Doba bronzová byla v mnoha ohledech unikátní. Rozvíjela se společnost, metalurgie bronzu dosáhla nebývalých rozměrů a setkáváme se s přítomností elit, které ovládaly obchod s mědí, cínem a dalšími luxusními surovinami a zbožím. Celá Evropa byla propojena sítí obchodních cest. Součástí tohoto světa byly i hradiště.
Hradisko ľudožrútov? Svätyňa, kde krvilačným bohom obetovali malé deti? Zánik v dôsledku medzikmeňových bojov? Rozmetané „kniežacie sídlo“? Na pravú mieru uvádzame 5 rozšírených omylov a zastaraných informácií o dominantnej „pevnosti“ severozápadu Karpatskej kotliny počas staršej doby železnej.
Pred takmer tritisíc rokmi vznikli na našom území reťazce väčších či menších drevozemných opevnení, niekedy v konštrukcii využívajúcich i kameň. Podľa archeológa Ladislava Veliačika ich len v rámci areálu lužickej kultúry vyrástlo zhruba 80 [1]. Zvyšky niektorých dodnes dosahujú monumentálne rozmery. Čo viedlo k ich vzniku?
Nedávno sme si predstavili dve pozoruhodné hradiská zo sklonku doby bronzovej na Sitne a Zobore. Ich rozloha dosahuje približne 16 hektárov, čo zodpovedá 22 futbalovým ihriskám. Prirodzene sa natíska otázka, ktoré hradisko z éry „rozmachu pravekých pevností“ na prelome doby bronzovej a železnej bolo na našom území najväčšie?
Niektorí archeológovia v minulosti uvažovali, že išlo o hlavné mesto akejsi pravekej ríše. Mimoriadne vysoká – v niektorých prípadoch svetová koncentrácia artefaktov, ktoré možno súviseli s dávnym kultom či mágiou, vnáša odlišné možnosti interpretácie.
Zobor nad Nitrou ponúka výborný výhľad do širokého okolia. A taktiež strmé svahy, priam ideálne na opevnenie. Jeho strategická poloha nezostala bez povšimnutia. Dosvedčujú to dodnes zachované monumentálne zvyšky prehistorických valov.
Sitno je peklo. Prinajmenšom ním bolo... v ľudovom ponímaní. „Peklo, sitno, všecko jedno,“ hovorilo sa. Alebo: „Boday si sa prepadou do najhlbšieho sitna!“ Ako zastaraný výraz s významom „peklo“ udáva sitno aj Slovník slovenského jazyka.