Táto veľryba behala po súši: Je rovnako šokujúce, ako očakávané

Volá sa Pakicetus, žil pred 50 miliónmi rokov a pôvodne bol známy len z neúplnej lebky. Čo nie je veľa. Ale z pravekých zvierat obvykle poznáme pár kostí. Alebo kúsky jedinej kosti.

Najčastejšie vôbec nič.

(Ak niekto vykope zakaždým celú kostru, bude to len preto, že ju tam predtým zakopal.)

Aj neúplná lebka však stačila na dôležité zistenie. 

Anatómia vnútorného ucha má znaky typické pre veľryby. Paleontológovia teda vedeli, že ide o primitívnu veľrybu. Predstavovali si ju zhruba takto.

A mýlili sa.

Nálezy ďalších pozostatkov zvieraťa ukázali, že Pakicetus mal dlhé nohy zdanlivo vhodné na behanie a skákanie. 

V podstate bol suchozemská veľryba.

Zuby pakiceta prezrádzajú predátora, nohy však zakončovali kopýtka. Členková kosť navyše niesla „zdvojenú kladku“, čo je typický znak párnokopytníkov.

Pakicetus teda bol suchozemská veľryba a zároveň mäsožravý párnokopytník.

[reklama]

Párnokopytníky a veľryby

Dnes si veľryby s párnokopytníkmi pomýlite asi len pod vplyvom… ehm, „veselých hríbikov“ a podobných látok... 

Pred 50 miliónmi rokov to bolo inak. Veľryby, ako bol pakicetus, mali kostru ešte stále veľmi podobnú súdobým párnokopytníkom, ako bol napríklad Diacodexis.

No nie hlavu. Pretiahnutá lebka pakiceta s typickými trojuholníkovitými zubami pripomína starobylé oceánske veľryby. 

Inými slovami, pakicetus mal už hlavu veľryby, ale ešte telo archaického párnokopytníka.

Mimochodom, blízky vzťah párnokopytníkov a veľrýb je očividný aj bez skamenelín. 

[reklama]

Pamätaj na to, ak sa náhodou dostaneš do debaty s odporcami evolúcie, ktorí môžu tvrdiť, že skameneliny umiestnil do zeme Satan, aby zmiatol veriacich.

Satan sa v skutočnosti skamenelín nedotkol… ale zato umiestnil abecedu do matematiky, aby zmiatol úplne všetkých.

Prírodovedci si už pred takmer 250 rokmi všimli, že anatómia veľrýb pripomína párnokopytníky. A genetické analýzy napokon potvrdili, že veľryby sú nielenže príbuzné párnokopytníkom, ale v skutočnosti patria priamo medzi ne. Ich najbližšími príbuznými sú hrochy, ktoré, mimochodom, tiež obľubujú vodu a dokonca rodia i koja vo vode.

Takže hoci veľryby vyzerajú takto, sú to párnokopytníky.

So vzťahom vonkajšieho vzhľadu k evolúcií je to teda podobné ako s fotkami na zoznamovacích aplikáciách.

To, čo na nich vidíme, niekedy „trochu“ zavádza.

Prechodné články

Husté kosti končatín pakiceta naznačujú, že obľuboval vodu. Takáto „prídavná záťaž“ totiž pomáha pri ponáraní obojživelne žijúcim zvieratám ako je napríklad hroch. Takže hoci mal pakicetus v zásade telo suchozemského živočícha, obľuboval vodu. Ako sa však z pakiceta vyvinuli oceánske veľryby? Máme doslovne desiatky prechodných foriem. Napríklad ambulocetovi sa skrátili nohy ale predĺžili prsty, zrejme spojené plávacími blanami. Plával ešte vlnením tela ako vydra. Rodhocetus patril medzi prvé oceánske veľryby, na plutvách mu však stále rástli kopýtka. Aegicetovi zmohutnel chvost a stal sa hlavným pohonom pri plávaní, takže neskorším veľrybám zadné plutvy zakrpateli a zmizli.

Ale iba navonok. Mnohé veľryby nesú v tele ich zvyšky, predovšetkým stehennú kosť. U veľryby južnej a veľryby biskajskej nájdeš dokonca (chrupkovitú) holennú kosť!

Dnešné veľryby v podstate skrývajú nohy… vnútri tela.

Keď párnokopytníky obľubujú vodu

Mimochodom, dodnes existujú párnokopytníky pripomínajúce tie, z ktorých vznikli veľryby. Napríklad ako zajac veľký tragul vodný. Zdržuje sa pri vode a veľa času trávi pod hladinou, aby sa vyhol predátorom. Hoci sú traguly vodné hlavne vegetariáni, príležitostne si spestria jedálniček krabom či rybou.

[reklama]

Pred 50 miliónmi rokov žil podobný, ako líška veľký Indohyus. Indohyus mal blízko k spoločného predkovi hrochov aj veľrýb. Husté kosti končatín prezrádzajú, že sa prispôsobil na ponáranie. A izotopové analýzy potvrdili, že veľa času trávil vo vode. Jeho stredné ucho dokonca naznačuje zlepšený sluch pod vodou.

Na záver ešte záškodnícky návrh pre školopovinných. Ak na písomke z biológie dostanete otázku: vymenuj tri párnokopytníky, nepíšte jeleň, krava alebo ťava. Napíšte vráskavec ozrutný, delfín a kosatka dravá. Budete mať pravdu. Z hľadiska genetiky, anatómie, paleontológie… skrátka pravdu.

Ak to vyučujúci neuzná, napíšte mi.

Vybavím to. 

Snáď…

-

Ak sa vám páčil tento článok, tento príspevok a ďalšie v podobnom duchu nájdete aj vo video podobe na YouTube a TiktToku.

-

Literatúra

Fejfar, O. & Major, P. (2005): Zaniklá sláva savců. Academia.

Marx, F.G. a kol. (2016): Cetacean Paleobiology. Wiley Blacwell.
Paturi, F. R. (1995): Kronika Zeme. Fortuna Print.

Prothero, D. R. (2016).: The Princeton field guide to prehistoric mammals. Princeton University Press.