Vznikla kontroverzná mapa Piriho Reisa vďaka poznatkom od mimozemšťanov?

Dušan Valent, 2021-02-10 04:36:00

O pôvode tejto starej mapy vieme oveľa viac, než tvrdia samozvaní záhadológovia.
Projekt Ľudia, mýty & dejiny sa v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska a zahraničia snaží rozširovať povedomie o najstarších dejinách a tradíciách Európy a viesť ku kritickému mysleniu. Aj symbolickým príspevkom nám pomôžete prinášať kvalitný obsah aj naďalej.


Prihlásiť sa do svojho konta

Kto sa zaujíma o dávnu minulosť ľudstva, skôr či neskôr narazí na pozoruhodné tvrdenia o nálezoch, ktoré vraj naznačujú, že naši dávni predkovia pred stáročiami či dokonca tisícročiami disponovali vedomosťami, ktoré zďaleka prekonávali úroveň poznatkov ich doby. To údajne znamená, že na Zemi kedysi existovali neznáme, mimoriadne technologicky vyspelé civilizácie alebo ľudstvo v minulosti získalo poznatky od mimozemskej civilizácie. 

 

Existencia takýchto artefaktov je v princípe možná. Ba čo viac, prezentovaný scenár je, ako bude súhlasiť každý fanúšik H. P. Lovecrafta, fascinujúci. To by ale nemalo viesť k nekritickému prístupu k dôkazom. A práve ten je hlavným problém nadšencov „votrelcov staroveku“: nie závery, ale práca s informáciami. S informáciami narábajú presne opačne, ako vyžaduje seriózne bádanie

 

Názorným príkladom je mapa Piriho Reisa, ktorá vznikla na základe starších podkladov začiatkom 16. storočia a vraj mimoriadne presne zachytáva pobrežie Antarktídy tak, ako by vyzeralo bez ľadového príkrovu. Erich von Däniken a jeho nasledovníci tvrdia, že presnosť mapy možno vysvetliť len tým, že jej podkladmi boli letecké fotografie, ktorých autormi boli podľa švajčiarskeho spisovateľa... mimozemšťania.

 

Piri a jeho mapa 

Piri Reis bol pirát, ktorý sa stal súčasťou tureckého námorníctva. „Reis“ v skutočnosti predstavuje námornú hodnosť, takže Piri Reis vlastne znamená „admirál Piri“. Jeho skutočné meno znie Haci Ahmed Muhi Aldin Piri. 

 

Piri Reis bol aj kartografom. Najlepšie známy je práve vďaka mape sveta v diele  Kitab-i Bahriye  („Kniha navigácie“, 1521). Časť mapy objavili v roku 1929 v starom Cisárskom paláci v Istanbule. Zachovaný fragment – asi tretina – znázorňuje Atlantický oceán, oba americké kontinenty, západné okraje Európy a Afriky... ale aj čosi navyše. 

 

Zachovaný fragment mapy Piriho Reisa.

 

„Dešifrovanie“ máp

Na mape si nikto nevšimol nič zvláštne ďalších bezmála 30 rokov. V roku 1956 však Arlington H. Mallery (1877-1968) dospel k záveru, že zobrazuje Antarktídu – ktorej existencia bola potvrdená až tri storočia po vzniku Piri Reisovej knihy. Mallery bol stavebný inžinier na dôchodku, ale taktiež amatérsky archeológ a nadšenec idey, že Severnú Ameriku dávno pred Kolumbom kolonizovali Kelti, Vikingovia a ďalšie európske národy. Zároveň bol priam posadnutý stratenými mapami a snažil sa ich rekonštruovať na základe doložených máp, ktoré z nich čerpali. Hovoril tomu „dešifrovanie“.

 

„Bol presvedčený, že novšie mapy zhotovili kombinovaním viacerých starších máp, ale autori nerozoznali rozličný pôvod, rozličné mierky a odlišné projekcie ich prameňov. Preto bolo potrebné rôzne časti každej jednej mapy preusporiadať, a len to umožnilo pochopiť, čo hypotetické originály znázorňovali,“ upozorňuje archeológ Keith Fitzpatrick-Matthews.

 

Spoľahlivosť Malleryho „odvodzovania“ hypotetických máp nepotvrdil žiaden kartograf – a  žiaden kartograf túto metódu nikdy nepoužíval pri výskume. Napriek tomu sa Mallery odvážil tvrdiť, že mapa Piriho Reisa zobrazuje pobrežie Antarktídy. Výskumníkov v odbore kartografue nepresvedčil, zaujali však iných ľudí. 

 

Presuny pólov

Jedným z nich bol Charles Hapgood (1904 -1982), historik zameraný na obdobie francúzskej revolúcie. Hapgood súhlasil s Mallerym a na základe spojenia domnelej Antarktídy s Južnou Amerikou, zachytenou na mape Piriho Reisa, predpokladal, že mapa vychádza z prastarých podkladov, znázorňujúcich pobrežie Antarktídy predtým, ako sa odpojila od Južnej Ameriky. (Dnes vieme, že k tomu došlo pred 28 miliónmi rokov.) Hapgood taktiež dospel k záveru, že prameň alebo pramene mapy Piriho Reisa zachytávali pobrežie Antarktídy bez ľadu, a to úplne presne. To zapadalo do jeho vlastných názorov na vývoj Zeme. 

 

Hapgood neveril teórii kontinentálneho driftu, namiesto toho predložil hypotézu o náhlych posunoch zemských platní a dramatických presunoch geografických pólov Zeme. (V skutočnosti sa geografické póly za posledných 130 miliónov rokov odchýlili o menej ako 5°.) Myslel si, že pred poslednou takouto katastrofou Antarktída nebola zaľadnená a mapa Piriho Reisa vznikla na podkladoch od stratenej, prastarej civilizácie, ktorá stihla zaznamenať jej nezaľadnené pobrežie niekedy pred 12-tisíc rokmi. (Antarktída v skutočnosti zamrzla koncom treťohôr, približne pred 15 miliónmi rokov.) 

 

Samozrejme, Hapgood zistil na mape množstvo chýb a odchýlok, ale tie pripisoval neskorším chybám pri kopírovaní, ktorých sa dopustil Piri Reis. Predpokladané podklady Piriho mapy rekonštruoval rovnakým špekulatívnym, neovereným spôsobom ako Mallery: bez okolkov pripisoval jednotlivým sekciám pobrežia odlišnú mierku a menil orientáciu pevnín, aby sa vyobrazené objekty zhodovali s predpokladanými podkladmi. Ako upozorňuje Keith Fitzpatrick-Matthews, Hapgood v konečnom dôsledku na mape Piriho Reisa identifikoval 4 línie rovníka a čo je azda ešte horšie, ignoroval názvy uvedené na mape. 

 

Na scénu vstupuje Däniken

Na Hapgoodovej špekulácii neskôr stavali viacerí autori tzv. záhadologickej literatúry, predovšetkým Erich von Däniken. V knihe Spomienky na budúcnosť (Erinnerungen an die Zukunft, 1968) tvrdí, že po „spracovaní Malleryho metódou“ je mapa Piriho Reisa „absolútne“ presná. „Pobrežie Severnej a Južnej Ameriky a dokonca aj kontúry Antarktídy sú na mapách [Däniken o mape neustále chybne hovorí v množnom čísle] Piriho Reisa presne vyznačené. Mapy nielenže znázorňujú obrysy kontinentov, ale taktiež ukazujú topografiu vnútrozemia! Pohoria, vrcholy hôr, ostrovy, rieky a náhorné plošiny, všetky sú nakreslené s extrémnou presnosťou,“ píše Däniken. „Porovnania s dnešnými satelitnými fotografiami ukázali, že originály máp Piriho Reisa museli byť letecké fotografie z veľmi veľkej výšky.“

 

Charles Hapgood pritom nikdy netvrdil, že mapa Piriho Reisa vznikla vďaka leteckým snímkam. Práve naopak, explicitne píše: „nákres hôr ukazuje, že pozorovania boli uskutočnené z mora – pri plavbe pozdĺž pobrežia.“ 

 

Aká presná je teda mapa Piriho Reisa?

Už letmý pohľad na mapu odhalí, že je takpovediac poplatná dobe a z hľadiska modernej kartografie celkom nepresná. Reflektuje napríklad názor Krištofa Kolumba, že Kuba je polostrov Ázie. „Mapa vôbec nie je nakreslená správne, a identifikácia Antarktídy bez jej ľadového príkrovu je nanajvýš pochybná,´“ píše historik Ronald Story. Historik kartografie Gregory C. McIntosh pre zmenu upozornil, že údajná Antarktída je znázornená niekoľko stoviek kilometrov severnejšie, ako by mala.

 

„Jednou z charakteristických čŕt leteckej fotografie je mimoriadna presnosť. Ak teda mapu Piriho Reisa kreslili podľa fotografií, mala byť úplne presná,“ vysvetľujú archeológovia Renata a Jaroslav Malinovci. Pripomínajú, že uprostred Španielska je zakreslené veľké jazero. „V strednom Španielsku však nikdy nijaké veľké jazero neexistovalo,“ konštatujú. Výskumníci dodávajú, že v Afrike je zakreslená celá sieť jazier aj v oblasti, kde sa nachádza saharská púšť. „Celkom evidentne je vynechaná Magalhaesova úžina aj úžiny pri Drakovom prielive, to jest 800 km mora medzi mysom Horn a južným koncom Južnej Ameriky a Antarktídy,“ pokračujú, „a južne od miesta, kde Brazília najviac vyčnieva do mora, nie je zakreslených asi 1600 km pobrežia, čo vzhľad Južnej Ameriky z perspektívneho pohľadu veľmi deformuje.“ 

 

Na mape Piriho Reisa podľa Malinovcov nenachádzame len drobné chybičky, ale závažné hrubé nedostatky a zrejmé omyly. „Ostrovy sú vyznačené na miestach, kde nijaké neexistujú, polostrovy a pobrežné čiary sú zakreslené podľa vtedajších konvencií a niekedy neznázorňujú správne ani hrubé obrysy,“ pokračujú odborníci. 

 

 

Odkiaľ čerpal?

Špekulácie, že predlohami mapy Piriho Reisa boli mimoriadne presné mapy vytvorené prastarou, mimoriadne vyspelou, či dokonca mimozemskou civilizáciou, narážajú na zásadný problém: sám Piri Reis nás informuje, odkiaľ čerpal informácie. 

 

Na okraji mapy po turecky napísal „Tento odsek vysvetľuje spôsob, ako bola mapa nakreslená. Sám osobne som zohnal asi dvadsať starých máp a osem máp sveta, to jest námorné mapy... vytvorené od čias Alexandra Veľkého, ktoré zachytávali celý osídlený svet, námorné mapy západných Indií a nové mapy vytvorené štyrmi Portugalcami, ktoré zachycujú indické a čínske kraje, znázornené tam geometricky. Taktiež som preštudoval námornú mapu, na ktorej Kolumbus zakreslil západné končiny. A zhromaždením všetkých týchto materiálov pod jednou spoločnou mierkou som vytvoril túto mapu.“

 

V postrannej poznámke, ktorú zapísal oproti znázorneniu Južnej Ameriky, Piri Reis uvádza ďalšiu dôležitú informáciu:. „Portugalský neveriaci informuje, že v tomto mieste trvá deň a noc najmenej dve a najviacej dvadsaťdva hodín. Ale deň je veľmi teplý a noc veľmi chladná.“

 

Význam tejto poznámky vyzdvihuje geológ a kartograf Steven Dutch. „Naznačuje ďalekú južnú cestu,“ píše odborník. „Poznámka explicitne identifikuje nejakú portugalskú expedíciu, žiaden tajomný zdroj.“ Podľa Dutcha obsah poznámky indikuje portugalskú expedíciu, ktorá sa plavila pozdĺž pobrežia Južnej Ameriky na ďalekom juhu, ale nie až pri Antarktíde, kde sú dni zriedkavo „veľmi teplé“.

 

Podľa geológa Donalda Prothera a religionistu Timothyho Callahana táto Piriho poznámka prakticky vyvracia dohady, že mapa vznikla na základe prastarého alebo mimozemského poznania.  Čo sa týka identity Piriho podkladov, historik kartografie Gregory C. McIntosh v rozsiahlej analýze mapy dospel k záveru, že pramene väčšiny vyobrazení možno nájsť v písomnostiach Krištofa Kolumba.

 

Južná pevnina

Prečo však Piri Reis znázornil neznámu južnú pevninu? Odpoveď je jednoduchá: išlo o bežnú prax. „Legendárne a predpokladané pevniny sa v európskych mapách zobrazovali bežne od staroveku až do éry ranej vedeckej kartografie v 18. storočí,“ píše Gregory McIntosh. Konkrétne, existenciu neznámeho južného kontinentu (Terra australis) navrhol už starogrécky učenec Ptolemaios (85 -165) ako „protiváhu“ kontinentov severnej pologule. O jeho rozmeroch a tvare sa špekulovalo, a tak ho staré mapy zachytávajú v rôznych podobách. Nie je preto prekvapujúce, že sa nájdu také staré mapy, ktoré majú k reálnym kontúram bližšie. „Napriek tomu tvar pobrežia južnej pevniny, ktorú Piri nakreslil, vôbec nepripomína pobrežie Antarktídy, či už s ľadom alebo bez neho.“ konštatuje archeológ Keith Fitzpatrick-Matthews. 

 

Gregory McIntosh považuje údajné podobnosti medzi Terra Australis Piriho Reisa a pobrežím Antarktídy za prinajmenšom zveličené, ale v konečnom dôsledku irelevantné. „Povrchné podobnosti v tvare pobreží starých máp so skutočnými líniami pobrežia nie sú spoľahlivým zdrojom informácií, predovšetkým ak sa ignorujú miestne názvy a iné nápisy, ako aj porovnania so súdobými mapami,“ píše. Lepším indikátorom identity pobrežia než povrchné porovnávanie vzhľadu sú podľa neho miestne názvy.

 

„Tí, ktorí nachádzajú podobnosti medzi Terra Australis [Piriho Reisa] a Antarktídou, ignorujú rozdiely a kultúrny kontext, v rámci ktorého táto mapa vznikla, a ktorý by mal ukončiť akúkoľvek diskusiu ohľadom identity tohto pobrežia na mape Piriho Reisa,“ zdôrazňuje historik kartografie. „Selektívnym výberom dát možno obhajovať akýkoľvek neopodstatnený postoj.“

 

Dänikenove „pif, pif!“

Lenže miestne názvy na mape a jej širší kontext sú presne to, čo Hapgood, Däniken a ďalší „záhadológovia“ ignorovali. Opäť sa teda dostávame do bodu, keď sa ukazuje, že pseudohistorické a pseudoarcheologické interpretácie stoja na ignorovaní tých najzásadnejších poznatkov a na nekritickom prijímaní zveličených či pochybných tvrdení a záverov. 

 

Pokiaľ nie sú závery bádania založené na porozumení, ale na ignorovaní historického a kultúrneho kontextu, pokiaľ je pracovnou metódou prekrúcanie faktov a ich zveličovanie, pokiaľ neexistuje žiadna ochota systematicky odhaľovať nespoľahlivé a chybné tvrdenia (čo je základom vedy), potom sa má taký „výskum“ záhad, aký predvádzal Däniken a jeho nasledovatelia, k serióznemu bádaniu rovnako, ako sa má pobehovanie po ulici s papekom v ruke a kričanie „Pif! Pif!“ k invázii spojeneckých vojsk v Normandii.

 

-

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 

-

 

Literatúra

Fitzpatrick-Matthews, K. (2012): The Piri Reis Map. Bad Archaeology. 

Hapgood, Ch. H. (1997 [1966]): Maps of the Ancient Sea Kings: Evidence of Advanced Civilization in the Ice Age. Adventures Unlimited Press,

Däniken, E. V. (1973 [1968]): Chariots of the Gods. Bantam Books.

Malinová, R. & Malina, J. (1989): Sme deťmi mimozemšťanov? Obzor.

McIntosh, G. (2000): The Piri Reis Map of 1513. University of Georgia Press.

Prothero, D. R., Callahan, T. D. (2017): UFOs, Chemtrails and Aliens: What Science Says. Indiana University Press.

Story, R. (1982): Podvržené poselství bohů. Panorama.

 


Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri