Dušan Valent,
2020-11-25 08:20:00
#rondely
#monumenty
#neolit
#lengyelska kultúra
Tento príspevok je súčasťou seriálu venovaného rondelom a spoločnosti ich budovateľov, tvoria ho nasledovné články: 1. Vzhľad a funkcia rondelov (tento článok); 2 Spoločnosť „budovateľov rondelov“; 3 Rondely na Slovensku; 4 Rondely v Čechách a na Morave.
Zhruba 600 rokov po rozšírení prvých roľníkov na naše územie sa v strednej Európe stala zvláštna vec. Približne v rovnakom čase sa na rôznych, nezriedka vzdialených miestach začali stavať obrovské monumenty tvorené palisádami, priekopami a niekedy valmi.
Označujú sa ako kruhové priekopové ohradenia (angl. enclosure, nem. Kreisgrabenanlagen) alebo rondely.
Tradícia stavby rondelov začína v polovici 49. storočia pred n. l. (mladý neolit). Kde presne vznikli najstaršie z nich, to na základe aktuálneho stavu bádania nevieme povedať. Faktom je, že na ploche 800-tisíc km2 (od dnešného južného Nemecka cez Poľsko a Českú republiku po Rakúsko, juhozápadné Slovensko, západné Maďarsko a Chorvátsko) vyrástlo viac ako 200 rondelov, a to v pomerne krátkom čase – možno menej ako 150 rokov. V závere 48. storočia totiž tradícia konštruovania rondelov z neznámych príčin končí.
[reklama]
V obkľúčení bezodných priekop
Princíp ich konštrukcie bol jednoduchý. Rondely tvorí hrotitá priekopa (približne) kruhového pôdorysu, zvnútra lemovaná asi dva metre vysokou palisádou a rozdelená vstupmi. Priekop aj palisád mohlo byť niekoľko. „Ale všetky asi neslúžili naraz,“ upozorňuje popredný odborník na európsky neolit Juraj Pavúk z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Vstupy boli dva, tri, štyri (najčastejšie) alebo ich bolo šesť. Vnútorný priestor rondelu typicky nenesie stopy žiadnych konštrukcií, ale ojedinele sa tu zistili domy, ako napríklad v Bučanoch, kde stála budova s rozmermi 15 x 7,5 m.
Priemer väčšiny rondelov sa pohyboval v rozmedzí 30 - 80 m a šírka ich priekop od dvoch do troch metrov. Poznáme však taktiež veľkorondely (megarondely) s priemerom viac ako 100 či dokonca 200 metrov a so 17 m širokými priekopami.
Priekopy rondelov dosahovali hĺbku až 5 m, pričom ich tvar v priereze pripomínal písmeno V – hrotité priekopy tohto typu sú v neskorších obdobiach vzácne. Podľa nemeckého archeológa Jörga Petrascha mali zrejme aj symbolický význam: „Kvôli ich konvexnému profilu by osoba stojaca na okraji nedovidela na dno – priekopy rondelov teda vyzerali bezodné, čo z nich robilo veľmi pôsobivé štruktúry.“
Stavba rondelov nepredstavovala jednorazovú udalosť. Postupom času dochádzalo k rozmanitým úpravám a prestavbám. Ukazuje sa napríklad, že v prípade rondelov s viacerými priekopami vznikla najprv vnútorná priekopa, a ďalšie až neskôr, zrejme s odstupom viacerých rokov, takže neniesli dôkazy o opakovanom čistení. Odhady, ako dlho rondely slúžili, sa rôznia. Podľa niektorých výskumníkov združovali ľudí v čase stavby a po dokončení sa nepoužívali. Inokedy sa uvažuje, že „fungovali“ od 20 po vyše 100 rokov.
Neistý pôvod
[reklama]
Náhle šírenie rondelov v areáli viacerých archeologických kultúr, ako aj skutočnosť, že rondely s porovnateľným tvarom a štruktúrou nezriedka vznikali vo vzdialených oblastiach (napríklad pre 210-metrový rondel v Golianove nachádzame najbližšie paralely až v Porýní), podľa archeológov naznačujú, že v pozadí ich šírenia bol „import myšlienky“. Nie nezávislý vznik, ani expanzia pomyselného „rondelového ľudu“.
Spojenie kruhovitých priekop a palisád s prázdnou plochou v strede predstavuje koncept typický pre 49. a 48 storočie pred n. l. Už prví stredoeurópski roľníci 55. až 50. storočia pred n. l. však budovali konštrukcie s prvkami neskorších rondelov. Poznáme napríklad sídliská ohraničené priekopou alebo palisádou (na Slovensku vo Vrábľoch). Tieto dva spôsoby ohradenia sa ale kombinovali len zriedka. Z Nemecka dokonca poznáme na okrajoch sídlisk priekopové ohradenia bez vnútornej zástavby, ale ešte elipsovitého tvaru – tzv. rondeloidy ako napr. Langweiler 8 a 9.
Inokedy sa vznik rondelov odvodzuje od ohradenia voľných „centrálnych plôch“ neolitických sídlisk, ktoré podľa niektorých archeológov slúžili na spoločné rituály alebo komunitné hodovanie. Takéto plochy poznáme aj z malých osád, napríklad z neolitickej osady bukovohorskej kultúry v Šarišských Michaľanoch.
Ako vlastne vyzerali?
Vykopávky odhalili, že spodné časti priekop rondelov sa pomerne rýchlo zanášali vrstvami splachovanej zeminy. Mikromorfologické a geochemické analýzy naznačujú, že išlo o materiál vyzdvihnutý počas hĺbenia priekop, ktorý bol umiestnený v ich tesnej blízkosti. „Zdá sa teda, že po obvode priekop boli pôvodne (zrejme z vonkajšej strany) situované valy,“ konštatuje český archeológ Jaroslav Řídký. Prítomnosť valov blízko priekop podporujú tiež niektoré pôdne náznaky zistené počas leteckého prieskumu krajiny, ako aj unikátny nález rondelu so zachovanými zvyškami valov z českých Trebovětíc.
Podľa iných archeológov však valy neboli pravidlom. Zemina získaná pri výkope priekop sa často jednoducho rozptýlila po okolí, alebo ako v prípade rondela vo Svodíne, navŕšila do podoby valu medzi palisádami. „Toto je najpresvedčivejší doklad valu. Jeho zvyšky sa zachovali až do stredoveku,“ upozorňuje Juraj Pavúk. K dôkazom valov, ktoré spomína Jaroslav Řídky, sa však slovenský archeológ stavia rezervovane.
Ohľadom pôvodnej podoby rondelov zostáva viacero ďalších otvorených otázok. Podľa Jaroslava Řídkeho je napríklad možné, že centrálna otvorená plocha mohla byť zastrešená alebo zastavaná ľahšími konštrukciami. Taktiež je neisté, či rady palisád stáli súčasne, a ak áno, či neboli zastrešené, vytvárajúc akési koridory či dokonca labyrinty. „Existuje taktiež možnosť, že palisádové ohradenia mohli byť pôvodne omietnuté,“ dodáva Řídký. Juraj Pavúk ale upozorňuje, že pre možnú prítomnosť omietky chýbajú akékoľvek doklady. Rovnako nepovažuje za realistickú prítomnosť zastrešenia či ľahkých konštrukcií v centrálnej ploche – inšpirovanú niektorými konštrukciami severoamerických indiánov.
Boli to astronomické kalendáre?
V diskusiách o účele rondelov dlho rezonovali interpretácie opierajúce sa o astronomickú orientáciu vstupov – uvažovalo sa o sledovaní pohybov Slnka, ale i Mesiaca (na území Slovenska v prípade rondelov vo Svodíne, Horných Otrokovciach a Cíferi-Páci), hviezd či súhvezdí. Tieto úvahy podporili podobné interpretácie megalitických monumentov ako Stonehenge a Avebury. Paradoxne, s rozmachom archeoastronomických výskumov väčšina bádateľov upustila od presvedčenia o primárne astronomickom význame megalitov. Podobný trend sa prejavil aj v prípade rondelov.
Uvažovalo sa napríklad, že rondely vďaka presnému sledovaniu pohybov nebeských telies fungovali ako astronomické kalendáre, umožňujúce stanoviť presné dátumy, napríklad čas sejby. „Lenže žiaden farmár v miernom pásme nebude orientovať čas sejby podľa kalendára, ale namiesto toho podľa aktuálneho stavu vegetácie,“ upozorňuje Jörg Petrasch. Archeológ zdôrazňuje, že vstupy do rondelov neboli vždy orientované rovnako, a to ani v prípade rondelov stojacich na tej iste lokalite. Takže ak slúžili na spôsob astronomického kalendára, týkali sa rôznych dátumov a odlišných udalostí (napr. každoročne opakovaných slávností alebo zhromaždení, možno nielen náboženských, ale aj politických). No podľa Petrascha je taktiež možné, že orientácia podľa svetových strán nesúvisela s ich praktickým účelom. Namiesto toho, tak ako v prípade starovekých pyramíd v Gíze alebo cisárskeho mesta v Pekingu, odrážali snahu o „harmóniu s poriadkom sveta“.
[reklama]
Podľa Jaroslava Řídkého má archeoastronomická hypotéza viaceré ďalšie slabiny. V prvom rade vychádza z predpokladu, že poznáme vzhľad rondelov. „Stále si nie sme istí, ako rondely vlastne vyzerali, keď ich postavili, a ako, keď sa ich funkcia skončila,“ upozorňuje Řídký. Palisády mohli byť podľa neho prerušené na viacerých miestach alebo centrálna plocha mohla byť zastrešená, čo by zásadne ovplyvnilo možnosti astronomických pozorovaní.
Český archeológ Martin Oliva upozornil, že s výnimkou orientácie k svetovým stranám (východu a západu) priniesli archeoastronomické štúdie protichodné zistenia. „Opakovaná zhoda rôznych prvkov ako je stred a vchody sa nepotvrdila, takže astronomická orientácia nemohla slúžiť ako rámec konštrukcie rondelov,“ píše Oliva. Vedec ďalej upozorňuje na početné nepresnosti pri stavbe rondelov – odchýlky od kruhovitého tvaru o niekoľko metrov a prípad rondelu z českých Mašovíc, kde sa dva konce priekopy nestretli, ale delilo ich od seba až sedem metrov. „Skupiny, ktoré vykopávali priekopy, si museli niekoľko týždňov uvedomovať, že sa ich sekcie nestretnú,“ píše Oliva. „Toto by sa nestalo, pokiaľ by stavitelia použili jednoduché pomôcky ako lano a dve tyče. Značenie astronomických smerov by vyžadovalo ďalšie nástroje, ktoré by viedli k oveľa pravidelnejšiemu tvaru konečnej stavby.“
Juraja Pavúka, ktorý v spolupráci s astronómom Vladimírom Karlovským venoval výskumu astronomickej orientácie rondelov viacero štúdií, však táto kritika nepresvedčila. „Práve astronomická orientácia je jediná exaktne daná vlastnosť rondelov,“ pripomína. „Východ a západ Slnka a Mesiaca na horizonte sa dá počítať na minútu presne pre každý astronomicky orientovaný rondel. Nemôžu existovať dva zhodne orientované, lebo azimut na smer východu a západu Slnka a Mesiaca na horizonte je jedinečný.“ Na astronomickú orientáciu sa podľa slovenského bádateľa myslelo už pri vytyčovaní rondelov, takže musela mať význam. „Väčšina úvah o rondeloch okrem merateľných parametrov sú len domnienky,“ zdôrazňuje. „Okrem iného, astronomicky orientované rondely neboli žiadnou zriedkavosťou, ako sa po prvých objavoch javilo, lebo len zameraných je už vyše 200. Už nie sú solitérmi. Tým sa mení pohľad na funkciu rondelov aj ich interpretácia.“
Archeológ Peter Demján z Archeologického ústavu AV Českej republiky považuje zistenia Pavúka a Karlovského „za solídny dôkaz, že niektoré rondely mohli byť astronomicky orientované“, no podotýka, že je takmer isté, že nie všetky rondely boli rovnakým spôsobom orientované na určitý astronomícký jav. „Je možné,“ pokračuje Demján, „že pozorovaná nekonzistentnosť v astronomickej orientácii je spôsobená vývojom tradície stavania rondelov, kedy sa striktná orientácia dodržiavala len v určitom období, prípadne regiónoch.“
Svätyne alebo miesto hodov a obiet?
Okrem astronomickej interpretácie je populárna predovšetkým interpretácia rondelov ako svätýň. „Pre rituálnu funkciu hovorí i z nášho dnešného praktického pohľadu úplná iracionálnosť budovania takýchto stavieb a pravdepodobnosť zapojenia väčšieho množstva ľudí z širšieho okolia,“ hovorí Jaroslav Řídký. Výskumník pripomína, že palisády fungovali ako účinné vizuálne aj zvukové bariéry pre čokoľvek, čo sa odohrávalo v centrálnom priestore. Zároveň výrazne menili akustiku priestoru, čo podporuje využívanie rondelov na rituály sprevádzané spevom, bubnovaním alebo inými hudobným sprievodom.
Úvahy o rituálnej funkcii sa často opierajú o výplň priekop rondelov. Nad vrstvami splavenej zeminy nachádzame pestrú zmes nálezov: zvieracie a ľudské kosti alebo ich úlomky, fragmenty keramiky, kamenné artefakty a zvyšky mazanice (žiarom vypálenej hlinenej omietky). Kosti a úlomky keramiky sa niekedy interpretujú ako dôkazy slávnostných hodov alebo zvieracích či dokonca ľudských obiet. Zdá sa, že neoprávnene.
„Žiadna nálezová situácia žiadneho nálezu neposkytuje jednoznačný dôkaz rituálnej funkcie rondelov,“ zdôrazňuje Jaroslav Řídký. „Zloženie nálezov v stredných a vrchných partiách výplne priekop zodpovedá bežnému charakteru nálezov zo sídlisk, ktoré interpretujeme ako odpad.“ Podľa vedca nálezy z priekop nesúvisia s pôvodnou funkciou rondelov a prevažná väčšina z nich, ak nie všetky, nepatrí do obdobia ich používania. Jörg Petrasch napríklad konštatuje, že v niektorých priekopách (u nás vo Svodíne) sa 100 - 150 cm pod úrovňou povrchu našli nálezy o stáročia či tisícročia mladšie ako pôvodná štruktúra.
Kde stojíme dnes: multifunkčná verejná architektúra?
„Zásadné rozdiely medzi jednotlivými ohradeniami protirečia hypotéze o všeobecne platnom, jednotnom účele všetkých z nich,“ hodnotí Jörg Petrasch. V posledných rokoch sa preto uprednostňujú interpretácie, ktoré sa nezameriavajú na jeden úzko vytýčený účel rondelov.
O multifunkčnosti rondelov je presvedčený aj Juraj Pavúk. „Napriek preukázateľnej astronomickej orientácii rondelov ich nemožno považovať výlučne za observatórium svojho druhu a kalendárium,“ konštatuje. „Takéto funkcie by mohli plniť aj stavebne jednoduchšie zariadenia. Vzhľadom na absenciu dokladov konkrétnych hospodárskych aktivít v rondeloch (tie sa odohrávali s najväčšou pravdepodobnosťou v priľahlej osade) možno rondely považovať skôr za miesta prameňmi nedoložených spoločenských aktivít.“
[reklama]
Ukazuje sa napríklad, že rondely často vznikali v blízkosti zdrojov cenných kamenných surovín alebo na cestách, ktoré k nim viedli. Prípade na predpokladaných komunikačných trasách. Zároveň spravidla susedili s väčšou či menšou osadou, v okolí ktorej sa zistilo niekoľko ďalších osád bez akejkoľvek monumentálnej architektúry, čo naznačuje, že slúžili obyvateľstvu viacerých komunít. „Sídliská s rondelmi teda plnili úlohu centier v kontexte širších regiónov,“ konštatuje Jaroslav Řídký.
Podľa českého archeológa bolo od začiatku bádania o rondeloch zrejmé, že ich funkcia bola predovšetkým zhromažďovacia. „Už počas výstavby dochádzalo k zhromažďovaniu obyvateľov rôznych komunít z širokého okolia. To prispievalo ku kontaktom, odovzdávaniu ideí, inovácií, noviniek,“ píše Řídký. Práve toto mohol byť podľa českého archeológa hlavný účel budovania „verejnej architektúry“ – zhromaždiť, stmeliť a ovládnuť väčšiu komunitu, deklarovať moc a vlastnícke práva privilegovaných vrstiev v zmysle „toto je územie, ktoré ovládame, a tieto monumentálne stavby sú jeho míľniky“.
V súčasnosti sa teda o rondeloch uvažuje ako o multifunkčných, spoločenských a kultových budovách. Diskutuje sa o význame jednotlivých funkcií. Výskumníci ako Juraj Pavúk vyzdvihujú dôležitosť využívania rondelov na archeoastronomické a kalendárne účely. Iní vyzdvihujú zhromažďovaciu a spoločenskú funkciu: rondely boli podľa nich akési centrum, kde sa stretávali členovia rôznych príbuzných komunít, miesto, kde sa diskutovalo o výmennom obchode, správe území alebo súdení previnilcov za prečiny. Spravidla však nevylučujú využívanie rondelov aj na pozorovanie nebeských telies a ich kalendárne účely.
Ak rondely skutočne plnili tak rôznorodé funkcie, o to väčšou záhadou je náhly koniec tradície ich budovania. Azda bola ich stavba príliš úzko viazaná na konkrétne rody či klany alebo na konkrétne náboženské presvedčenia? Alebo sa vytratila „náčelnícka“ vrstva, ktorá ich stavbu organizovala?
Faktom je, že potom, ako doznela tradícia stavby rondelov, sa monumentálna architektúra zo strednej Európy na niekoľko storočí vytráca. Jej návrat pozorujeme až od 43. storočia pred n. l., keď sa na území dnešného Nemecka objavujú v Münchshöfenskej a Michelsbergskej kultúre. Tieto monumenty však mali obvykle pravouhlý, miestami takmer štvorcový tvar. Na území dnešného Slovenska na rondely nadviazali až vzácne rondeloidy badenskej kultúry o 1000 rokov neskôr.
-
-
Za odbornú spoluprácu na článku autor ďakuje archeológom Petrovi Tóthovi PhD. a doc. PhDr. Jurajovi Pavúkovi, DrSc. Za dodatočné vyjadrenie ďakuje Petrovi Demjánovi PhD.
Literatúra
Květina, P. a kol. (2015): Minulost, kterou nikdo nezapsal. Pavel Mervart.
Oliva, M. (2004): Flint mining, Rondels, Hillforts... Symbolic works or too much free time? Archeologické rozhledy 56, 499-531.
Pavúk, J., Karlovský, V. (2004): Orientácia rondelov Lengyelskej kultúry na smery vysokého a nízkeho Mesiaca. Slovenská Archeológia LII-2, 211-280.
Petrasch, J. (2013): Central European Enclosures. In: Fowler, Ch. et al. (eds) The Oxford Handbook of Neolithic Europe.
Rusinko, R. (2017): K poznaniu genézy neolitických priekopových ohradení a kruhových priekopových štruktúr – rondelov v regióne stredného podunajska. Mladá veda 5 (2), 117-133.
Řídký, J. a kol. (2019): Big Men or Chiefs: Rondel Builders of Neolithic Europe. Oxbow Books.