Doba bronzová byla v mnoha ohledech unikátní. Rozvíjela se společnost, metalurgie bronzu dosáhla nebývalých rozměrů a setkáváme se s přítomností elit, které ovládaly obchod s mědí, cínem a dalšími luxusními surovinami a zbožím. Celá Evropa byla propojena sítí obchodních cest. Součástí tohoto světa byly i hradiště.
Hradisko ľudožrútov? Svätyňa, kde krvilačným bohom obetovali malé deti? Zánik v dôsledku medzikmeňových bojov? Rozmetané „kniežacie sídlo“? Na pravú mieru uvádzame 5 rozšírených omylov a zastaraných informácií o dominantnej „pevnosti“ severozápadu Karpatskej kotliny počas staršej doby železnej.
Pred takmer tritisíc rokmi vznikli na našom území reťazce väčších či menších drevozemných opevnení, niekedy v konštrukcii využívajúcich i kameň. Podľa archeológa Ladislava Veliačika ich len v rámci areálu lužickej kultúry vyrástlo zhruba 80 [1]. Zvyšky niektorých dodnes dosahujú monumentálne rozmery. Čo viedlo k ich vzniku?
Nedávno sme si predstavili dve pozoruhodné hradiská zo sklonku doby bronzovej na Sitne a Zobore. Ich rozloha dosahuje približne 16 hektárov, čo zodpovedá 22 futbalovým ihriskám. Prirodzene sa natíska otázka, ktoré hradisko z éry „rozmachu pravekých pevností“ na prelome doby bronzovej a železnej bolo na našom území najväčšie?
Niektorí archeológovia v minulosti uvažovali, že išlo o hlavné mesto akejsi pravekej ríše. Mimoriadne vysoká – v niektorých prípadoch svetová koncentrácia artefaktov, ktoré možno súviseli s dávnym kultom či mágiou, vnáša odlišné možnosti interpretácie.
Zobor nad Nitrou ponúka výborný výhľad do širokého okolia. A taktiež strmé svahy, priam ideálne na opevnenie. Jeho strategická poloha nezostala bez povšimnutia. Dosvedčujú to dodnes zachované monumentálne zvyšky prehistorických valov.
Sitno je peklo. Prinajmenšom ním bolo... v ľudovom ponímaní. „Peklo, sitno, všecko jedno,“ hovorilo sa. Alebo: „Boday si sa prepadou do najhlbšieho sitna!“ Ako zastaraný výraz s významom „peklo“ udáva sitno aj Slovník slovenského jazyka.
Archeolog Jindřich Šteffl představuje pozoruhodnou lokalitu, která (pravděpodobně) sloužila prvním Keltům.
Málokteré české hradiště dokázalo zamotat badatelům hlavu takovým způsobem jako Obří hrad u Kašperských Hor.
Obdobie prelomu staršej a strednej doby bronzovej je vnímané ako obdobie kolapsu spoločnosti. Za týmto pohľadom stojí nepriestrelný argument o zániku opevnených centier.