Priekopa kostí: Opiekli tu tisíc ľudí na rošte ako prasce?

Priekopy sú od praveku neodmysliteľnou súčasťou opevnení. Útočníkom sťažovali prístup k valom, bránam alebo hradbám. 

Nie však v Herxheime. V čase prvých neolitických roľníkov strednej Európy tu nestál žiaden múr, val ani palisáda. Našla sa tu len niekoľko sto metrov dlhá oblúkovitá priekopa. 

A je to ešte zvláštnejšie: priekopa sa tu nikdy nenachádzala vcelku. Vznikla z postupne vykopávaných a následne zasypávaných žľabovitých jám. 

Jamy nezasypali zeminou ani bežným sídliskovým odpadom: spočinuli v nej črepy kvalitnej, nezriedka z ďaleka pochádzajúcej keramiky, taktiež rozlámané nástroje, vrátane kamenných žarnovov na drvenie zrna. A tisíce a tisíce rozkúskovaných kostí zvierat aj ľudí.

[reklama]

Dospelých, detí. Vrátane novorodencov.

Len deväť tiel do priekopy uložili alebo azda pochovali vcelku. Zvyšné, patriace odhadom 1000 až 1500 ľuďom (nálezisko nie je preskúmané celé) sa tam dostali rozkúskované. 

Kosti navyše nesú stopy odrezávania mäkkých tkanív, pečenia, varenia a dokonca lámania alebo drvenia.

Napríklad ľudské hlavy ešte „za čerstva“ stiahli z kože, vyrezali im jazyk, a z lebečnej klenby obvykle vysekali akési čaše (kaloty). Zvyšné kosti boli lámané podobne ako pri vyberaní špiku. Hrudné stavce chýbajú ako pri odstraňovaní chrbtice porážaným zvieratám. A niektoré kosti údajne nesú odtlačky obhrýzania ľudskými zubami.

Interpretácia 1: Kanibalské hostiny z porazených

Podľa populárnej interpretácie sa Herxheim stal miestom opakovaných kanibalských hostín. Ľudí pri nich najprv opiekli vcelku, napichnutých na rošte podobne ako prasce alebo dobytok. Potom ich „mäsiarsky“ spracovali a zjedli rovnako ako mäso zvierat. Po hostine sa zvyšky jedla a nádoby vyhodili do čerstvo vykopanej, žľabovitej jamy. 

Keramika nájdená v priekope patrí ôsmim regionálnym štýlom kultúry s lineárnou keramikou, ktorých domovské regióny sa nachádzajú desiatky až stovky kilometrov od náleziska. V podobnom duchu sa nesú zistenia izotopových analýz kostí: 90 % ľudí, ktorých zvyšky spočinuli v priekope, nepochádzali z okolia Herxheimu. Žili inde, prevažná väčšina v kopcoch a na upätí hôr až do vzdialenosti 500 km. Archeológovia zdôrazňujú, že tam žili: vylučujú transhumanciu čiže sezónne sťahovanie do horských pastvín, ktoré by nezanechalo pozorované stronciové hodnoty. Podľa  antropológa Bruna Bouletina a archeologičky Anne-Sophie Coupeyovej to znamená, že obeťami boli „zajatci z brutálne prepadnutých vzdialených sídiel“, ktorých premožitelia obetovali a zjedli pri oslavách víťazstva. 

Nájazdy cielili na vzdialené osady vraj preto, že po útoku na susednú komunitu by hrozila rovnako brutálna odveta napadnutých, nezriedka s podporou spojencov s okolia a pokračovanie nezmieriteľného nepriateľstva až do vyhladenia jednej strany.

Súhlasil s nimi český archeológ Slavomil Vencl. Nálezisko v Herxheime považoval za „sídlo komunity úspešných agresorov“, ktorí z nájazdov, počas ktorých „povraždili desiatky obyvateľov“, dovliekli ako zajatcov alebo otrokov „vydesených a aktívnej obrany neschopných ľudí vrátane mladistvých“. 

[reklama]

 „Súčasť pravidelných osláv víťazov po návrate tvorili - zrejme okrem prezentácie trofejí - aj kanibalské hostiny, pri ktorých boli zajatci fyzicky zlikvidovaní; pozostatky jednotlivých hostín ukladali víťazi cieľavedome do priekopových jám na seba pôdorysne nadväzujúcich, aby okolo Herxheimu vznikli kruhovité ochranné priekopy proti spirituálnemu ohrozeniu,“ uvažuje vedec. Spôsob zaobchádzania s telami obetí, predovšetkým výrobu „čaší“ z lebiek, podľa neho etnohistorické pramene spájajú s oslavami víťazov a potupou porazených.

Tieto násilné nájazdy archeológovia spájajú s krízou, ktorá v závere 6. tisícročia pred n. l. postihla prvých stredoeurópskych roľníkov. Zostáva nejasné, či k tomu došlo v dôsledku dlhodobého sucha, neúrody, populačného rastu alebo spoločenských zmien (najskôr prispeli všetky uvedené faktory). Faktom je, že stáročná jednota kultúry s lineárnou keramikou, doložená od západného Nemecka a Francúzska po Slovensko a Maďarsko, pomerne náhle zaniká. Archeologický záznam taktiež svedčí o spoločenskom napätí. Dokazuje ho nálezisko pri slovenských Vrábľoch, kde sa obyvatelia jednej z troch bezprostredne susediacich osád ohradili tak, aby vstupy do sídliska smerovali preč susedov. A priam „explózia krviprelievania“ v podobe masakrov a systematického vyvražďovania celých osád (Talheim, Halberstadt, Kilianstädten, Asparn/Schletz).

Interpretácia 2: Kultová fragmentácia tiel obetovaných

Hypotéza o kanibalizme predložená Bouletinom a Coupeyovou ale naráža na viaceré nezrovnalosti. Hoci výskumníci hovoria o opekaní či varení ľudí, stopy po ohni sa doposiaľ zistili len v tvárovej oblasti a dôkazy varenia na hŕstke kosti. Antropológovia Jörg Orschiedt a Miriam Haidleová ďalej upozornili, že stopy po hryzení, ktoré na ľudských kostiach údajne zanechali ľudské zuby, nemožno odlíšiť od stôp po hryzení zvierat.

Sídlisko v Herxheime vzniklo okolo r. 5300 pred n. l. V čase konania rituálov okolo r. 5000 pred n. l. je tu však doložený len jediný dom, vzdialený asi 450 m od priekopy. To rozhodne nevyzerá ako osada komunity schopnej podnikať diaľkové nájazdy a získavať desiatky zajatcov. 

[reklama]

Archeologička Andrea Zeeb-Lanzová argumentuje, že spôsob, akým sa narábalo s ľudskými pozostatkami v Herxheime, evokuje nielen „mäsiarsku úpravu“, ale tiež rozbíjanie, ktorému bola vystavená kvalitná, v priekope uložená keramika a nástroje. Alebo neolitické kultové sošky, známe z celej Európy spravidla v rozlámanom stave. Kamenné žarnovy na drvenie zrna navyše neboli len rozbité, ale predtým taktiež opálené ohňom, tak ako tvárové časti niektorých lebiek z priekopy. Ako upozorňuje Zeeb-Lanzová, fragmentácia v rituáloch používaných predmetov bola pevnou súčasťou neolitických náboženských obradov.

Čo je dôležité, ľudské pozostatky nespočinuli v herxheimskej priekope ako obyčajný odpad z hostiny. Nielenže konatelia rituálov vysekávali z lebiek čaše, tieto následne ukladali v zhlukoch alebo akýchsi „hviezdach“. Okrem toho cielenými zásahmi delili tvárovú časť lebky aj čeľusť na dve symetrické polovice a kosti ukladali v skupinách. Podobné manipulácie sú známe z približne súdobého náleziska z Niederpöringu, kde sa v priekopách  našli okrem rozbitej keramiky cielene naukladané čaše z lebiek a zoskupené tvárové kosti. 

Inými slovami, hoci sa v Herxheime odohrávalo niečo neobvyklé, podľa Zeeb-Lanzovej sa to nevymykalo tradíciám kultúry s lineárnou keramikou. 

Archeologička sa tak nazdáva, že lokalita zrejme slúžila ako svätyňa, na pôde ktorej sa posilňovali vzájomné vzťahy nadregionálnych aliancií. V dohodnutý čas sa tu stretávali vyslanci jednotlivých komunít a prinášali svoju domácu, honosne zdobenú keramiku aj ľudí určených na obety. Tých podľa archeologičky chytili pri nájazdoch. 

„Pripravila sa veľká oslava, ktorej súčasťou bolo vykopanie segmentov priekopy,“ vysvetľuje. „Zažali sa početné ohne, v špeciálne vybratých žarnovoch sa slávnostne drvilo zrno na chleba alebo iné pokrmy z obilnín, a zabíjali sa zvieratá určené na konzumáciu. Účastníci napokon spoločne popíjali. Vrchol oslavy tvorilo zabíjanie väzňov, rozsekanie ich tiel, a niekedy pálenie a rozdrvenie ich kostí. Po hostine účastníci zničili všetky objekty použité pri rituálnej konzumácii, ako keramiku a kamenné nástroje. Žarnovy sa umiestnili do ohňa dokiaľ neboli krehké, potom sa rozbili na malé kúsky. Zvyšky ľudí, nádob a nástrojov sa potom nasypali do otvorených častí priekopy. Všetko bolo premiešané a príležitostne doplnené skupinami kalot alebo vzácne celých lebiek.“

Zeeb-Lanzová uvažuje, že ľudia z výšin boli „outsideri“ a patrili do iného etnika alebo etník ako vykonávatelia rituálov. Analýza DNA kostí v priekope však zistila, že geneticky išlo o členov jednej tej istej populácie. A hoci niektoré staršie štúdie naznačili opak, títo „roľníci z hôr“ neboli v nížinných osadách pochovávaní menej pietne, s menším počtom milodarov alebo vo všeobecnosti nijako inak, ako domáci. To znamená, že ich nížinné obyvateľstvo nevnímalo ako zásadne „cudzích“.

Interpretácia 3: Rituály (pre) predkov?

V náboženstve prvých roľníkov Európy a Blízkeho východu zohrávali podľa archeológov centrálnu úlohu kult predkov a kult smrti (populárne predstavy o dominancii akejsi benevolentnej bohyne plodnosti a úrodnosti sa už desaťročia považujú za nepodložené). Archeológovia John Chapman, Bisserka Gaydarska and Tina Jakobová v tomto duchu interpretujú herxheimsku priekopu ako miesto, kam sa prinášali kúsky tiel nebohých, aby sa stali súčasťou komunity posvätných predkov.

Svoju interpretáciu opierajú o pozorovania francúzskeho archeológa A. Denaira. Ten výskumom zlomov na rozbitej keramike zistil, že črepy nevhodili do herxheimskej priekopy bezprostredne po rozbití nádoby, ale nesú známky vystavenia poveternostným podmienkam na prinajmenšom jednu zimu. Jednotlivé črepy z tej istej nádoby vykazujú rôzne stupne takéhoto opotrebovania, čo naznačuje, že ich prechovávali na rôznych miestach a rozlične dlhý čas. 

Inými slovami, zlomky keramiky v herxheimskej priekope evidentne nie sú zvyškami hostiny. Narábalo sa s nimi skôr ako s kultovými relikviami.

[reklama]

Podobne mohli byť prechovávané – azda aj vystavované – ľudské kosti herxheimskej priekopy. Jednak len veľmi zriedkavo vykazujú stopy po hryzení mrchožrútmi. Navyše, stopy varenia a odstraňovania mäsa nie sú nevyhnutne spojené s kanibalizmom, ale taktiež vznikajú pri odstraňovaní mäkkých tkanív pri zhotovovaní „relikvií“ z telesných pozostatkov nebohých. 

Áno, bioarcheologické výskumy naznačili fragmentáciu kostí v „čerstvom stave“. Chapman s kolegami ale upozorňuje, že ťažko rozlíšiť kosti lámané krátko po smrti od tých, ktoré rozlomili celé mesiace neskôr. Experimentálne štúdie na prasacích kostiach napríklad naznačujú, že kosti sa môžu pri lámaní správať podobne ako „čerstvé“ štyri až deväť mesiacov. V chladných a vlhkých zimách, aké sa očakávajú v osadách situovaných v kopcoch a horách, odkiaľ pochádzala väčšina nebožtíkov herxheimskej priekopy, sa prechovávané kosti mohli udržať čerstvé azda ešte dlhšie. 

Rituálna manipulácia s keramikou a ľudskými ostatkami sa teda nediala len v herxheimskej osade. Kosti a črepy sa sem prinášali, aby sa stali súčasťou rituálov a ďalšieho rozbíjania a napokon uloženia do zeme. 

Prečo?

Archeológovia si všimli, že čase pred založením priekopy sa v širšom okolí zmenšujú rozmery sídlisk. Izotopové hodnoty kostí z Herxheimu vysvetľujú, kam sa populácia rozptýlila – čiastočne sa presťahovala do kopcov a nižších hôr [1]. „Toto pretvorenie sídliskovej siete môže naznačovať... zvýšenú potrebu integrácie nížinných a výšinných obyvateľov,“ píšu Chapman s kolegami.

Osada v Herxheime, v tom čase osídlená zhruba tristo rokov, sa zmenšila na jeden či dva dlhé domy, ale zrejme si zachovala spoločenský a náboženský význam. Stala sa centrálnym miestom – možno preto, že odtiaľ pochádzali predkovia výšinných obyvateľov alebo zakladatelia ich osád. Zástupcovia týchto vzdialených sídlisk [2] sa podľa Chapmana a kolegov v Herxheime stretávali jednak kvôli výmene exotického tovaru a spoločenskému kontaktu (vrátane dohadovania manželských zväzkov), ale taktiež kvôli upevňovaniu tradičných vzťahov medzi pokrvnými líniami („klanmi“) – rituálmi, do ktorých vyslanci každej komunity prispeli črepmi vzácnej, vysokokvalitnej keramiky a kosťami nebohých zo svojej osady. 

Možno sa táto rituálna fragmentácia zároveň vnímala ako spôsob, ako týchto nebohých „pasovať“ do roly uctievaných predkov? 

Rituály, ktorých stopy sa našli v herxheimskej priekope, sa konali nie viac ako sto rokov, najskôr päť až sedem dekád. Celá priekopa však nie je rovnako bohatá na nálezy – napríklad 30 m dlhý vonkajší úsek, skúmaný v rokoch 2005 až 2008, obsahoval iba jedinú koncentráciu ľudských kosti. To podľa Champana a kolegov naznačuje, že herxheimske rituály postupne upadali, azda preto, že horské komunity sa materskej osade v Herxheime odcudzili. 

Alebo zanikli.

_

Za cenné pripomienky a odborný dozor autor ďakuje archeológovi Pavlovi Jelínkovi PhD.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

-

Poznámky

1 Podobný jav sa udial v rovnakom čase i na území dnešného Slovenska, kde ľudia neskorých variant kultúry s lineárnou keramikou (predovšetkým nositelia bukovohorskej kultúry) osídľovali nadmorské výšky až 850 m. 

2 V bezprostrednom okolí sa nenachádzajú žiadne sídliska neolitických roľníkov. Severne sa zistili tri alebo štyri (pri Kirchheimbolandene, Donnersbergkreis), ich keramický štýl však nie je z Herxheimu známy. Výšinní obyvatelia, ktorých kosti sa našli v Herxheimskej priekope, vykazujú izotopové hodnoty poukazujúce, že žili vyše 20-25 km východne alebo zapadne, respektíve vyše 75 km severne.

Literatúra

Denaire, A. (2019). Pottery refits and connections from Herxheim. Zeeb-Lanz 2019a, 25-40. In: A. Zeeb-Lanz (ed.), Ritualised Destruction

in the Early Neolithic – the Exceptional Site of Herxheim (Palatinate, Germany). Vol. 2.Forsch. Pfälzische Arch. 8,2 (Speyer 2019).

Chapman, J., Gaydarska, B., & Jakob, B. (2023). New perspectives on deliberate fragmentation and bodily mobility. Germania: Anzeiger der Römisch-Germanischen Kommission des Deutschen Archäologischen Instituts, 165-188.

Orschiedt, J., & Haidle, M. N. (2012). Violence against the living, violence against the dead on the human remains from Herxheim, Germany. Evidence of a crisis and mass cannibalism? In R. Schulting & L. Fibiger (Eds.), Sticks, Stones & Broken Bones: Neolithic Violence in a European Perspective (pp. 121–138). Oxford University Press.

Vencl, S. (2019). Herxheim as evidence of the existence of long‐distance wars in prehistory. Archeologie ve střednich Čechach, 23, 387-401.

Zeeb-Lanz, A. (2014): Gewalt im Ritual – Gewalt an Toten. Die Krise am Ende der Bandkeramik im Spiegel außergewöhnlicher Befunde. In: Th. Link and H. Peter-Röcher (Eds.), Gewalt und Gesellschaft 257–270. 

Zeeb-Lanz, A. (2019). The Herxheim ritual enclosure–a synthesis of results and interpretative approaches. Ritualised Destruction in the Early Neolithic–The Exceptional Site of Herxheim (Palatinate, Germany), 2, 423-466.