Príbeh z doby bronzovej? Vyobrazenie na takmer 4000-ročnej čelenke z Moravy vo svetle indoeurópskych mýtov

Čelenky patria v staršej dobe bronzovej (2300/2200 – 1600 pred n. l.) medzi pomerne zriedkavé nálezy. Okrem hromadných nálezov ich nachádzame takmer výlučne v ženských hroboch [1]. Jeden z výnimočných exemplárov sa podarilo objaviť v moravskej obci Pravčice.

Pavol Jelínek, 2021-09-15 04:22:00

Po stopách Nebeských blíženců: Kdo se staral o koně na indoevropském Olympu?

Kůň je zvířetem, na kterém jezdí králové, knížata i prezidenti, jezdecká socha s nějakým politickým vůdcem se tyčí na Václavském náměstí, na římském Kapitolu, na Trafalgarském náměstí a dokonce i v areálu university ve Washingtonu D. C. Kůň je zvíře aristokratické, hrdinské, „zvíře pro rytíře“. To se odráží v německém Ritter „jezdec, rytíř“ nebo francouzském chevalier „rytíř“ jehož původ sahá až k latinskému cabbalus „kůň“.

Jan "Dorian" Korda, 2022-05-23 10:57:00

Pravá tvář Achilla: Nejlepší z Řeků nebo hadí monstrum?

Achilles patří k nejznámějším řeckým hrdinům a k nejdůležitějším postavám Íliady. Velký Homérův epos začíná tím, jak se tento mladý muž snažil navrátit dívku Chrýseovnu jejímu otci, který svolal na řecká vojska Apollónův hněv v podobě moru. Tím však Achilles rozhněval Agamemnóna, který na oplátku hrdinovi sebral jeho zajatkyni Bríseovnu. Tak byly uvedeny do pohybu události vedoucí až ke smrti Patrokla a Héktora, jejichž pohřby Ílias končí. Celý tento příběh se odehrává v pozoruhodně krátkém časovém úseku, který činí přibližně měsíc a nedostane se ani K Achillově smrti, kterou máme poprvé zmíněnou až v Odysseii.

Jan "Dorian" Korda, 2022-12-08 10:56:00

Enigma menom Kirké: „Hrozivá“ antická bohyňa pomáha rekonštruovať mýty našich predkov doby bronzovej

Kirké je známa predovšetkým ako čarodejnica, ktorá na ostrove Aiaia premenila Odyseových mužov na ošípané. Jej príbeh je ale oveľa bohatší – a v mnohých ohľadoch zdanlivo paradoxný. To sa mení, keď na ňu pozrieme cez perspektívu indoeurópskej mytológie. Vtedy zároveň poodhalíme prastaré mýty, ktoré sa nezameniteľne vpísali aj do archeologického záznamu strednej Európy.

Dušan Valent, 2023-01-27 09:40:00

Prehistória Poseidona, záhada Demeter a Homér, ktorý všetko zmenil

Poseidon sa typicky prezentuje ako grécke božstvo mora, a takto ho vníma aj široká verejnosť. Medzi bádateľmi skúmajúcimi indoeurópske a starogrécke mýty však oddávna panuje názor, že jeho pôvodná funkcia a povaha bola celkom iná. Aká?

Dušan Valent, 2023-09-17 09:52:00

Nebol príšera: (Pre)história Minotaura a jeho Labyrintu

Príbeh o Minotaurovi patrí medzi najznámejšie starogrécke mýty, no v skutočnosti nie je grécky. Jeho pôvod sa na prvý pohľad stráca v hmle dávno zašlých tisícročí. Pri pozornejšom pohľade sa však ukazuje, že v pozadí rozprávania o ľudožravej rohatej oblude v krétskom Labyrinte nachádzame tradície siahajúce k ústrednej postave tajomného, takmer neznámeho náboženstva slávnej minojskej civilizácie doby bronzovej.

Dušan Valent, 2023-11-23 18:57:00

Vznikla Artemis z božskej vládkyne zvierat? Potnia Theron a pátranie po pravekej bohyni divočiny

Čo sa skrýva v pozadí vyobrazení Potnie Theron, ktoré sa v dobe bronzovej a železnej vyskytujú od Škandinávie po Mezopotámiu? A je grécka Artemis, ktorej epitet poslúžil na pomenovanie motívu, skutočne priama pokračovateľkou tejto domnelej mocnej bohyne?

Dušan Valent, 2024-01-10 08:29:00

Zem je matka, zem je smrť: Persefona, Morena a hľadanie vládkyne indoeurópskeho záhrobia

Asi najznámejším indoeurópskym panovníkom ríše mŕtvych je Hádes. Ak však skúmame korene indoeurópskych záhrobných tradícií, temný brat Dia sa ako vládca záhrobného sveta vytráca celkom ako prízraky, ktorým vládol.

Dušan Valent, 2023-12-25 07:52:00

---