Má vůbec smysl v kontextu indoevropských náboženství mluvit o ráji? Není myšlenka posmrtné odměny pro ctnostné a spravedlivé vynálezem monoteistických náboženství?
Kůň je zvířetem, na kterém jezdí králové, knížata i prezidenti, jezdecká socha s nějakým politickým vůdcem se tyčí na Václavském náměstí, na římském Kapitolu, na Trafalgarském náměstí a dokonce i v areálu university ve Washingtonu D. C. Kůň je zvíře aristokratické, hrdinské, „zvíře pro rytíře“. To se odráží v německém Ritter „jezdec, rytíř“ nebo francouzském chevalier „rytíř“ jehož původ sahá až k latinskému cabbalus „kůň“.
Zo švédskej lokality Lysekil – Backa Brastad pochádza z doby bronzovej zaujímavý skalný obraz. V triadickej kompozícii sú na ňom zobrazené tri vtáky s dlhými nohami, ale krátkymi zobákmi, netypickými pre brodivé vtáky. Stoja pred ležiacou ľudskou postavičkou, ktorá je podľa proporcií v pomere k vtákom oveľa menšia. Nastávajú otázky. Ide o dieťa? Mŕtvolu? Čo by mohol tento obraz vyjadrovať?
Kirké je známa predovšetkým ako čarodejnica, ktorá na ostrove Aiaia premenila Odyseových mužov na ošípané. Jej príbeh je ale oveľa bohatší – a v mnohých ohľadoch zdanlivo paradoxný. To sa mení, keď na ňu pozrieme cez perspektívu indoeurópskej mytológie. Vtedy zároveň poodhalíme prastaré mýty, ktoré sa nezameniteľne vpísali aj do archeologického záznamu strednej Európy.