Unikátny a nadčasový morálny kód? Pôvod a vývoj Desiatich Božích prikázaní

Biblia obsahuje stovky Božích prikázaní. Veľká väčšina je širokej verejnosti prakticky neznáma a – chvalabohu – nedodržuje sa.
 

Okrem iného, nezabíjame ľudí, ktorí pracujú počas dňa odpočinku. („Šesť dní budete vykonávať svoje práce a siedmy deň budete mať slávnosť, Hospodinov svätý deň sobotného odpočinku. Každý, kto by vtedy konal nejakú prácu, musí zomrieť.“ Ex 30,2) Nezakazujeme strihať si vlasy, upravovať bradu a tetovať sa. („Nepodstrihujte si vlasy dookola, nezohyzďujte si okraje brady. Nerobte si zárezy do tela pre mŕtveho, ani si netetujte na tele znaky.“ Lev 19, 27-28) A neupaľujeme mužov, ktorí sa vyspia so svokrou („Ak si niekto vezme ženu a zároveň aj jej matku, je to zvrátenosť. Nech upália jeho i obe ženy.“ Lev 20,14)
 

Prehliadaný historicko-spoločenský kontext

Inak je na tom desiatka prikázaní, ktoré podľa Biblie dostal od Boha vodca Izraelitského národa Mojžiš na hore Sinaj na dvoch kamenných doskách. Sú známe ako Desatoro, Dekalóg, Desať prikázaní alebo Desať slov. Niekedy sa považujú za nadčasový morálny kód, mnohí biblisti v nich však vidia okno do fungovania ranej izraelitskej spoločnosti.

[reklama] 
 

„V kresťanskej tradícii sú mnohé starozákonné zákony pre kresťanov nezáväzné,“ hovorí biblista Dublinskej mestskej univerzity Bradford Anderson. „Výnimkou je len Desatoro. Desať Božích prikázaní si v kresťanskej etike vyslúžilo postavenie, aké ostatným zákonom Starého zákona chýba. Už svätý Augustín využíval Desatoro pri výuke kresťanskej morálky. Bolo obzvlášť významné pre kresťanských reformátorov a predstavovalo základový kameň množstva učení v reformovanej tradícii. Keď sa používalo takýmto spôsobom, bolo často izolované od historického a literárneho kontextu a považované za trvalo platný morálny kód.“

Harvardský biblista Michael Coogan upozorňuje, že „časté moderné apelovanie na nadčasový morálny význam Desatora ignoruje jeho pôvodný kontext a niektoré pochybné hodnoty, ktoré obsahuje“. Dekalóg podľa Coogana vznikol v roľníckej, prakticky patriarchálnej spoločnosti. „Adresuje dospelých mužov, ktorí sú hlavou domácnosti tvorenej manželkou, synmi a dcérami, otrokmi, dobytkom a spriatelenými obyvateľmi. Desatoro len naznačuje mierne vyššie spoločenské postavenie žien v Ex 20,12 pri zmienke otca a matky“, píše biblista.

Dekalógu navyše chýbajú viaceré zásadné morálne apely, napríklad „nebudeš viesť vojnu“, „nezotročíš“ či „nebudeš utláčať“, aké by sme od nadčasového morálneho kódu očakávali. Taktiež možno prekvapí, že najzásadnejšie morálne príkazy (prikázania 6-9) tvoria z celkového objemu textu menej ako desatinu (v slovenskom preklade je to necelých 7 %). 

Dve verzie Desatora

Desatoro nachádzame v Biblii na dvoch miestach, a to v mierne odlišnej podobe.

Najprv sa uvádza v Druhej knihe Mojžišovej (Exodus 20,2-17; číslovanie nie je obsiahnuté v biblickom texte, je jednou z interpretácií): 

1 Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 

2 Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania. 

3 Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha! 

4 Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho. 

5 Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh! 

6 Nezabiješ! 

7 Nescudzoložíš! 

8 Nepokradneš! 

9 Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu. 

10 Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani jeho volovi, ani jeho oslovi; ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu! 

Druhý raz uvádza Desatoro Piata kniha Mojžišova (Deuteronómium 5,6-21). Nejde však o jednoduché zopakovanie. Pozorujeme viaceré odlišnosti. Týkajú sa dňa odpočinku čiže šabatu. V Ex 20 sa odvodzuje od dňa Božieho odpočinku, v Deut 5 sa uvádza ľudský odpočinok a exodus – únik Izraelitov z Egypta:
 

„Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj vôl, ani tvoj osol, ani tvoj ostatný dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, aby si tvoj sluha i tvoja slúžka odpočinuli ako ty. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa Hospodin, tvoj Boh, odtiaľ vyviedol mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Hospodin, tvoj Boh, prikázal zachovávať deň sobotného odpočinku.“ (5,14-15)

A kým kniha Exodus podľa biblistov implicitne považuje manželku za majetok manžela (Ex 20,17), Deut 5,21 manželku od majetku odlišuje: „Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho ani nezatúžiš po dome svojho blížneho, ani po jeho poli, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu!“ 
 

Vývoj Desatora

„Tieto odlišnosti naznačujú, že Desať Božích prikázaní pôvodne existovalo vo viacerých podobách než nadobudlo formu, akú vidíme v súčasnom biblickom texte,“ píše Bradford Anderson. Tento záver je podľa biblistu ešte naliehavejší, keď zohľadníme podobu prikázaní Desatora. „Vo všeobecnosti každé z desiatich prikázaní obsahuje základný zákaz a v niektorých prípadoch dodatočný materiál.“ Bádatelia skúmajúci vývoj Desatora preto navrhujú, že Desatoro pôvodne obsahovalo základné zákazy, ktoré boli neskôr doplnené a rozšírené. Podľa J. Blenkinsoppa vyzerala pôvodná verzia nasledovne. 
 

1 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!

2 Neurobíš si nijakú modlu.

3 Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo.

4 Pamätaj na deň sobotného odpočinku [šabat], že ho máš svätiť! 

5 Cti svojho otca a svoju matku. 

6 Nezabiješ! 

7 Nescudzoložíš! 

8 Nepokradneš! 

9 Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu. 

10 Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho.

Biblista a teológ Erhard Blum z Tübingenskej univerzity v bádaní zašiel o krok ďalej. Kritickou analýzou biblických textov dospel k záveru, že Desatoru predchádzalo akési „Sedmoro“ čiže Heptalóg. „Pôvod Dekalógu pravdepodobne začal Heptalógom siedmych zákazov,“ píše nemecký biblista. „Tento Heptalóg vznikol ako súčasť rozprávania o Mojžišovi, ktorý predstavoval transformáciu o čosi staršej tradície o exode [z Egypta] a Bohu na vrchole hory (Exod 20*).“
 

[reklama] 

Predpokladaný „Heptalóg“ podľa Bluma nemožno doslovne rekonštruovať. Viaceré indície však podľa biblistu naznačujú, že súčasťou Desatora pôvodne neboli prikázania číslo 2, 4 a 5.

Štvrté prikázanie podľa Bluma vykazuje v oboch biblických verziách Desatora najviac literárno-kritických indícií prepracovania a je „najhorúcejším“ kandidátom na neskoršiu adíciu. Biblickí kritici už v minulosti argumentovali, že muselo vzniknúť pomerne neskoro, najskôr v 6. storočí pred n. l. „Šabat sa pôvodne slávil každý mesiac za splnu... a reflektuje zvyk sláviť novolunie a spln ako sviatočné dni,“ píše nemecká teologička Lipskej univerzity Angelika Berlejung. „Starý zákon chápe šabat ako týždenný deň odpočinku – siedmy deň týždňa, zasvätený Jahvemu, najskôr od obdobia exilu.“ 
 

Erhard Blum menuje početné úzke jazykové paralely tohto prikázania a piateho, ktoré sa týka rodičov. „Nepravidelnosti“, aké tieto dve prikázania odlišujú od zvyšku Desatora podľa neho indikujú, že oba sa stali súčasťou Desatora až dodatočne. 

To iste platí pre druhé prikázanie. Literárna analýza zistila, že vetná skladba tohto prikázania v Deut 5 nie je dobre integrovaná do zvyšku, čo podľa Bluma a ďalších biblistov (C. Levin) prezrádza, že prikázanie bolo do zvyšku doplnené neskoršie. Podľa Bluma zákaz modiel doplnili biblickí editori, ako súčasť postupujúceho vývoja k monoteizmu.

Pôvod Desatora

Zdá sa, že Desatoro pôvodne existovalo ako samostatná tradícia či súbor niekoľkých podobných tradícií. Jeho forma je inšpirovaná chetitskými zmluvami, ktoré ustanovovali vzťah medzi panovníkom – Desatoro reprezentuje vzťah medzi Bohom a ľudom Izraela ako medzi kráľom a jeho vazalom. „Prológ chetitských zmlúv medzi pánom a poddaným vazalom pripomína benevolentné činy ich panovníka (Ex 20,2),“ píše americký biblista John Bright. „Takéto chetitské zmluvy obsahovali taktiež zákazy vzťahov s národmi sídliacimi mimo ríše alebo zákazy nepriateľstva s národmi sídliacimi v rámci ríše. (Ex 20:3).“
 

Morálne príkazy Desatora s najväčšou pravdepodobnosťou vychádzali zo starobylých, široko rozšírených blízkovýchodných morálnych tradícií. Už Egyptská Kniha mŕtvych (cca 1500 pred n. l.) obsahuje v 125. kapitole „42 negatívnych priznaní“, okrem iného etické pravidlá podobné Desatoru: „nekradol som“, „nezabíjal som“, „neklamal som“, „nescudzoložil som“, „nezatracoval som boha“. Píše o nich aj novoplatónsky filozof Porfyrios (3. storočie) v diele De Abstinentia. Spomína, že pri balzamovaní mŕtvych sa v Egypte odriekajú nasledovné slová: „Uctieval som všetkých Bohov, o ktorých ma učili moji rodičia, celý svoj život, a tých, ktorí mi darovali život, som vždy mal v úcte. Nezabil som žiadneho iného človeka a žiadneho neokradol o žiaden mne zverený tovar ani voči nim nespáchal inú neodčiniteľnú krivdu.“ Máme tu teda morálne pravidlá podobné Desatoru a dokonca v rovnakom poradí (uctievanie bohov, úcta k rodičom, nezabiť, nekradnúť, nepáchať inú krivdu blížnemu). 

[reklama] 

Tri verzie?!

Na záver článku sme si nechali pomere málo známu hypotézu niektorých biblistov, podľa ktorých Biblia obsahuje dokonca aj tretiu verziu Desatora. „Táto verzia [Desatora] je výrazne odlišná, takmer výhradne sa zaoberá správnym uctievaním, takže ju bádatelia označujú ako rituálne desatoro,“ píše biblista Michael Coogan.

Nachádza sa v 34. kapitole knihy Exodus, ktorá opisuje návrat Mojžiša na horu Sinaj potom, ako pôvodné skalné dosky s prikázaniami rozbil v hneve, keď našiel Izraelitov uctievať zlaté teľa. Na hore sa mu ozýva Boh a hovorí súbor prikázaní (Ex 34,11-27):

„Zapamätaj si, čo ti dnes prikazujem: Vyženiem pred tebou Amorejčanov, Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejov, Chivvijov a Jebúsejov. Daj si pozor, aby si neuzatváral zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vojdeš, aby pre teba neboli pokušením. Preto zrúcaš ich oltáre, rozlámeš ich posvätné stĺpy a povytínaš ich ašéry. Nebudeš sa klaňať inému bohu, lebo Hospodin, ktorý sa volá Žiarlivý, je naozaj žiarlivý Boh. Neuzavrieš zmluvu s obyvateľmi tej krajiny, lebo keď budú smilniť so svojimi bohmi a prinášať im obety, pozvú ťa a musel by si jesť z ich obetnej hostiny. Bral by si si z ich dcér ženy pre svojich synov a tie by smilnili so svojimi bohmi a zvádzali by na to aj tvojich synov. Nebudeš si robiť liatych bohov. Budeš zachovávať slávnosť nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby v určený čas v mesiaci abíb, ako som ti to prikázal, lebo v mesiaci abíb si vyšiel z Egypta. Všetko, čo otvára materské lono, patrí mne; všetko samčie prvorodené z tvojho stáda, tak z dobytka ako aj z oviec. Prvorodeného osla vykúpiš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy. Vykúpiš každého svojho prvorodeného syna. Nech sa nikto neukáže predo mnou s prázdnymi rukami. Šesť dní budeš pracovať, ale siedmy deň budeš odpočívať. Odpočívať budeš aj počas orby a žatvy. Zachovávaj slávnosť týždňov, slávnosť pšeničnej žatvy a slávnosť zberu úrody na konci roka. Nech sa každý muž ukáže trikrát v roku pred Pánom, Hospodinom, Bohom Izraela. Vyženiem totiž pred tebou národy a rozšírim tvoje územie; nikto nebude bažiť po tvojej krajine, keď sa trikrát do roka pôjdeš ukázať pred Hospodina, svojho Boha. Nebudeš obetovať krv mojej obety s kvaseným chlebom a nič z obety slávnosti veľkonočného baránka nenecháš cez noc do rána. Prvotiny raných plodov svojej pôdy prinesieš do domu svojho Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho matky.“
 

„V starovekom Izraeli sa teda na rôznych miestach v rôznom čase používalo viacero verzií Desatora a editori Biblie, snažiac sa zachovať ich napriek rozporom, využili rozprávanie, aby doň zahrnuli rituálne Desatoro,“ píše Michael Coogan. „Tieto odlišné verzie sú ďalším príkladom toho, ako boli do konečnej verzie Biblie začlenené rôzne pramene.“

-

Prosíme, podporte fungovanie nášho projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Literatúra

Anderson, B., 2017: An Introduction to the Study of Pentateuch. Bloomsburry. 

Blum E., 2011: The Decalogue and the Composition History of the Pentateuch. In: Dozeman T. et al. (eds): The Pentateuch. Mohr Siebeck.

Berlejung, A., 2017: Náboženské dějiny starověkého Izraele. Vyšehrad 

Bright, J. 1972: A History of Israel (2. vydanie). The Westminster Press

Coogan, M., 2008: The Old Testament: A Very Short Introduction. Oxford University Press.