Nespadli z neba: Odkiaľ pochádzajú a ako sa vyvíjali egyptské pyramídy?

Slávne monumenty v Gíze patria medzi bezmála 120 známych egyptských pyramíd. Z niektorých zostali len pahorkom podobné ruiny, mnohé iné pre zmenu nikdy nedostavali. Konštrukcia všetkých – či už úspešná alebo nie – spadá do období Starej a Strednej ríše, čiže 3. a začiatku 2. tisícročia pred n. l. Korene budovania pyramíd sú však oveľa staršie. 

Za všetkým stojí... kult mŕtvych?

Ak chceme porozumieť pôvodu pyramíd, musíme si uvedomiť dve zásadné skutočnosti. V prvom rade fakt, že egyptské pyramídy neboli solitéry, ale predstavovali neoddeliteľnú súčasť sústavy ďalších stavieb (tzv. pyramídových komplexov), úzko súvisiacich s hrobom nebohého panovníka. V druhom rade je to staroegyptské náboženstvo, predovšetkým silný kult mŕtvych. „Cieľom toho kultu bolo udržovať trvalý posmrtný život aj po smrti. V konečnom dôsledku šlo o večný život, rozhodne nie o smrť,“ upozorňuje Martin Odler z Českého egyptologického ústavu Karlovej Univerzity v Prahe. 

[reklama]

„Smrti sa už v počiatkoch vývoja [staroegyptskej civilizácie] prikladal väčší význam než u iných civilizácií,“ upozorňuje Christiana Köhlerová, prednostka Egyptologického ústavu Viedenskej univerzity. „Nikde inde nezačali aj celkom bežní ľudia počas svojho života zhromažďovať a prechovávať predmety určené pre výbavu ich hrobu, nikde inde nepracovali celé týždne, niekedy dokonca roky na jednom jedinom hrobe, a nikde inde nemíňali také množstvo zdrojov a energie na prípravu priestorov, v ktorých mali spočinúť ich telesné pozostatky.“ 

Práve s kultom mŕtvych predkov sa spája konštruovanie nadzemných stavieb nad hrobmi významných členov nielen starovekej, ale dokonca aj pravekej egyptskej spoločnosti. A za čias pyramíd sa sústava okolitých stavieb stávala každoročne dejiskom mnohých ceremónií a festivalov, zatiaľ čo v zádušných chrámoch sa náboženské rituály súvisiace s nebohým panovníkom konali aj trikrát denne. Písomné pramene svedčia, že kult konkrétnych mŕtvych kráľov v starovekom Egypte pretrvával mnohé generácie. 

4. tisícročie pred n. l.: Najstaršie monumentálne nadzemné štruktúry

Najstaršie nadzemné konštrukcie hrobov poznáme z Egypta už z raného neolitu (c. 5000 pred n. l.). Ide o nadzemné drevené štruktúry hrobov, azda v podobe plotov alebo akýchsi stanov, doložené napríklad na nálezisku v el-Omari [1] . Ďalší rozvoj tejto tradície pozorujeme v mladšej dobe medenej (3800 – 3500 pred n. l.). Nad nebožtíkom sa typicky navršoval násyp z piesku – mohyla. Podľa egyptológov mohyla zrejme symbolizovala „prapôvodný pahorok“, ktorý v prastarých egyptských mýtoch vystúpil z pravôd ako symbol posmrtného života a zároveň stvorenia. 

Na nálezisku v Hierakonpolise sa nad viacerými hrobmi elitných členov spoločnosti našli stopy rôznych nadzemných štruktúr. „Tvorili ich omietnuté rady drevených kolov a dosahovali niekedy monumentálne rozmery,“ hovorí Christiana Köhlerová. „Jeden z hrobov napríklad disponoval nadzemnou štruktúrou s rozmermi 15x10 m. Dovnútra viedol vchod, takže je možné, že umožňoval prístup k samotnému telu nebožtíka.“ Nadzemné stavby nad hrobkami mohli byť podľa egyptologičky pestrofarebne zdobené a zďaleka dobre viditeľné. 

Pôvodne drevené štruktúry (o. i. aj steny a podlahy) egyptských hrobiek od neskorej doby medenej (3500 – 3300 pred n. l.) nahradzujú múry z nepálených tehál. „Vznikali podzemné stavby, ktoré mohlo tvoriť niekoľko miestností. Mŕtvemu boli jeho posmrtným domom, v ktorom trávil večnosť,“ vysvetľuje Köhlerová.

3000 pred n. l.: Monumentáne mastaby

Staroegyptská civilizácia vznikla zdĺhavou a tŕnistou integráciou (prinajmenšom [2]) dvoch kultúrne odlišných oblastí: Horného a Dolného Egypta. Bol to proces, ktorý začal v polovici, a vrcholil koncom 4. tisícročia pred n. l. prvými predynastickými a neskôr ranodynastickými vládcami, najlepšie známymi z pohrebiska v Abdžu (Abydos).

Kráľovské hrobky 1. dynastie  (c. 3100 – 2900 pred n. l.) v Abdžu už tvorili celé komplexy podzemných stavieb z dreva a nepálených tehál. Neskôr, počnúc hrobkou faraóna Dena (záver 29. storočia pred n. l.), sa vo väčšom rozsahu používal aj kameň. Miesto večného odpočinku niektorých panovníkov obklopovali stovky komôr (určené na pochovanie členov kráľovského dvora – kráľovnej, služobníctva a zvierat [3] ; išlo však len o krátkotrvajúcu inováciu). Nadzemná časť hrobiek sa kvôli erózii nezachovala, ale predpokladá sa, že zachované podzemné štruktúry označovala veľká, asi 2 m vysoká mohyla z piesku, ohraničená múrom.

[reklama]

Od 2. dynastie (c. 2900 – 2700 pred n. l.) sa egyptskí panovníci nechali pochovávať v dolnoegyptskej Sakkáre, čo bolo pohrebisko prvého hlavného mesta zjednotenej egyptskej ríše Mennoferu (Memfis; pôvodne Inebuhedž). Miestni stavitelia na rozdiel od staviteľov v hornoegyptskom Abdžu venovali oveľa viac času a úsilia nadzemným konštrukciám. Nad hrobkami prominentných členov spoločnosti (zrejme najvyšších úradníkov) budovali z rastlinnej hmoty a nepálených tehál lavicovité mastaby. Okrem toho, že ochraňovali hrob, ich steny uzavreli piesok násypu. Mastaby boli omietnuté na bielo a pestro zdobené, mali obdĺžnikový pôdorys, výšku niekoľko a dĺžku až 50 m. Pod zemou sa nachádzala stredovo umiestnená pohrebná komora, a okolo nej ďalšie, navzájom prepojené zásobné komory s pohrebnou výbavou. „Mastaby sa v 1. dynastii stavali nielen v Sakkáre, ale aj na iných lokalitách, napr. v Abú Rawáši, Abúsíre, Gíze, Tarcháne. Pravdepodobne to bola "dolnoegyptská " tradícia stavby hrobov,“ dodáva Martin Odler.

Nadzemné štruktúry hrobiek panovníkov 2. dynastie boli v Sakkáre neskôr odstránené. „Nevieme o nich nič,“ konštatuje Odler. Zachovali sa len podzemné štruktúry, ktoré sa viac nebudovali z nepálených tehál, ale boli vytesané priamo do skaly. Nachádzame v nich niekedy až sto metrov dlhé sústavy chodieb (Hetepsechemuej). „Tieto rané kráľovské pohrebné komplexy predstavujú impozantné štruktúry, na ktorých výstavbe sa v priebehu rokov zúčastnili stovky pracovníkov a remeselníkov,“ hovorí Christiana Köhlerová.

27. storočie pred n. l.: Vzostup do výšky 

S 3. dynastiou nastal výrazný architektonický pokrok. V plánoch podzemných štruktúr kráľovských hrobiek 2. dynastie v Sakkáre sa objavili viaceré nové komponenty, ako modelový palác, modelová rezidencia, mnohé miestnosti určené na uskladňovanie, a predovšetkým, kultové miesto pre večné oslavy kráľovho festivalu sed v záhrobí [4] . Všetky boli začiatkom 3. dynastie presunuté z podzemia nad zemský povrch.

Do 3. dynastie patrí aj slávny faraón Džoser. Džoserova pyramída (c. 2650 pred n. l.) sa dnes týči do výšky cca 58 m. To je o 50 m viac ako bola pôvodná výška monumentu. Pôvodne totiž nešlo o pyramídu. Podľa niektorých egyptológov nejde o pyramídu ani dnes. 

„Nie je produktom žiadneho vopred premysleného plánu. Pôvodne išlo o pomerne malú, nízku stavbu,“ hovorí Miroslav Verner z Českého egyptologického ústavu v Prahe. Podľa českého odborníka nasledovali dve prestavby s cieľom mastabu zväčšiť. Výslednú stavbu následne z dôvodov, ktoré sú dodnes predmetom diskusií, prestavali na štvorstupňový a napokon šesťstupňový monument s obdĺžnikovým pôdorysom... typickým pre mastabu. „Myšlienka stupňovitej kráľovskej hrobky v čase, keď bol plánovaný Džoserov areál, neexistovala,“ upozorňuje egyptológ Dieter Arnold. Monument je podľa neho vhodnejšie považovať za stupňovitú mastabu, čo podľa neho viac vystihuje podstatu stavby.

Podložie nádvoria Džoserovej pyramídy pretkávajú štyri stovky komôr. „Inšpirovaní predchádzajúcim vývojom ranodynastických veľkých hrobiek elít v severnej Sakkáre, stavitelia Džoserovho pyramídového komplexu vytvoril z kameňa nielen panovníkovu hrobku, ale taktiež pôsobivú záhrobnú rezidenciu, v ktorej by mohol na veky oslavovať svoj festival sed, obnovovať svoju vládu a ochraňovať ľudí svojej doby,“ píše Verner. Vápenec, z ktorého postavili väčšinu pyramídy, robotníci nepoužili v podobe veľkých blokov, ale otesali ho do tvaru a veľkosti pripomínajúcich nepálené tehly. „Aj v tomto smere vychádzali stavitelia pyramídy zo staršej tradície a skúseností ich predchodcov,“ dopĺňa český egyptológ.

[reklama]

Prelom 27. a 26. storočia pred n. l.: Vyrovnanie stupňov

Džoserov syn Sechemchet plánoval postaviť ešte impozantnejšiu pyramídu (výšku 70 m a až sedem stupňov), z dôvodu len šesťročného trvania jeho vlády ju však nedokončili. Podobne dopadli stavby dvoch ďalších stupňovitých pyramíd. Dokončili až celkovo štvrtú rozostavanú stupňovitú v poradí, postavenú okolo roku 2600 pred n. l. v Majdúme faraónom 4. dynastie Snofruom. 

Uvedené stavby už mali na rozdiel od Džoserovej pyramídy štvorcový pôdorys typických pyramíd. Snofru zašiel ešte ďalej. Tejto pyramíde, ktorá mala pôvodne sedem, neskôr osem stupňov, stupne napokon zaplnil a vyrovnal do hladkých štyroch stien ihlanu. Pohrebnú komoru stavitelia ovplyvnený dominujúcim solárnym náboženstvom vyzdvihli na úroveň povrchu zeme – v starších monumentoch naproti tomu ležala niekedy až niekoľko desiatok metrov pod úrovňou zemského povrchu. 

Žiaľ, z pyramídy sa zachovali iba ruiny. Arabský cestopis zo začiatku 15. storočia spomína ešte sedem stupňov. Dánsky cestovateľ Frederik Ludwig Norden o tristo rokov neskôr rozpoznal už  len tri horné. Dnes pôsobí, ako by ju postavili na pahorku, v skutočnosti ide o trosky zosunutých kamenných častí. 

Prelom 27. a 26. storočia pred n. l.: Prvé pravé pyramídy

Za prvú pravú pyramídu sa považuje až Lomená pyramída, v poradí druhá postavená Snofruom, nakoľko išlo o prvý monument od počiatku plánovaný ako pyramída. Výsledok snaženia staviteľov sa však nezaobišiel bez chýb a porúch. Pri stavbe sa v komorách vnútri pyramídy začali objavovať pukliny a dokonca hrozil kolaps celej západnej chodby. Snofruovi architekti, ktorým chýbali skúsenosti so stavbou pravých pyramíd, sa preto rozhodli zmierniť príliš strmý sklon stien a rozšíriť základňu stavby.

Stavba je pozoruhodná dvomi odlišnými systémami komôr, každý s odlišnou orientáciou, čo sa niekedy vysvetľuje prechodom od starších astrálnych, smerom k solárnym náboženským predstavám. Práve víťazstvo solárneho náboženstva podľa Miroslava Vernera zrejme viedlo k uprednostneniu tejto pyramídy pred jej dokončeným predchodcom v Majdúme. Monument napokon neposlúžil účelu, kvôli ktorému ho stavali – ako kráľovská hrobka a miesto posmrtného kultu nebohého panovníka. „Definitívna strata dôvery v stabilitu lomenej pyramídy viedla Snofrua k rozhodnutiu postaviť novú pyramídu,“ vysvetľuje Verner. 

[reklama]

Snofru sa zo svojich omylov poučil a napokon postavil dôsledne naplánovanú, tzv. Červenú pyramídu (ide o súčasnú prezývku, nie staroveký názov). Je prvou pravou pyramídou, ktorú sa podarilo úspešne dokončiť, a treťou najväčšou egyptskou pyramídou vôbec. Problémy pri budovaní lomenej pyramídy viedli staviteľov k veľkej opatrnosti. Jej svedectvom je najnižší sklon stien zo všetkých pyramíd. Ba čo viac, steny Červenej pyramídy sú mierne vyduté a nepravidelné. 

Najslávnejšie egyptské pyramídy v Gíze postavili ešte pred začiatkom druhej polovice 3. tisícročia pred n. l. Niekedy sa konštatuje, že panovníci starovekého Egypta neskôr nemali dostatočnú moc a Egyptská civilizácia nemala dostatočne výkonné hospodárstvo, aby sa mohli budovať pyramídy porovnateľné s monumentmi faraónov 3. a 4. dynastie. A tak vznikali len menšie pyramídy z menej kvalitného materiálu. Martin Odler však s týmto zjednodušeným pohľadom nesúhlasí.

„Energia, ktorá sa vo 4. dynastii použila iba na jeden pyramídový komplex a neďaleký súbor hrobiek, sa napr. v 5. dynastii rozprestrela aj na slnečné chrámy a na stavbu čoraz väčších súkromných hrobiek pre úradnícky aparát štátu,“ upozorňuje slovenský egyptológ. „V pyramídach je od 5. dynastie pre zmenu dôraz na architektúru zádušných chrámov a rozsah ich výzdoby, nie na veľkosť samotnej pyramídy.“

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Za odborný dozor a množstvo cenných pripomienok k článku autor ďakuje egyptológovi Martinovi Odlerovi.

Poznámky

1 Odkiaľ máme prvýkrát doložené aj mohyly z kamenia, chrániace hroby pred eróziou, mrchožrútmi a vykrádačmi.

2 Martin Odler však upozorňuje, že týchto kultúre odlišných oblastí, ktorých integráciou vznikla staroegyptská civilizácia, mohlo byť viac, a to napríklad okolo významnejších miest.

3 „Pohreby zvierat sú známe aj v Hierakonpolise,“ pripomína Martin Odler.

4 Martin Odler však upozorňuje, že podobný typ posmrtnej rezidencie mali už súkromné hrobky  v Sakkáre za čias 2. dynastie.

Použitá a odporúčaná literatúra

Arnold, D. (2003), The Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture. Princeton University Press

Ciałowicz, K. M. & Dębowska-Ludwin, J. (2013): The Origin of Egyptian Mastabas in the Light of Research at Tell el-Farkha.” Etudes et Travaux [Institut des Cultures Méditerranéennes et Orientales de l’Académie Polonaise des Sciences] 26: 153-162.

Clark, R. (2012): The early precursors of tomb security In: El Gawad, H.A. et al. (eds.) Current Research in Egyptology. Proceedings of the Twelfth Annual Symposium. S. 55-74.

Köhler, E. Ch. (2014): Of Pots and Myths. Attempting a comparative study of funerary pottery assemblages in the Egyptian Nile Valley during the late 4th millennium BC. The Nile Delta as a centre of cultural interactions between Upper Egypt and the Southern Levant in the 4 th millennium BC. Studies in African Archaeology 13, 155-180.

Köhler E. Ch. (2018): Vor den Pyramiden. Die ägyptische Vor- und Fruhzeit. Philipp von Zabern. 

Lacher, C. (2008): Das Grab des Hetepsechemui/Raneb in Saqqara. In: Engel E. M. et. al. (eds) Zeichen aus dem Sand. Streiflichter aus Ägyptens Geschichte zu Ehren von Günter Dreyer, , MENES 5, 427–51. 

Verner, M. (2020) The Pyramids. Revised and updated edition. American University in Cairo Press.