Šaty robia Minojca: Ako sa obliekali obyvatelia Kréty v 2. tisícročí p. n. l.?

Mária Valigová, 2021-04-21 14:37:00

V 2. tisícročí p. n. l. sa na ostrove Kréta rozvinula prvá známa literárna kultúra v rámci Európy, nazývaná minojská. Pomenovaná je po miestnom mýtickom vládcovi Minoovi.
Projekt Ľudia, mýty & dejiny sa v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska a zahraničia snaží rozširovať povedomie o najstarších dejinách a tradíciách Európy a viesť ku kritickému mysleniu. Aj symbolickým príspevkom nám pomôžete prinášať kvalitný obsah aj naďalej.


Prihlásiť sa do svojho konta

Egypťania túto krajinu nazývali Keftiu. Ako predstavitelia tejto civilizácie nazývali samých seba dodnes nie je známe. O ich jazyku, žiaľ, taktiež nevieme veľa, pretože minojské písmo ostáva nerozlúštené. Minojci nám však o sebe zanechali jedinečné svedectvo – obraz ako vyzerali, resp. ako si predstavovali samých seba. 

 

Urobili to spôsobom dovtedy na našom kontinente nezaznamenanom – jedinečnými freskovými maľbami na stenách palácov. Okrem iného to znamená, že do sebaprezentácie investovali značné množstvo energie. Len (pre nás možno bežná) grafomotorika, čiže úroveň motorickej (pohybovej) spôsobilosti, potrebná pre vyhotovenie fresiek predstavuje dlhodobú investíciu z hľadiska času, materiálneho vybavenia a životných nákladov potenciálneho maliara. 

 

Minojci na freskách zachytili svoj svet. Nájdeme na nich prírodu v podobe živočíchov a rastlín, ale najmä ľudí. Práve na ich odevy sa v nasledujúcich riadkoch pozrieme podrobnejšie.

 

Trochu teórie 

Informácie o podobe minojského odevu je možné čerpať z viacerých hmotných či ikonografických prameňov, napr. zo sošiek „hadích bohýň“, či z výjavov na sarkofágoch, kamenných nádobách, pečatidlách a pečatných prsteňoch. Archeologickým výskumom minojských hrobiek sa dosiaľ podarilo zachytiť len minimálne množstvo fragmentov súčastí samotného odevu. Najviac poznatkov o minojskom odievaní je možné získať analýzou vyobrazení v súdobom freskovom maliarstve. Pozostatky minojských fresiek sa dochovali na viacerých lokalitách, od východného Stredomoria cez samotnú Krétu až po Egypt. 

 

[reklama]

 

Pri štúdiu odevov zachytených na nástenných maľbách je potrebné si uvedomiť, že Minojci sa evidentne nechávali zobrazovať takí, ako chceli, aby sme ich videli, resp. akí by chceli byť. Ich idealizovanú podobu predstavujú mladí, fyzicky zdatní a krásni muži a ženy. Ak tieto postavy neznázorňujú priam bohov, zrejme  ide o príslušníkov vyššej sociálnej vrstvy obyvateľstva, prípadne kňazov a kňažky. Väčšina výjavov pravdepodobne zobrazuje slávnosti, či náboženské obrady – môžeme preto usúdiť, že aj vyobrazené postavy majú oblečený slávnostný odev, určený na špeciálne príležitosti.

 

Dámy majú prednosť

Opis minojského ženského odevu podľa vyobrazení na freskách. Vľavo hore: „Zberačka šafranu“ – detail, Akrotiri, Xeste 3, miestnosť 3a, východná stena (Doumas 1999, fig. 116); vľavo dole: „Malá Parížanka“ – súčasť „scény s kempingovými stoličkami“, Knossos (Vasilakis 2001, p. 228); vpravo: „Procesná freska“ – detail „bohyne“, Knossos. Zdroj: ArchaiOptix/Wikimédia)

Minojský ženský odev pozostával z nápadne odlíšených dolných a horných partií, skladajúcich sa z viacerých komponentov. Dolným partiám dominovala dlhá, bohato nazbieraná volánová sukňa. Tvorili ju viacnásobne prekladané pestrofarebné pásy látky, ktoré si ženy obtočili okolo tela a následne v oblasti pásu upevnili opaskom. 

 

Približne od r. 1550 pred n. l. sa na prednej strane skladaných sukní začal objavovať vzor v tvare „V“. Indikuje to nový spôsob viazania sukne vo forme kiltu, pod ktorou bola zvyčajne oblečená dlhá široká spodnička, prepojená so živôtikom.

 

Ťažká skladaná sukňa mohla tvoriť bežnú súčasť minojského ženského odevu. Taktiež sa pripúšťa možnosť, že sa používala pri náboženských ceremóniách. Je však ťažko predstaviteľné, ako mohli kňažky v objemných sukniach praktizovať rituálne tance – na druhej strane, poznáme niekoľko výjavov s takýmto námetom, a to z pečatných prsteňov alebo priamo z fresiek. Predstava nosenia obdobného odevu počas všedných dní však nepôsobí reálne.

 

Hornú časť ženského odevu predstavoval živôtik, ktorý v oblasti pása prekrývala sukňa. Pozostával z krátkych a pomerne tesných rukávov (na štýl dnešných tričiek), často ukončených rôznymi visiacimi aplikáciami. 

 

Typickým prvkom v minojskej móde, či už pánskej alebo dámskej, bol odhalený hrudník. Na základe početných výjavov na freskách sa dá predpokladať, že vrchná časť ženských šiat počas bežného nosenia zahaľovala prsia a vytvárala len hlboký výstrih po pupok, zatiaľ čo počas ceremoniálov sa predná strana živôtika odhrnula na strany, čím sa odhalil hrudník dám. Hlavne v kréto-mykénskom období sa na zadnej strane krku objavoval golierik alebo mašľa. Počas chladnejších dní alebo aj ako ochrana pred pražiacim slnkom mohol byť využívaný dlhý plášť.

 

Reálna rekonštrukcia odevu vyobrazeného na freske z Ayia Triady, miestnosť 14y (podľa B. R. Jones).
Rekonštrukcia ženského odevu vyobrazeného na freske „Zberačka šafranu“ – detail, Akrotiri, Xeste 3, miestnosť 3a, východná stena (Podľa Jones 2000, a – p. 36; b – p. 37; c – p. 38).
Rekonštrukcia ženského plášťa podľa fresky „Adorantiek“ – detail, Akrotiri, Xeste 3, miestnosť s obradným kúpeľom, severná stena (Podľa Jones 2000, p. 41).

 

 

Mužský odev

Na rozdiel od žien bolo mužské oblečenie vzdušnejšie, pričom väčšina tela ostávala odhalená. Odev minojských mužov podľa vyobrazení na freskách tvorilo bedrové rúško upevnené v oblasti pásu. Na dochovaných nástenných maľbách a reliéfoch je zachytených množstvo variácií tejto súčasti odevu, líšiacej sa zrejme v závislosti módy rôznych období a regiónov. Spomedzi všetkých freskových výjavov možno rozlíšiť 2 hlavné varianty minojského bedrového rúška, pričom prvý variant je starší. 

 

Starší variant minojského mužského odevu predstavuje krátke bedrové rúško s hlbokými rázporkami na bokoch. Slúžilo na zakrytie dolných mužských partií z prednej aj zadnej strany, pričom vpredu mohlo byť doplnené „chráničom“ z nepoddajnejšieho materiálu. Mladší variant minojského mužského odevu charakterizuje asymetrické bedrové rúško, ktoré na rozdiel od 1. variantu siahalo prednou časťou až po kolená. Rázporky vynahradil korálkový strapec, umiestnený na zakončení prednej časti. 

 

Okolo roku 1500 pred n. l. začalo v mužskom oblečení prevažovať bohato zdobené asymetrické bedrové rúško z nepoddajného materiálu. Existuje hypotéza, že tento variant mužského odevu priniesli na Krétu mykénski dobyvatelia. 

 

Je možné skonštatovať, že oblečenie minojských žien zachytené na freskách síce zahaľovalo telo viac ako u mužov, no pôsobí do istej miery extravagantne. Dôraz sa kládol na plné boky, štíhly pás a nápadný hrudník. Zvýraznenie drieku bolo typickým znakom aj pre mužské postavy. 

 

Odevy oboch pohlaví boli pestrofarebne zdobené. Dokladajú nám to freskové vyobrazenia samotného šatstva, ale aj bohatá florálna, či abstraktná výzdoba nástenných malieb. Na základe pestrofarebných a detailne prepracovaných motívov fresiek je možné si utvoriť predstavu o použitých vzoroch na látkach, tvoriacich odev mužov a žien v dobe minojskej. V súdobom nástennom maliarstve sa okrem odevov vyobrazených postáv zdobili podobnými motívmi aj voľné plochy fresiek. Inšpiráciu pritom umelci čerpali z prírody. Dominovali rastlinné obrazce v podobe kvetov a listov, no vyskytli sa aj abstraktné motívy predstavujúce hviezdnu oblohu, či morské vlny. 

 

Z freskových výjavov je ťažšie identifikovateľná technika výroby šiat. Motívy mohli byť vytvorené priamo počas tkania vlneného odevu alebo boli vyšívané, prípadne aj maľované. Doklady o spracovaní pochádzajú z rôznych krétskych sídlisk už od začiatku doby bronzovej. Existujú tiež doklady, že vlnené textílie mohli patriť medzi dôležité vývozné artikle Kréty. Ďalší vhodný materiál na výrobu odevov predstavoval hodváb, ktorý je ale na Kréte doložený až v neskoršom období. 

 

Opis 1. variantu minojského mužského odevu podľa freskového výjavu „Ľaliový princ“, Knossos (Podľa Vasilakis 2001, p. 165).
Opis 2. variantu minojského mužského odevu podľa „Fresky čašníkov“, Knossos.

Čo na nohy?

Z vyobrazení na freskách vyplýva, že minojskí muži aj ženy obľubovali chôdzu na boso, no vyskytli sa aj obrazy dokladajúce viaceré typy obuvi. Topánky mali takmer vždy špicaté a dohora vytočené špičky. Na niektorých freskových výjavoch mužských postáv je badateľné oväzovanie holení bandážami. Táto súčasť odevu mala zrejme čisto praktický význam – chránila dolnú časť nôh a zároveň zabraňovala vniknutiu drobných kamienkov, či iných neželaných predmetov do topánok. Minojské ženy si zrejme obúvali aj topánky interpretované ako sandále (zaujímavé je, že toto slovo mohlo mať základ v „minojčine“ – gr. sandalon má predgrécky základ). Obuv je na ženskej postave jasne rozpoznateľná napr. na freske z Akrotiri, umiestnenej v komplexe Domu dám. Vyobrazené topánky nám však skôr než sandále pripomínajú dnešné „baleríny“.

 

Vyobrazenie mužskej obuvi na freskách.

 

Šperky a ozdoby

Obe pohlavia sa znázorňovali taktiež s s rôznymi šperkmi. Súčasťou ich garderóby boli veľké a prepracované náušnice, náramenice, náramky či nánožníky z drahých kovov. Objavujú sa tiež korálkové náhrdelníky. Osobitnou kategóriou sú vlasové ozdoby. Vzhľadom na minojský zvyk pestovania dlhých hustých vlasov boli obľúbeným doplnkom strieborné alebo zlaté diadémy, slúžiace na úpravu účesu. 

 

Ukážka doplnkov odevu v podobe šperkov z drahých kovov na freske „Dámy v modrom“, Knossos. (Zdroj: ArchaiOptix/Wikimedia)

 

Ideálny svet mladosti a krásy

Na záver si musíme položiť niekoľko otázok, nadväzujúcich na interpretáciu freskových výjavov. Ak sú na nástenných maľbách zobrazované predovšetkým slávnostné obrady a kultové scény, ako vyzeralo oblečenie na všedné dni? Fresky nám ukazujú Minojcov len v ich idealizovanej podobe, aký bol teda odev starých a „nedokonalých“ ľudí, prípadne detí? Jediné známe vyobrazenie detí v prostredí minojskej kultúry pochádza z fresky z Akrotiri. Znázornené boxujúce detské postavy sú nahé, majú len rukavice na rukách a nenápadné korálkové šperky. Ich nahota však v daných zemepisných šírkach nie je prekvapujúca a možno sa domnievať, že deti počas všedných dní šatstvo nenosili. Vyobrazenie starého človeka poznáme taktiež len z jedného prípadu, a to na sarkofágu z Ayia Triady. Postava interpretovaná ako starší muž má na sebe huňatý kabát zakrývajúci takmer celé telo. Otázny je tiež odev nižších sociálnych vrstiev. Pestro sfarbené látky predstavovali luxus, ktorý bol zrejme výsadou len vyššej vrstvy spoločnosti.

 

-

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 

-

 

Za odborný dozor a cenné pripomienky k článku autorka ďakuje Mgr. Pavlovi Jelínkovi, PhD.

 

Perexový obrázok: ArchaiOptix/Wikimédia

 

Literatúra:

ALEXIOU, S. 1973.Minoan civilization. Heraklion, 1973, 135 s.

CASTLEDEN, R. 2001. Minoans: Life in Bronze Age Crete. Londýn, New York : Routledge, 2001, 210 s.

DEBBO, N. J. 2000. The role of the women in the frescoes from Akrotiri : an examination of the iconography of dress, hairstyle and jewellery. Ottawa : National Library of Canada, 2000, 191 s.

DOUMAS, CH. 1999. The Wall Paintings of Thera. Atény, Londýn : Thera Foundation, 1999, 191 s.

JONES, B. R. 2000. Revealing Minoan Fashions. In Archaeology, Vol. 53, No. 3. New York : AIA, 2000, s. 36-41.

MARINATOS, N. 1993. Minoan Religion: Ritual, Image and Symbol. Columbia : University of South Carolina Press, 1993, 295 s.

MYRES, J. L. 1950. Minoan Dress. In Man, Vol. 50. Londýn : RAI, 1950, s. 1-6. 

VASILAKIS, A. 2001. Minoan Crete: From Myth to History. Atény : Adam Editions, 2001, 255 s. 

 


Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri