Pravekí vládcovia Tribeča? Monumentálne hradisko lužickej kultúry na Zobore

Príspevok voľne nadväzuje na články: Lužická kultúra: Hľadanie pôvodu a „pravej tváre“ archeologického fenoménu a Praveké hradisko na pekelnom vrchu? Záhada prázdnej „akropoly“ na Sitne.

Navŕšili ich v neskorej dobe bronzovej, približne pred 3000 rokmi. Identitu staviteľov nepoznáme – archeológovia používajú pojem „lužická kultúra“, založený predovšetkým na podobnostiach v tvaroch a výzdobe keramiky alebo niektorých artefaktov.

Ľud lužickej kultúry sa na Zobore opevnil vskutku sofistikovane. Val s vnútornou drevenou (komorovou) konštrukciou na vonkajšej strane posilnili kamennou stenou. Zvyšky tejto pravekej „hradby“ sa miestami týčia do výšky viac ako sedem metrov. Na vrchole valu sa zrejme tiahla drevená palisáda, pričom v mieste troch kliešťových brán možno predpokladať drevené obranné veže. Dodatočnú ochranu mohli poskytovať zistené predsunuté valy, ktorých datovanie do doby bronzovej však zatiaľ nie je isté. 

Lužický ľud takto na Zobore vytvoril jedno z najrozľahlejších hradísk doby bronzovej (15,5 ha).

Zoborské hradisko nebolo osamotené. V pohorí Tribeč, ktorého je Zobor najjužnejším vrchom, vznikla celá sústava. Na približne 20 km dlhom úseku pohoria sa ich nachádza sedem. Načo slúžili? A prečo ich postavili tak veľa?

[reklama]

Pravda je... v zemi

Na Zobore prebiehali vykopávky (s prestávkami) od neskorých 60. do záveru 80. rokov minulého storočia. Viedol ich Bohuslav Chropovský a neskôr Peter Romsauer z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Preskúmali val aj 14 árov vnútorného priestoru a objavili množstvo nálezov. K ich podrobnej súhrnnej publikácii však k dnešnému dňu nedošlo.

Z informácií, ktoré uvedení autori zmienili v dostupnej literatúre, vyplýva, že hradisko bolo zrejme dlhodobo osídlené: naznačujú to objavené zvyšky obydlí, a taktiež cisterna na dažďovú vodu aj s filtračným zariadením. Archeologické sondy síce zistili množstvo fragmentov keramiky, ale len pomerne málo bronzových predmetov (medzi nimi je napr. kopija a sekerka). Ani koncentrácia obydlí na preskúmanej ploche nebola vysoká. Hradisko, zdá sa, nebolo zastavané celé, ale oplývalo množstvom voľného priestoru. Vyhradili ho pre dobytok, poľnohospodársku činnosť, trhovisko alebo ako útočisko pre obyvateľov širšieho okolia v čase núdze? 

[reklama]

Tak ako v prípade iných tajomstiev hradiska, odpoveď sa snáď skrýva v hline a v kameni, alebo v poličkách, zásuvkách a vreckách depozitárov, čakajúcich na prebádanie.

Je to veľká škoda. Vezmime si napríklad vrchol Zobora. Z areálu hradiska sa dvíha ako skalná veža. Podľa niektorých názorov mohol predstavovať prestížny priestor („akropolu“), kde sídlili najbohatší obyvatelia. No možno ho ponechali nezastavaný, aby slúžil ako posvätný okrsok. Zatiaľ môžeme len špekulovať a dúfať v budúce výskumy...

Sídlo pravekého „kniežaťa“?

Na dohľad zo Zobora sa zistilo 28 osád z neskorej doby bronzovej. Ak by boli súveké s hradiskom, bola by to mimoriadna koncentrácia. Peter Romsauer preto uvažuje, že uvedené sídliská sa líšili funkciou, hoci s istotou nevieme, ako presne. 

„Jedine u sídlisk, nachádzajúcich sa v najnižšej zóne, je zrejmý ich roľnícky charakter, vzhľadom na výskyt zásobnicových jám, absenciu špecializovaných remesiel a ich polohu,“ píše výskumník. Archeológ predpokladá, že tieto nížinné osady zásobovali obyvateľov hradiska poľnohospodárskou produkciou. Špecifickým javom sú podľa neho osady vo vyšších polohách, na svahoch zoborského masívu. „Ich súvislosť s hradiskom je evidentná,“ pokračuje Romsauer, „avšak dostupné nálezy nedovoľujú bližšie konkretizovať ich charakter a najmä rozdiely oproti iným otvoreným osadám.“

Okolie Nitry predstavovalo na sklonku doby bronzovej očividne jedno z centier osídlenia na území dnešného Slovenska. Ak mu vládlo akési „praveké knieža“, nenašlo by sa preňho príhodnejšie sídlo, ako práve na zoborskom hradisku. 

Podobne uvažoval aj Peter Romsauer. Zhruba päť kilometrov od Zobora leží na Žibrici ďalšie pomerne veľké (4,5 ha) hradisko lužickej kultúry. Päť kilometrov je na také veľké hradiská nezvyčajne blízko. Archeológ preto uvažoval, že susedné „pevnosti“, ak by boli súčasné, odlišovala ich funkcia. Pre hradisko na Zobore predpokladal, že vzhľadom na jeho dominantnú polohu, mimoriadnu rozlohu a pozíciu (je akoby vysunuté do nížinatého územia) slúžilo nielen ako útočisko pre okolité obyvateľstvo, ale spĺňalo aj funkciu kultového strediska alebo organizačno-správneho centra. 

Vymenili jedno hradisko za susedné?

V prípade hradiska na Žibrici archeológ vyzdvihuje početné, v teréne dodnes rozoznateľné umelé terasy, ktoré podľa neho naznačujú husté osídlenie. Hradisko mohlo mať taktiež remeselno-hospodársky charakter. 

Zo zistení Barbory Lofajovej Danielovej z Oravského múzea Pavla O. Hviezdoslava však vyplýva, že vzťah medzi hradiskami na Zobore a Žibrici mohol byť odlišný, než si predstavoval Peter Romsauer. A to pre ich časové postavenie.

Barbora Lofajová Danielová v rámci diplomovej práce analyzovala keramiku z hradiska na Zobore, vďaka čomu objasnila jeho trvanie. Zistila, že hradisko bolo pravdepodobne osídlené počas 9. a 8. storočia pred n. l., čiže na prelome doby bronzovej a doby železnej [1, 2]. „Preukázalo sa ako najstaršie zo sústavy tribečských hradísk,“ konštatuje archeologička. Výskumníčka ďalej upozorňuje, že hradisko na Žibrici sa naproti tomu využívalo najintenzívnejšie až po zániku hradiska na Zobore, čiže počas 7. storočia.

[reklama]

Je to v skutku sugestívna zhoda – po opustení mimoriadne veľkého, priestranného hradiska nastáva husté osídlenie susedného, stredne veľkého. A zároveň situovaného v oveľa nedostupnejšom teréne. Azda práve bezpečnejšia poloha bola výhodou hradiska na Žibrici, vďaka ktorej sa doň presídlili aj obyvatelia väčšieho suseda? Barbora Lofajová Danielová však nabáda k opatrnosti. Toto zdanie môže byť podľa nej spôsobené aj aktuálnym stavom výskumu a lepším preskúmaním hradiska na Žibrici. 

Prišli zo stepi

Ak sa pozrieme na situáciu zo širšej perspektívy, začneme tušiť ďalšie možné súvislosti. Barbora Lofajová Danielová napríklad zistila, že hradisko na Zobore sa najintenzívnejšie využívalo v závere 9. storočia pred n. l. Počas 8. storočia však intenzita jeho využívania klesala. Nešlo o ojedinelý úkaz. V rovnakom čase boli opustené zvyšné veľké (10–16 ha) hradiská lužickej kultúry [3] . Obyvateľstva ubudlo v okolí dnešnej Nitry, a rovnako tak na väčšine Podunajskej nížiny, Moravy a juhovýchodného Slovenska, kde husto osídlený Gemer a Malohont zostali na dvesto rokov takmer vyľudnené. 

Čo sa stalo?

Opäť narážame na sugestívnu zhodu okolností. Od 9. storočia pred n. l. sa v Podunajskej nížine objavujú „cudzo“ pôsobiace pohrebiská, v ktorých – v rozpore s miestnymi zvyklosťami – spočinuli nespálené telá, ako aj nálezy zbraní a častí konského postroja pripomínajúcich nálezy z pontsko-kaspickej stepi a Kaukazu. Niektorí archeológovia ich vysvetľujú „etapovitým prenikaním nomádskych etník“ do Karpatskej kotliny. 

Kedysi sa títo „stepní cudzinci“ považovali za nositeľov skazy. A vysoká koncentrácia hradísk na Tribeči sa interpretovala ako akási obranná „nárazníková zóna“. Nové bádanie je zdržanlivejšie – chýbajú totiž dôkazy rozsiahleho plienenia. Príležitostné nájazdy nemožno vylúčiť, ale zdá sa, že prevládala hospodárska a spoločenská symbióza. Napokon, éra veľkých hradísk sa síce v priebehu 8. storočia skončila, no mnohé stredne veľké zostali kontinuálne osídlené.

Zdá sa, že „lužičania“ mali dosť problémov sami so sebou. 

Či už v dôsledku klimatických výkyvov, alebo epidémií, na rozhraní doby bronzovej a železnej pozorujeme ich celkové „schudobnenie“. Predtým časté bronzové poklady sa takmer vytrácajú, rovnako tak možné symboly vyššieho statusu – mohyly navršované nad hrobmi. Osídlenie lužickej kultúry prežívalo v podobe malých zhlukov sídlisk, ktorých obyvateľstvo si jednoducho nemohlo dovoliť udržiavať a zásobovať veľké hradiská, akým bolo to na Zobore. „Nositelia lužickej kultúry sa sťahovali späť do hôr a najmä na severnom Slovensku pretrvávajú až do začiatku doby laténskej,“ dodáva Barbora Lofajová Danielová, podotýkajúc, že na Ponitrie sa lužická kultúra rozšírila pomerne neskoro, zrejme na prelome 11. a 10. storočia pred n.l. „Dovtedy bolo jej osídlenie typické pre Oravu, Liptov a Považie,“ hovorí archeologička. 

[reklama]

Šípy skazy

Nemožno vylúčiť, že sústava lužických hradísk na Tribeči (a inde) vznikla na podnet príchodu cudzincov zo stepi. Nie ako reakcia na ich výpady, ale ako prevencia, snaha odradiť ich od nájazdov. Vzhľadom na chýbajúce dôkazy o násilných konfliktoch sa zdá, že úspešne. 

Lenže nie nadlho. V 7. storočí sa história zopakovala. Objavili sa noví cudzinci zo stepí. Hoci hradisko Žibrica ležalo v menej dostupnom teréne než to na Zobore, jeho obyvateľom to nebolo nič platné. Vo vale hradiska sa našlo množstvo hrotov šípov tzv. východného typu [4] , datovaných do prelomu 7. a 6. storočia pred n. l. Tie naznačujú, že hradisko azda zaniklo po útoku ďalšej vlny nomádov.

Následne sa z okolia Nitry vytráca akékoľvek osídlenie. Zdá sa, že plienenie zanechalo spúšť, z ktorej sa obyvateľstvo spamätalo až po mnohých desaťročiach. 

-

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Za odborný dozor a cenné pripomienky k článku autor ďakuje Barbore Lofajovej Danielovej a Lucii Benedikovej, PhD. Za pomoc s obrazovým materiálom patrí vďaka Ľubomírovi Červenému a Tiborovi Lieskovskému, PhD.

Poznámky

1 A zhruba o storočie dlhšie, než sa myslelo v minulosti.

2 „Osídlenie v dobe halštatskej nie je úplne jednoznačne preukázané, ale je možné, že bolo,“ upozorňuje Barbora Lofajová Danielová.

3 Klátova Nová Ves-Šiance, Košeca-Norovica, Podhradie-Erdegovo, Zemianske Podhradie a pravdepodobne aj Sitno-Ilija.

4 Donedávna sa hovorilo o hrotoch „skýtskeho typu“, archeologička Lucia Benediková však upozorňuje, že Skýti nastupujú až okolo polovice 6. storočia. „Otázka je, s čím respektíve s kým tieto hroty šípov zo 7. storočia súvisia a čo vlastne naznačujú,“ uvažuje výskumníčka

Literatúra

Danielová, B. (2017): Hradisko Zobor. Keramika lužickej kultúry z hradiska na Zobore v Nitre, Nepublikovaná diplomová práca. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 

Furmánek, V. a kol. (2015): Staré Slovensko 4: Doba bronzová. AÚ SAV.

Horňák, M. (2019): Kolaps osídlenia kultúr popolnicových polí s dôrazom na lužickú kultúru v priestore dnešného juhozápadného Slovenska. Zborník Slovenského národného múzea CXIII, Archeológia 29, 91–100.

Horňák, M.& Stegmann-Rajtár, S. (2008): Osídlenie stredného Ponitria v neskorej dobe bronzovej a včasnej dobe železnej: využitie GIS-analýz. Študijné zvesti AÚ SAV 43, 43–52.

Romsauer, P. (1988): Výskum na Zobore v Nitre. AVANS 1987, 114. 52.

Romsauer, P. (1993): K osídleniu Nitry v období popolnicových polí a v dobe halštatskej. Nitra. príspevky k najstarším dejinám mesta. AÚ SAV v Nitre, 43–63.

Ruttkay, M. (2015): Využitie leteckej prospekcie a skenovania pri výskume hradísk a ich zázemia na západnom Slovensku. In: Pieta, K., Robak, R. (Eds.): Bojná 2. Nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk. AÚ SAV, 297–335.

Stegmann-Rajtár, S. (2002): Bronzové hroty šípov z doby halštatskej z hradiska Žibrica. Študijné zvesti AÚ SAV 35, 45–52.

.