Polia mŕtvych pod našimi nohami

Nálezy tohto bezmenného obyvateľstva archeológovia označujú ako kultúrny komplex popolnicových polí. Názov je odvodený od charakteristického spôsobu pochovávania. Mŕtvi sa spaľovali a ich zvyšky sa ukladali do zeme v popolniciach – urnách. Nezriedka v takých počtoch, že pohrebiská archeológom evokujú „polia“ popolníc.

Ľud kultúr popolnicových polí nám zanechal majstrovské bronzové predmety, desiatky impozantných hradísk, stovky osád a tie najrozsiahlejšie pohrebiská, aké stredná Európa videla až do neskorého novoveku. Kým v predchádzajúcich tisícročiach sa pohrebiská s viac ako sto hrobmi vyskytovali len vzácne, v tomto čase sa objavujú pohrebiská – skutočné popolnicové polia – s tisíckami nebožtíkov. Často ležia bezprostrednej blízkosti dnešných miest a obcí, niekedy priamo pod ulicami a domami.

[reklama]

Pred 3000 rokmi hustota osídlenia niektorých regiónov dnešného Slovenska prevýšila tú z vrcholného stredoveku. Ale nie nadlho. Nastal úpadok, záhadná kríza a koniec. Miestami úplný. Niektoré oblasti obývané nepretržite po celé stáročia sa vyľudnili a starobylé tradície v pochovávaní a výzdobe keramiky miestami nenašli nasledovateľa.

Hroby pod rodinnými domami

Viaceré rozsiahle „popolnicové polia“ sme objavili len v posledných 20 rokoch. Jedno sa našlo v Rimavskej Sobote. V roku 2016 výkopové práce na Daxnerovej ulici odkryli zvyšky spálených ľudských tiel a bronzových ozdôb v urnách. Archeológovia celkovo napočítali 56 takýchto žiarových hrobov. Minulý rok sa na rovnakej ulici podarilo naraziť na ďalšie hroby toho istého pohrebiska. Tentoraz 17. 

Celkovo 73 zistených hrobov nie je na pomery pravekého pohrebiska málo. Z toho rimavskosobotského však poznáme len zlomok. Jeho zvyšku totiž ležia pod povrchom husto zastavanej mestskej časti (čiže pod rodinnými domami a dokonca pod školou).

Okolo roku 1200 pred n. l. sa na mieste dnešného historického jadra Rimavskej Soboty nachádzalo významné a bohaté nadregionálne stredisko výroby a obchodu. Naznačujú to až štyri nájdené poklady s bronzovými ozdobami a mečmi, dnes uschované v zbierkach Maďarského národného múzea. Žiaľ, tak pohrebisko, ako aj toto sídlisko poznáme len zlomkovito. Miestami vyše meter hrubá kultúrna vrstva a nálezy v nej však podľa archeológov svedčia o 700 až 800 rokoch (medzi 15. a 8. storočím pred n. l.) nepretržitého osídlenia. 

Aký veľký bol celok?

Určite tu vzniklo rozsiahle pohrebisko. Aké rozsiahle? Ťažko odhadnúť. Podľa archeológa Gemersko-malohontského múzea Alexandra Botoša v ňom spočinulo niekoľko stoviek až tisícov ľudí.

[reklama]

Na porovnanie, v neďalekých Radzovciach (okres Lučenec) stála v približne rovnakom čase remeselnícka osada s kompletne preskúmaným pohrebiskom. Pochovávalo sa tu o čosi kratšie ako Rimavskej Sobote, okolo 650 rokov. Výskumníci odkryli 1334 hrobov, pričom pohrebisko pôvodne obsahovalo zrejme okolo 2000. Osada v Radzovciach pritom nikdy ani zďaleka nedosiahla význam sídliska známeho z Rimavskej Soboty. „Toto sídlisko ležalo tak trochu bokom od hlavnej komunikačnej tepny,“ hovorí o nálezisku v Radzovciach Vladimír Mitáš. Archeológovia tu zistili „len“ jediný hromadný nález (poklad) bronzových predmetov. Naopak, z Rimavskej Soboty sú známe štyri, pričom sa vzhľadom na stáročia stavebných aktivít v stredoveku a novoveku mohli viaceré ďalšie medzičasom „stratiť“.

Archeológ Václav Furmánek, ktorý viedol výskum na pohrebisku v Radzovciach, odhaduje, že v pravekej osade spočiatku žilo asi 100 obyvateľov, neskorších stáročiach polovica. Naproti tomu obchodné a hospodárske centrá doby bronzovej, medzi ktoré zrejme patrilo sídlisko v Rimavskej Sobote, obývalo 200-300, ojedinele až 1000 obyvateľov. Bolo teda aj praveké rimavskosobotské pohrebisko porovnateľne väčšie? Ktovie. Keďže jeho zvyšky sú skryté pod husto zastavanou lokalitou, zrejme sa to nikdy nezistíme. 

Objavy pokračujú

Jedna vec je istá, „popolnicové polia“ s tisíckami hrobov neboli na území Slovenska neobvyklé. V Tornali (predtým Šafárikovo), asi 30 km západnejšie od Rimavskej Soboty, sa v roku 1968 podarilo objaviť podobné súdobé pohrebisko. Václav Furmánek tu na ploche 600 m2 preskúmal 138 hrobov. Vzhľadom na celkovú rozlohu pohrebiska 5-6 hektárov a priemernú hustotu hrobov bol podľa neho pôvodný počet hrobov „neuveriteľne vysoký“. „Aj keby sme počítali s tým, že hroby neboli na pohrebisku rovnomerne rozptýlené, bez preháňania môžeme konštatovať, že pohrebisko v Šafárikove obsahovalo dokonca viac ako 10 000 hrobov,“ píše v jednej zo štúdií Furmánek. Dodáva, že podobných pohrebísk existovalo na našom území zrejme viacero.

Posledné dve dekády priniesli viaceré ďalšie objavy rozsiahlych „popolnicových polí“. „Aj keď sa to po toľkých rokoch bádania na Slovensku nezdá, stále sa dajú objaviť nové archeologické náleziská. Samozrejme, že aj z doby popolnicových polí,“ prízvukuje Vladimír Mitáš.

Napríklad neďaleko Cinobane, čiže asi 30 km severozápadne od Rimavskej Soboty, archeológovia v rokoch 2007 až 2014 preskúmali 314 žiarových hrobov. Geofyzikálnym prieskumom sa ale zistilo, že na lokalite sa nachádza prinajmenšom dvakrát viac. V trenčianskej miestnej časti Biskupice stavebné práce pre zmenu odhalili časť dlhodobo používaného pohrebiska, v ktorej archeológovia preskúmali bezmála 2300 žiarových hrobov. V nákupnom centre Laugarício možno vidieť rekonštrukciu niektorých z nich cez presklený priestor v podlahe. Výsledky výskumu zatiaľ nie sú publikované, takže odhady celkového počtu hrobov pohrebiska v Biskupiciach nie sú známe. 

[reklama]

Mŕtvi v skrinkách z kameňa

Ako vyzerali „popolnicové polia“ v praveku, za čias ich používania? „V zásade boli urnovými hájmi, od súvekých sídlisk spravidla oddelené vodným tokom, čo si vtedajšie rituálne zvyky vyžadovali,“ hovorí Vladimír Mitáš. „Zhruba pôvodný vzhľad jedného z pohrebísk kultúr popolnicových polí som mal v rámci dlhodobého systematického výskumu v Cinobani celé roky takpovediac pred očami,“ pokračuje archeológ. „Aj tu sa hroby budovali jeden vedľa druhého, na svahu vytvárali rady a skupinky.“ Niektoré sa podľa neho v rámci viacgeneračného pochovávania na ploche pohrebiska porušili. „Prípadne sa po zániku rodinných väzieb zničili a prekryli novými hrobmi. Keďže sa tu na jednom mieste pochovávalo okolo 500 – 600 rokov, ba aj viac, tak to je celkom prirodzené,“ konštatuje odborník. 

Pozostatky niektorých ľudí, azda tých najchudobnejších, ľudia kultúr popolnicových polí ukladali do jednoduchých jamiek v zemi. Typicky sa však nasypali do urien (popolníc), ktoré sa okolo roku 1000pred n. l. často ukladali do akýchsi skriniek z kameňa. Dopĺňali ich kamenné platne či kamenné vence. „Ukazuje sa, že kamenné hrobové architektúry boli na povrchu viditeľné, čo utvrdzuje našu predstavu o pravekom urnovom háji,“ hovorí Vladimír Mitáš. Nad vybranými hrobmi, zrejme spoločensky dôležitejších jedincov ako náčelníkov, sa podľa archeológa niekedy navŕšili mohyly alebo kamenné príkrovy.

Útok zo stepí?

Na prelome doby bronzovej a železnej, čiže niekedy v 9. až 8. storočí pred n. l., stáročia plynulého osídlenia a pochovávania končia. Aj dovtedy mimoriadne husto osídlený Gemer a Malohont zostal na dvesto rokov vyľudnený. Vladimír Mitáš vidí príčinu v súhre viacerých faktorov. Po rozmachu populácie v závere 2. tisícročia pred n. l. nastal najprv úbytok obyvateľstva (napr. osada v Radzovciach sa zmenšila na polovicu) a nasledovali klimatické zmeny. „Do toho sa zamiešalo ohrozenie z východu, ktoré vieme aj etnicky pomenovať,“ hovorí Mitáš. Do vnútra Karpatskej kotliny začali podľa neho postupne prenikať kočovníci zo stepí – Kimerovia (novšie bádanie túto etnickú identifikáciu spochybnilo). „Dokladajú to typické bronzové a bronzovo-železné predmety ako časti konských postrojov a dýky s prelamovanými rúčkami.“

Pravda, okolo roku 800 pred n. l. nezaniklo celé osídlenie na území dnešného Slovenska. „Existujú predpoklady, ale aj doklady, že v podhorských a horských regiónoch Slovenska obyvateľstvo kultúr popolnicových polí „prežilo“ koniec doby bronzovej,“ zdôrazňuje Vladimír Mitáš.

Z kultúr popolnicových polí sa udržala iba lužická kultúra, podľa jednej z hypotéz vďaka reťazcom masívnych hradísk. Z vyľudnených oblastí – napr. Radzoviec a Rimavskej Soboty takéto pevnosti chýbajú. Obyvateľstvo pravekej osady pri Cinobani sa o výstavbu aspoň pokúsilo. „Hradisko pravdepodobne nebolo dobudované,“ hovorí Mitáš. Kamenné valy opevnenia sa podľa archeológa dodnes črtajú na vrchu Strieborná. Azda sem Kimeri zavítali skôr, ako to miestni obyvatelia očakávali?

Čo boli zač kultúry popolnicových polí?

Ľud kultúrneho komplexu popolnicových polí sa rozšíril počas 14.-8. storočia pred n. l. od dnešného severného Nemecka po južné Taliansko a od dnešného južného Francúzska po Ukrajinu. Na našom území doň spadá viacero archeologických kultúr, na severe predovšetkým lužická kultúra, na juhu pilinská a neskôr jej dcérska kyjatická kultúra. Predstavoval poľnohospodárov a zručných kovolejárov. „Učebnicovým príkladom šikovnosti kovolejárov a kováčov sú vysoko účinné sečné i bodné zbrane – bronzové meče,“ hovorí Vladimír Mitáš. 

 

Spoločnosť kultúr popolnicových polí bola podľa Mitáša pozoruhodná svojou komplexnosťou a zákonitosťami. „Vidíme to v budovaní mohutných a dômyselných opevnení, v dokonalej technike spaľovania mŕtvych, v ukladaní hromadných nálezov – veľkých pokladov bronzových predmetov do útrob zeme. Ale aj v symbolike, napr. v štylizovaných slniečkach na keramike a kovových predmetoch,“ vysvetľuje vedec.

-

Za cenné pripomienky a odborný dozor autor ďakuje archeológovi Vladimírovi Mitášovi PhD.

Toto je upravená verzia článku, ktorý pôvodne vyšiel v týždenníku Plus 7 dní.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.