Príbeh z doby bronzovej? Vyobrazenie na takmer 4000-ročnej čelenke z Moravy vo svetle indoeurópskych mýtov
Čelenky patria v staršej dobe bronzovej (2300/2200 – 1600 pred n. l.) medzi pomerne zriedkavé nálezy. Okrem hromadných nálezov ich nachádzame takmer výlučne v ženských hroboch [1]. Jeden z výnimočných exemplárov sa podarilo objaviť v moravskej obci Pravčice.
Pavol Jelínek,
2021-09-15 04:22:00Po stopách Nebeských blíženců: Kdo se staral o koně na indoevropském Olympu?
Kůň je zvířetem, na kterém jezdí králové, knížata i prezidenti, jezdecká socha s nějakým politickým vůdcem se tyčí na Václavském náměstí, na římském Kapitolu, na Trafalgarském náměstí a dokonce i v areálu university ve Washingtonu D. C. Kůň je zvíře aristokratické, hrdinské, „zvíře pro rytíře“. To se odráží v německém Ritter „jezdec, rytíř“ nebo francouzském chevalier „rytíř“ jehož původ sahá až k latinskému cabbalus „kůň“.
Jan "Dorian" Korda,
2022-05-23 10:57:00Pravá tvář Achilla: Nejlepší z Řeků nebo hadí monstrum?
Achilles patří k nejznámějším řeckým hrdinům a k nejdůležitějším postavám Íliady. Velký Homérův epos začíná tím, jak se tento mladý muž snažil navrátit dívku Chrýseovnu jejímu otci, který svolal na řecká vojska Apollónův hněv v podobě moru. Tím však Achilles rozhněval Agamemnóna, který na oplátku hrdinovi sebral jeho zajatkyni Bríseovnu. Tak byly uvedeny do pohybu události vedoucí až ke smrti Patrokla a Héktora, jejichž pohřby Ílias končí. Celý tento příběh se odehrává v pozoruhodně krátkém časovém úseku, který činí přibližně měsíc a nedostane se ani K Achillově smrti, kterou máme poprvé zmíněnou až v Odysseii.
Jan "Dorian" Korda,
2022-12-08 10:56:00Enigma menom Kirké: „Hrozivá“ antická bohyňa pomáha rekonštruovať mýty našich predkov doby bronzovej
Kirké je známa predovšetkým ako čarodejnica, ktorá na ostrove Aiaia premenila Odyseových mužov na ošípané. Jej príbeh je ale oveľa bohatší – a v mnohých ohľadoch zdanlivo paradoxný. To sa mení, keď na ňu pozrieme cez perspektívu indoeurópskej mytológie. Vtedy zároveň poodhalíme prastaré mýty, ktoré sa nezameniteľne vpísali aj do archeologického záznamu strednej Európy.
Dušan Valent,
2023-01-27 09:40:00Prehistória Poseidona, záhada Demeter a Homér, ktorý všetko zmenil
Poseidon sa typicky prezentuje ako grécke božstvo mora, a takto ho vníma aj široká verejnosť. Medzi bádateľmi skúmajúcimi indoeurópske a starogrécke mýty však oddávna panuje názor, že jeho pôvodná funkcia a povaha bola celkom iná. Aká?
Dušan Valent,
2023-09-17 09:52:00Vyhľadávanie
Pán noci, dcéra slnka
Kúpte si knihu od nášho šéfredaktora
Odoberanie noviniek
15 najčítanejších článkov
- Možno mu zasvätili Devín: Zmenil sa indoeurópsky „nebeský otec“ u Slovanov na démona?
- Najpozoruhodnejšie rondely Slovenska: Veľkolepé praveké monumenty medzi Moravou a Dunajom
- Praveké hradisko na pekelnom vrchu? Záhada prázdnej „akropoly“ na Sitne
- Na území dnešného Slovenska žil mastodont zrejme väčší ako brontosaurus
- Záhada pôvodu Keltov: Pochádzajú zo západnej alebo strednej Európy?
- Morana: Bohyně, oběť či čarodějnice?
- Zabudnutí predkovia Slovanov: Čo vieme o Prabaltoslovanoch?
- Skýti: História a genetický pôvod obávaných stepných kočovníkov
- Kumáni v Uhrách a Velké stepi: o životě kočovníků s Michalem Holeščákem
- „Stratení“ Slovania Panónie: Mali bližšie k Čechom a Slovákom alebo Srbom a Chorvátom?
- Záhada pravekého tabu: Prečo predkovia Slovanov stratili "medveďa" a nahradili ho "jedákom medu"?
- Medzi Baltoslovanmi a Slovanmi: Predkovia Slovanov počas 1. tisícročia pred n. l.
- Demagógia vs realita o Göbekli Tepe: Čo vieme o pôvode najstarších megalitických monumentov sveta?
- Prví predátorskí kočovníci: Spustošili strednú Európu záhadní Kimeri?
- Prebrali „západnú kultúru“ a postavili prvé „praveké mesto“ na našom území