Germánska bohyňa jari zo Zohora: Pamiatky jarných sviatkov spred 2000 rokov?

Pavol Jelínek, 2021-04-01 20:02:00

Vzácne nálezy zo Zohora a Dvorov nad Žitavou môžu predstavovať doklady slávností jari spred dvetisíc rokov.
Projekt Ľudia, mýty & dejiny sa v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska a zahraničia snaží rozširovať povedomie o najstarších dejinách a tradíciách Európy a viesť ku kritickému mysleniu. Aj symbolickým príspevkom nám pomôžete prinášať kvalitný obsah aj naďalej.


Prihlásiť sa do svojho konta

Veľká noc patrí medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky, ale v ľudových zvykoch a ich symbolike sa dodnes objavujú aj prvky, ktoré sú predkresťanského respektíve pohanského charakteru. Príčinou je, že sa oslavujú v rovnakom čase ako starobylé slávnosti príchodu jari. Dnes tak mnohé starobylé zvyky splývajú s neskoršími kresťanskými, ako napríklad obligátne šľahanie korbáčmi a oblievanie vodou.

 

Archaické spoločnosti boli ekonomicky závislé od poľnohospodárstva a preto mnohé ich sviatky boli usporiadané podľa agrárneho kalendára. Cyklus konca zimy a nastávajúcej jari, keď príroda ožíva, boli všeobecne chápané ako symbol znovuzrodenia po smrti.

 

Kresťanstvo absorbovalo a prispôsobilo si mnohé z pôvodných zvyklostí, čo malo napomôcť pri jeho rozšírení. Jedným z týchto reliktov je aj veľkonočný zajačik. Ale odkiaľ sa vzal?

 

Pôvodne bol zajac pre svoju plodnosť symbolom života. Zmena farby králičej kožušiny v priebehu roka bola znakom vzkriesenia. Pre svoj nočný život sa zajac spájal tiež s mesiacom (aj veľkonočné sviatky sa  vypočítavajú podľa lunárneho kalendára). U Germánov bol symbolom bohyne plodnosti Ēostre (tiež *Ēastre, Ēastro, *Ôstara; *Āsteron). V angličtine sa Veľká noc dodnes nazýva Easter. 

 

V roku 2000 objavili archeológovia v Zohore (okres Malacky) držadlo kanvice v orbou poškodenom žiarovom hrobe zo staršej doby rímskej (cca 1. – 1. pol. 2. st. n. l.). Na ataši bola zobrazená horná časť tela ženy, nesúcej na rukách zajaca alebo králika. Zajac alebo králik podľa môjho názoru umožňuje jej identifikáciu, ako zobrazenie bohyne Oestre. 

 

Ataša zo staršej doby rímskej zo Zohora.

 

Kanvica predstavuje rímsky import, ale výrobca sa na našom území prispôsobil vkusu konzumentov. Ide tak zrejme o jediné vyobrazenie germánskeho božstva, ktoré z územia Slovenska poznáme.

 

Ďalší málo známy nález, azda preto, že stále nám na Slovensku chýba syntetizujúca práca o dobe rímskej, je objekt z Dvorov nad Žitavou (okres Nové Zámky). V roku 1981 tu jeden z nestorov slovenskej archeológie Anton Točík odkryl sídliskovú jamu z doby rímskej, v ktorej bolo množstvo hovädzích kostí a lebiek. Presný počet sa nedal zistiť. Medzi nálezmi je unikátnym keramická hrkálka v tvare vajíčka, zdobená kolkovaním a ozubeným kolieskom do vzorov, pripomínajúcich naše veľkonočné kraslice. 

 

Hrkálka z Dvorov nad Žitavou.

 

Nález je unikátny, ale žiaľ nie dostatočne vyhodnotený. A. Točík mu venoval len stručnú správu, aj keď už v nej si určite uvedomoval, že ide o unikátny nález, spolu so zvieracími kosťami súvisiaci zrejme so zvieracími obetami. 

 

Vplyvný nemecký folklorista z 19. storočia Jacob Grimm predpokladá, že ľudová tradícia veľkonočných vajec u germánskych národov pochádza z jarnej slávnosti germánskej bohyne Ēostre. Kraslice sú teda ešte predslovanské. Či však ide o germánsky „vynález“ je ťažko posúdiť, pretože zdobené vajíčka sa vyskytujú aj v ďalších archaických kultúrach. Napodobenina vajíčka vo forme hrkálky tak mohla podľa A. Točíka slúžiť ako kultový predmet. Hrkálky a rôzne chrastidlá sa používali pri rituáloch na „očistenie“ ovzdušia od zlých síl a ich odohnanie. 

 

Spomínané nálezy zo Zohora a Dvorov nad Žitavoupodľa môjho názoru dokladajú, že oslavy jari sa na našom území konali už pred takmer dvomi tisíckami rokov u germánskych Kvádov. Ako však prebiehali, ostáva pre nedostatok písomných správ aj ďalších archeologických nálezov záhadou.

 

-

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 

-

 

Literatúra

K. Elschek/M. Vrablec: Systematický celoplošný prieskum katastra obce Zohor. AVANS v roku 2000, Nitra 2001, 60-66.

K. Elschek: Germánske osídľovanie Zohoru počas doby rímskej. https://bratislavskykraj.sk/germanske-osidlovanie-zohoru-pocas-doby-rimskej/16. mája 2020

A. Točík: Prieskum archeologických lokalít na juhozápadnom Slovensku. AVANS v roku 1981, 1. časť, 282-292.


Odporúčané články:
Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri