spôsobom, pomocou roztavenej ortute, nie galvanicky,“ hovorí Craddock. Súhlasí s ním odborník na staroveké kovy a pigmenty David A. Scott z Cotsenovho archeologického ústavu. „Autori zaoberajúci sa chemickými technológiami majú sklon tieto unikátne staroveké objekty považovať za nástroje na pokovovanie. Ale tento názor je jednoznačne nesprávny, pretože z tohto obdobia nemáme v danom regióne žiadne dôkazy takéhoto pokovovania,“ píše.

 Paul Craddock síce súhlasí s Königovu hypotézou o galvanickom článku, namiesto pokovovania však uvažuje o náboženskom využití. Pokiaľ by viacero takýchto galvanických článkov prepojili a uložili v náboženskej soške, veriaci by podľa neho pri dotyku pocítil slabý elektrický šok. „Vždy som mal podozrenie, že v náboženských chrámoch sa odohrávali rôzne triky,“ hovorí. Vďaka elektrickému šoku by návštevníci chrámu podľa Craddocka nadobudli presvedčenie o moci daného náboženstva a jeho kňazov. Zároveň si je však vedomý slabín hypotézy o galvanickom článku: „Je veľká škoda, že sme nenašli žiadne drôty,“ hovorí. „To znamená, že naša interpretácia môže byť úplne nesprávna.“

[reklama]

Chabé dôkazy

Craddock nie je sám. Viacero – hoci nie veľa – ďalších výskumníkov podporilo hypotézu o bagdadskej batérii ako galvanickom článku – obvykle sa odvolávajú na niekoľko experimentov z druhej polovice minulého storočia. Tie dokázali s replikami artefaktu a s použitím citrónovej šťavy alebo octu ako elektrolytu vyprodukovať elektrické napätie. 

Archeológ a známy kritik prekrúcania (pre)histórie Kenneth Feder ale upozorňuje, že tieto experimenty používali nepresné repliky a po naliatí potrebného elektrolytu (tekutiny, ktorá vodí elektrinu) dosiahli len veľmi slabé a dočasné napätie. „Lenže toto sa stane vždy, keď do elektrolytu ponoríte dva kovy, pričom neexistuje žiadny dôkaz, že do vnútra nádoby bola takáto tekutina niekedy naliata,“ upozorňuje výskumník.

Taktiež je dôležité upozorniť, že výskumníci, ktorí podporili hypotézu o bagdadskej batérii ako galvanickom článku, spravidla nie sú odborníkmi na blízkovýchodnú archeológiu. „V mojom odbore nepoznám nikoho, kto si myslí, že je to skutočná batéria,“ hovorí expertka na archeológiu Iraku Elizabeth Stoneová.

Azda najväčším problémom hypotézy o galvanickom článku je podľa odborníkov skutočnosť, že bagdadská batéria by v praxi neposkytla žiadnu elektrinu. „Asfaltové zapečatenie je úplné, nebolo by možné získať žiadnu elektrinu generovanú vnútri nádoby,“ upozorňuje Keith Fitzpatrick-Matthews. „To zároveň naznačuje, že uzavretie obsahu bolo dôležitým účelom nádoby.“

Výpoveď podobných nálezov

Keď sa snažíme rozlúsknuť akúkoľvek archeologickú záhadu, akýkoľvek „záhadný“ artefakt, východiskovým bodom akýchkoľvek úvah musí byť kultúrny a historický kontext. Pozrime, čo vypovedá o takzvanej bagdadskej batérii.

V prvom rade vieme, upozorňujú archeológovia, že v predmetnej oblasti a období sa medené tuby sa používali ako puzdrá na papyrusové zvitky. V druhom rade vidíme, že bagdadská „batéria“ nie je jediným nálezom svojho typu. Artefakt pripomína mnohé iné objekty z rovnakej oblasti, ktoré sa používali... na skladovanie zvitkov papyrusu, a sú známe z viacerých lokalít. 

Sám König opísal ďalšie tri nádoby s podobným obsahom, ale bez železnej tyčky a v jednom prípade bez medeného cylindra. Tieto sa podľa všetkého našli na rovnakom nálezisku. „Vnútri medených cylindrov sa našli šupinkovité zvyšky materiálu podobného papyrusu,“ pripomína D. E. Von Handorf. Analýzy odhalili, že aj vo vnútri cylindra bagdadskej „batérie“ sa pôvodne nachádzala kyslá látka. Hoci sa špekulovalo, že môže ísť o stopu niekdajšieho elektrolytu, v skutočnosti by kyslé reziduum zostalo aj po rozpadnutí papyrusu. 

Podobné objekty objavili ešte v roku 1930 výskumníci, ktorých viedol americký archeológ Leroy Waterman, pri vykopávkach starovekého mesta Seleukia. Išlo o štyri hlinené nádoby uzavreté asfaltom alebo podobnou látkou. Vnútri obsahovali zapečatené bronzové cylindre, v ktorých sa našli zvyšky papyrusu a železné alebo bronzové tyčky, niekedy viaceré.

Ďalšie artefakty tohto typu našla v roku 1931 nemecko-americká expedícia pod vedením Ernst Kühnela v neďalekom Ktesifone. Išlo o šesť hlinených nádob, z ktorých tri boli zapečatené a obsahovali vnútri jeden, tri respektíve desať zvinutých bronzových „roliek“ ako aj zvyšky rozpadnutého papyrusu. Ďalšia nádoba obsahovala uzavretý bronzový cylinder. Dve zvyšné, taktiež uzavreté nádoby, obsahovali v jednom prípade olovené pliešky a v druhom prípade desať železných klincov.

[reklama]

Na čo teda slúžila bagdadská „batéria“?

Experimenty síce ukázali, že nepresné imitácie bagdadskej „batérie“ dokážu generovať slabý prúd, originál je však na tom horšie. Lenny Flank, spisovateľ zameraný na historické kuriozity, upozorňuje, že na to, aby originál mohol slúžiť ako batéria, má nesprávnu konštrukciu. „Aby fungoval ako batéria, vnútro by muselo byť naplnené kyslou tekutinou, ktorá by sa musela často vymieňať. Ale nádoba bola zapečatená asfaltom, medená tuba vnútri bola taktiež na oboch koncoch uzavretá – to je pre batériu veľmi nepraktické, mimoriadne by to sťažovalo vymieňanie tekutého elektrolytu,“ píše Flank. Pripomína ďalej, že táto údajná batéria nemá žiadne svorky, a hoci asfaltová tyčka trčala cez asfaltovú pečať, medená tuba nie. „Bolo teda nemožné napojiť ju pomocou drôtov a vytvoriť obvod.“

A čo skutočná funkcia artefaktu?

Opäť a zasa, poznanie kultúrneho a historického kontextu „záhadného nálezu“ pomáha určiť jeho skutočnú identitu. „Väčšina archeológov, ktorí skúmali tento artefakt a podobné nálezy, dospela k záveru, že máme dočinenia so zvyškami posvätného papyrusu, ktorý bol zvinutý okolo železnej a inokedy okolo drevenej tyčky, umiestnený dovnútra medenej tuby (a niekedy dokonca sklenenej fľaštičky), ktorú potom položili do hlinenej nádoby a zapečatili asfaltom, aby obsah ochránili pred vodou a počasím,“ sumarizuje Flank. 

Elizabeth Stoneová spresňuje, že pre bagdadskú „batériu“ a podobné nálezy zrejme môžeme predpokladať rituálny význam. Vieme napríklad, že prinajmenšom niekedy sa ukladali do hrobov (nálezové okolnosti však často nepoznáme). Už historik Emmerich Paszthory dospel v polovici 80. rokov k záveru, že medené cylindre predstavovali puzdro na papyrusy so zaklínadlami a kliatbami. Výskumník upozornil na magický význam kovov ako bola meď a železo, čo podľa neho naznačuje mystický, okultný význam nádob, ako bola bagdadská „batéria“, a správ na papyrusoch, ktoré obsahovali. 

-

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-
 

Literatúra

Feder K. (2014): Frauds, Myths, and Mysteries – Science and Pseudoscience in Archeology (8. vydanie). McGraw-Hill Publishing.

Fitzpatrick-Matthews, Keith (2009): The ‘batteries of Babylon’. Bad Archeology. 

Paszthory, E. (1985): Stromerzeugung oder Magie. Die Analyse einer ungewöhnlichen Fundgruppe aus dem Zweistromland. Antike Welt, 3–12.

Prothero, D. R., Callahan, T. D. (2017): UFOs, Chemtrails and Aliens: What Science Says. Indiana University Press.

Scott, David A. (2002). Copper and Bronze in Art: Corrosion, Colorants, Conservation. Getty Publications. pp. 16–18.

Von Handorf, D.E. (2002): The Baghdad Battery—Myth or Reality? Plating & Surface Finishing, 89, 84–87.