Egyptské pyramídy – odkiaľ vieme, ako a kvôli čomu ich postavili? II. Výpoveď archeológie

Príspevok nadväzuje na článok: Egyptské pyramídy – odkiaľ vieme, ako a kvôli čomu ich postavili? I. Výpoveď starovekých nápisov, textov a vyobrazení

Okrem iného o výskum lomov, z ktorých starovekí Egypťania ťažili kameň. Alebo o nálezy sídlisk, v ktorých ubytovali staviteľov pyramíd, ako aj úradníkov a kňazov kráľovského kultu. Mimoriadne informatívne sú zistenia získané výskumom nedokončených alebo narušených pyramíd. V neposlednom rade máme k dispozícii fragmenty múmií staroegyptských kráľov a kráľovien, nájdené v pyramídach a tiež zvyšky ich pohrebných výbav – nepatrná, ale dôležitý odlesk pôvodného obsahu pyramíd pred stáročiami vykrádania a rabovania. [1] 

[reklama]

Presnosť, počet blokov a pragmatizmus staviteľov

Na úvod sa na krátko zastavme pri fenoméne zveličovania. Nadšenci fantastických tvrdení o pyramídach radi vyzdvihujú mimoriadnu precíznosť ich konštrukcie či mimoriadne vysoký počet použitých blokov. (Tieto tvrdenia sa týkajú predovšetkým pyramíd v Gíze, či dokonca len Veľkej čiže Chufuovej pyramídy, akoby zvyšných sto egyptských pyramíd neexistovalo.)

Áno, vonkajší dekoračný obklad a „očiam vystavené“ povrchy niektorých vnútorných pasáží pyramíd boli mimoriadne presne skonštruované. No to isté platí aj o mnohých stavbách starovekých Rimanov či Grékov, napríklad o Parthenóne (5. storočie pred n. l.). Pravda, tie nie sú dostatočne exotické, aby lákali nadšencov záhad a konšpiračných teórií, a navyše ich stavba je nezriedka podrobne zachytená v dochovaných písomných prameňoch. 

Taktiež treba zdôrazniť, že pred očami skrytá časť pyramíd (vrátane tej Chufuovej) dosahovala spravidla síce dostatočnú, ale oveľa menej mimoriadnu presnosť, než tvrdia nadšenci záhad. Ako názorný príklad poslúžia napríklad fotografie vrcholu Chufuovej pyramídy. Vidíme na nich, že skalné bloky nie sú ani len rovnako veľké a usporiadané do rovnobežných radov. Skutočnosť, že pyramídy netvoria výlučne dokonale opracované, rovnako veľké skalné bloky jednoznačne demonštroval výskum Raneferefovej (25. storočie pred n. l.) nedokončenej pyramídy. Ukázalo sa, že jej jadro pozostávalo okrem veľkých blokov vo vonkajšej časti aj z bližšie neopracovaných kusov vápenca, trosiek, hliny, piesku a dokonca zo zlomkov keramiky. 

Pragmatický postup staviteľov sa odzrkadlil taktiež zanechaním množstva nevyplnených priestorov – dutín, ktoré odhaľuje napr. muónová tomografia a ktoré netreba nevyhnutne spájať s „tajnými miestnosťami“. Početné nachádzame aj v Chufuovej pyramíde. Mimochodom, aby si uľahčili prácu, stavitelia pyramíd často nezačínali budovať pyramídu od úplne zarovnaného povrchu, ale využili kamenné podložie ako súčasť jadra pyramídy. 

Uvedené skutočnosti znamenajú, že tvrdenia o konkrétnom počte blokov tvoriacich Chufuovu alebo ktorúkoľvek inú pyramídu sú neopodstatnené. „Existuje hlboko zakorenený názor, že Veľkú pyramídu postavili výlučne z veľkých vápencových blokov, a často sa uvádza ich presný počet. Toto je chybný predpoklad,“ píše český egyptológ Miroslav Verner. „Mnohí ľudia, ktorí odhadovali počet potrebných blokov, zabúdajú, že základ pyramídy tvorí pevná skala,“ dodáva egyptský egyptológ Zahi Hawass. „Treba taktiež zohľadniť voľné priestory Veľkej pyramídy medzi veľmi nepravidelnými blokmi nad pevnou základňou v jadre pyramídy.“

[reklama]

Mesto staviteľov pyramíd

Archeologické nálezy v súlade s písomnými prameňmi vypovedajú, že staviteľmi pyramíd neboli otroci (ani „Atlanťania“ – a už vôbec nie mimozemšťania), ale zruční a dobre platení pracovníci žijúci na staroveké pomery vcelku komfortne. Názorným dôkazom je „mesto staviteľov pyramíd“, objavené na okraji gízskej plošiny na lokalite Heit el-Ghurab [2]. Archeológovia tu vykopali baraky slúžiace na ubytovanie, ale taktiež pekárne, pivovary, silá na zásoby zrna a ohrady pre dobytok. Toto „mesto staviteľov pyramíd“ je datované do 26. až 25. storočia pred n. l., čiže do čias stavby pyramíd v Gíze. Konkrétne do obdobia vlády Menkaurea. „Na rovnakomo mieste sa pravdepodobne nachádzalo staršie sídlisko z čias Chufua a Rachefa, ktoré ale splanírovali a postavili nové,“ pripomína egyptológ Martin Odler z Českého egyptologického ústavu.

Mesto okrem robotníkov a remeselníkov prichýlilo v osobitných štvrtiach taktiež kňazov a úradníkov. „Sídlisko pripojené k obrovským pyramídam v Gíze bolo... akési pramesto, predmestie z čias najväčšej slávy Gízy. Kňazi, ktorí ho obývali, udržiavali kult Chufua, Rachefa a Menkaureho,“ píše egyptológ Mark Lehner, ktorý vedie jeho pokračujúce vykopávky. Náš konzultant Martin Odler s kolegami skúma miestnu metalugriu.

Účel pyramíd

Vykrádanie

Mnohí nadšenci záhad odmietajú egyptológmi jednotne prijímaný záver, že egyptské pyramídy slúžili ako hrobky. Argumentujú napríklad tým, že v egyptských pyramídach sa vraj nenašli žiadne telesné zvyšky pochovaných panovníkov. Ako sme videli v predchádzajúcom článku, písomné pramene dokladajú, že vykrádanie pyramíd predstavovalo vážny problém už v 2. tisícročí pred n. l., a že starovekí vykrádači v pohrebných komorách pyramíd nachádzali v kráľovských sarkofágoch telá panovníkov. Archeológia vykrádanie potvrdzuje nálezmi tunelov, ktoré po sebe vykrádači zanechali. Spôsob konštrukcie pyramíd – „skrývanie“ pohrebnej komory za falošnými stenami a zasypávanie komôr a chodieb – pre zmenu dosvedčuje, že tejto hrozby si boli vedomí aj samotní stavitelia pyramíd. 

Zvyšky tiel v pyramídach

Sarkofágy predstavujú najlepšie známe predmety súvisiace s pochovávaním, ktoré v pyramídach odolali stáročiam vykrádania. Poznáme ich aj z trojice najslávnejších pyramíd v Gíze. Nadšenci záhad však sarkofágy odmietajú uznať ako dôkazy pochovávania panovníkov v pyramídach. Našťastie, nemusíme sa opierať len o sarkofágy ako také. Pozornejší pohľad do egyptologickej literatúry totiž odhalí, že, tvrdenie o absencii  telesných zvyškov panovníkov v pyramídach nie je pravdivé.

[reklama]

Kúsky múmie sa našli napríklad v pohrebnej komore Červenej pyramídy faraóna 4. dynastie Snofrua (c. 2600 pred n. l.). Ďalšie poznáme z pohrebnej komory pyramídy faraóna 6. dynastie Pepiho I. (24./23. storočie pred n. l.). Identitu múmie podporuje nápis na ľanovom plátne, v ktorom bola zabalená: „Plátno kráľa Horného a Dolného Egypta, nech je naveky živý!“ Pozoruhodný objav pochádza z pyramídy faraóna 5. dynastie Raneferefa (25. storočie pred n. l.). Medzi zlomkami sarkofágu sa našla kľúčna kosť, tretina lopatky, ľavá ruka, neúplná lýtková kosť a kúsok kože pochádzajúci zrejme z čela a viečka. Antropologické výskumy zistili, že pozostatky patrili 20 až 23 ročnému mužovi. Archeologické okolnosti nálezu ako aj antropologické zistenia podľa egyptológov dovoľujú konštatovať, že tieto telesné zvyšky patria faraónovi. „V Raneferefovej pyramíde sa našli aj zvyšky pohrebnej výbavy, fragmenty sarkofágu, kanopy na vnútornosti, kamenný rituálny nôž peseškaf, rituálne nádoby,“ dodáva Martin Odler. „Všetko sú to predmety zo Starej ríše, ktoré mohli patriť iba panovníkovi Raneferefovi.“

Podobnú situáciu pozorujeme v prípade pyramídy faraóna 6. dynastie Tetiho (24.-23. storočie pred n. l.). V sutinách pohrebnej komory sa našli sčerneté zvyšky ruky a ramena, ktoré mohli pochádzať z múmie faraóna. V prípade Čiernej pyramídy faraóna 12. dynastie Amenemheta III. (19./18. storočie pred n. l.) v Dahšúre sa v pohrebnej komore dokonca našli kúsky kostí a uhlíky naznačujúce, že vykrádači faraónovo telo spálili priamo v pyramíde aj s drevenou truhlou(ktorá sa mohla nachádzať v kamennom sarkofágu). V prípade pyramídy faraóna 12. dynastie Senusreta II. (19. storočie pred n. l.) sa sarkofág síce našiel prázdny, v pohrebnej komore však ležali zvyšky kostí muža v strednom veku. Podľa egyptológov pravdepodobne patrili faraónovi. Ďalšie telesné zvyšky sa zachovali v pyramídach viacerých staroegyptských kráľovien (Chuit II., Iput) – a podľa antropologických výskumov pohlavím aj vekom zodpovedali „majiteľkám“ stavieb.

Niekedy sa uvádza taktiež pyramída faraóna 6. dynastie Merenreho (23. storočie pred n. l.) v Sakkáre. V sarkofágu pohrebnej komory sa našla múmia mladíka. Pôvodne sa pokladala za druhotný pohreb z neskoršieho obdobia (18. dynastia), v poslednej dobe sa ale viacerí egyptológovia priklonili k možnosti, že by mohlo ísť o Merenreho. Keďže však múmiu, ktorá sa dnes nachádza v  Imhotepovom múzeu v Sakkáre, doposiaľ nikto podrobne nepreskúmal, jej identita zostáva otvorená. 

[reklama]

Historický a archeologický kontext

Fakt, že pyramídy predstavovali hrobky, nachádza zásadnú oporu v ich archeologickom a historickom kontexte.  Ako sme si nedávno hovorili v samostatnom článku, pyramídy sa neobjavili náhle, ale sú výsledkom postupného vývoja zo starších typov hrobiek spoločensky významných osôb. A nestáli ako solitéry, ale tvorili neoddeliteľnú súčasť sústavy ďalších stavieb - tzv. pyramídových komplexov. Tie úzko súviseli s hrobom nebohého panovníka a jeho kultom, čo potvrdzujú nápisy nájdené v zádušných chrámoch. 

Spôsob stavby
Lomy a nástroje

Stavitelia pyramíd v Gíze získali väčšinu materiálu na stavbu pyramíd priamo na gízskej plošine [3]. Dodnes zachované lomy demonštrujú, že miestne vápence boli vďaka vrstevnatosti (prerušujú ich vrstvy ílu) výborne lámavé. Kameňolomy umiestnené neďaleko pyramíd poznáme aj z Dahšúru a Abúsíru. 

V lomoch využívaných starovekými Egypťanmi možno dodnes vypozorovať nielen prázdne miesta po odobratých blokoch, ale aj z rôznych príčin nedokončené bloky a zanechané pracovné medené a kamenné nástroje. Mimochodom, výskumy staroegyptských medených nástrojov ukázali, že boli vďaka prímesiam arzénu a železa tvrdšie a odolnejšie než bežné medené nástroje. Väčšina hmoty pyramíd je pritom z vápenca, čo je dostatočne mäkká hornina aj na opracovávanie bežnými medenými nástrojmi. 

Starovekí Egypťania používali nielen medené, ale aj mimoriadne odolné kamenné nástroje: z dobre štiepateľného pazúrika a rohovca si zhotovovali nože, hroty a vrtáky. Z odolného a húževnatého doleritu, bazaltu a kremenca palice a kladivá na otĺkanie a drvenie kamennej hmoty. 

Archeologické nálezy potvrdzujú, že starovekí Egypťania zvládli aj lámanie tvrdej a odolnej žuly. V asuánskych lomoch sa napríklad zachovali tisíce jamiek vysekaných okrúhlymi kladivami z doleritu pričom očadenie svedčí, že kamenári skalu rozpaľovali ohňom, aby ju následne polievaním vodou prinútili k rozpukaniu a mohli klinmi, sochormi a tvrdými doleritovými (jedna z najtvrdších hornín) kladivami ľahšie lámať. Miestami taktiež vidíme zvyšky „kanálov“, ktorých hĺbením sa oddeľovali jednotlivé monolity.

Zvyšky ciest a kanálov 

Aby maximálne uľahčili transport okrasného materiálu z lomov, starovekí Egypťania budovali zarovnané až hladké (miestami vydláždené) cesty s minimálnym prevýšením. Ich zvyšky sa našli pri žulových lomoch v Asuáne, ako aj pri viacerých pyramídach. 

V nedávnom článku sme spomínali vyobrazenia a písomnosti zachytávajúce lodný transport ťažkých, aj 330-tonových bremien. Dnes Níl tečie až 8 kilometrov od pyramíd v Gíze. Počas 3. tisícročia však bolo možné doplaviť stavebný materiál až k okraju gízskej plošiny. Potvrdzuje to nález riečneho prístavu ako aj umelých kanálov (ďalšie sa našli pri pyramídových komplexoch v Sakkáre  a v Abúsire). „Starovekí Egypťania kopali  kanály a nádrže tak ambiciózne, ako ťažili kameň gízskej plošiny a budovali z neho pyramídy, hrobky a chrámy,“ hovorí americký egyptológ Mark Lehner. Svoje závery stavia na archeologických nálezoch, krajinných útvaroch a vrtoch do nílskych naplavenín, ktoré umožňujú rekonštruovať podobu krajiny v minulosti. 

Zvyšky rámp

Rampy z nepálených tehál, blata, piesku a stavebného odpadu zrejme predstavovali základný spôsob, akým starovekí Egypťania presúvali ťažké bremená do vyššie položených miest. Ich zvyšky sa podarilo objaviť okrem iného v Mejdúme, Dahšúre, Abúsire, Gíze a na ďalších náleziskách nielen pyramíd, ale aj iných veľkých stavieb. Niektoré z týchto rámp boli stavebné, iné transportačné (v kameňolomoch). Keďže sa stavebné rampy po dokončení stavby odstraňovali, z ich pozostatkov typicky dokážeme odhadnúť len zloženie, nie tvar. (Ten však zobrazuje napr. maľba v hrobe veľmoža Rechmirea z obdobia 18. dynastie.)

[reklama]

Asi najlepší doklad použitia stavebných rámp archeológovia získali pri výskume Raneferefovej (25. storočie pred n. l.) nedokončenej pyramídy: výskumníci odkryli dôkazy o použití troch rámp – jedna viedla k južnej a jedna k západnej strane jadra, tretia slúžila na konštrukciu panovníkovej pohrebnej komory. Iným názorným príkladom je jedna z menších stupňovitých pyramíd zo Sinki pri Abyde(pôvodná výška 12 m). Na všetkých štyroch stranách sa zachovali zvyšky stavebných rámp, ktoré pôvodne siahali k hornému okraju druhého stupňa. 

Zvyšky veľkej konštrukčnej rampy sa zachovali taktiež na západnej strane stupňovitej pyramídy faraóna 3. dynastie Sechemcheta (26. storočie pred n. l.) alebo pozdĺž stupňovitej Vrstvenej pyramídy, ktorú dal postaviť (zrejme) faraón 3. dynastie Chaba (prelom 27. a 26. storočia pred n. l.).

„Samozrejme existuje jeden nezvratný spôsob, ako presne rekonštruovať stavbu gízskych pyramíd,“ upozorňuje Martin Odler. „ Mohli by sa rozobrať až do základu a archeologicky zdokumentovať presne tak, ako nám umožňujú nedokončené pyramídy, napr. v Abú Rawáši alebo Abúsíre. Podobný výskum v Gíze vám však nikto na svete nezaplatí.“

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Za odborný dozor a cenné pripomienky autor ďakuje Martinovi Odlerovi.

Poznámky

1 Zistenia experimentálnej archeológie nateraz necháme bokom.

2 „V preklade z arabčiny Múr havranov,“ vysvetľuje Martin Odler. „Je to veľký vápencový múr, ktorý ohradzuje sídlisko zo severu, vedie doňho obrovská brána zo 4. dynastie.“ 

3 Okrasné vápence a žuly však často transportovali zo vzdialenejších lomov.

Použitá a odporúčaná literatúra

James, P. & Thorpe, N. (1999): Ancient Mysteries. Ballantine Books.

Feder, K. (2014): Frauds, Myths, and Mysteries. (8. vydanie.) Central Connecticut State University.

Kukal, Z.; Malina. J. (1987): Soumrak kouzelníků. Horizont. 

Lehner, M. (1999): The Complete Pyramids. Thames & Hudson.

Lehner, M. (2015). Labor and the Pyramids: the Heit el-Ghurab ‘Workers town’at Giza. Labor in the ancient world, 5, 397-522.

Lewis, J. E (2003): The Mammoth Book of Eyewitness Ancient Egypt. Running Press.

Malina, J. & Pavel, P. (1994): Jak vznikly největší monumenty dávnověku. Svoboda. 

Malinová R. & Malina J. (1989): Sme deťmi mimozemšťanov? Obzor.

Verner, M. (2020): The Pyramids. The American University in Cairo Press.