Bol český drakobijca Trut praindoeurópsky hrdina? Pôvod povesti o založení mesta Trutnov

Pramene

V knihe Perun od M. Théru som si s veľkým prekvapením prečítal povesť o založení Trutnova, ktorú si o chvíľu predstavíme v plnom znení. Čo však má povesť o založení mesta spoločné s hromovládnym slovanským božstvom? Nuž, zrejme to, že boj s drakom je pre hromovládne božstvá typický a historik v povesti hľadal stopy, ktoré by viedli k spresneniu predstáv o Perúnovi. Za mýtmi o hromovládnych božstvách je však ešte jeden pramýtus, ktorý je starší a pre pochopenie povesti vhodnejší, a ktorý M. Théra a bádatelia, z ktorých čerpal, nepoznali. Povieme si o ňom nižšie.

Pri bádaní po ďalších verziách povesti som narazil na bakalársku prácu Michaely Voňkovej, ktorá sa povesti a jej verziám dôkladne venovala. Najstarší prameň pochádza z roku 1654, ide však o opis povesti od miestneho mešťana a kronikára Simona Hüttela (1530? – 1602?), ktorý povesť zaznamenal prvý. Podľa neho mesto Trutnov založil a draka zabil rytier Albrecht z Trautenbergu (ako ten z rozprávok o Krakonošovi) údajne v roku 1006 za vlády přemyslovského kniežaťa Oldřicha. Meno Trut sa objavuje až v 17. storočí u Jana Františka Beckovského (1658 – 1722), ktorý prerozprával (a počeštil) Hüttelove príbehy. Bádateľka vo verziách povesti hľadá najmä alchymistickú symboliku, aj keď nevysvetľuje prečo k tomuto názoru prišla. Drak je pre ňu alchymistickým symbolom Merkúra, čo zodpovedá prvku ortuti. Rovnako aj meno drakobijcu TRUT je pre ňu len anagramom RTUT, teda českého výrazu pre ortuť (rtuť). Keďže však išlo len o bakalársku prácu, aj keď mimoriadne kvalitnú v heuristickej časti, jej závery tiež nie sú plne dostačujúce. Ale to by som nemal o čom písať ja. Text, ktorý preložila M. Voňková, uvádzam v kurzíve, v zátvorke dopĺňam niektoré vysvetľujúce informácie. 

Ale teraz už dosť o kritike zdrojov, príbeh začína:

To bolo tak...

Přípravné práce na výstavbu města, které byly zahájeny 20. Května (1006), se účastnilo mnoho obyvatel. Albrecht (z Trautenbergu na Kettendorfu) pověřil některé řemeslníky přípravou vápna, kácením stromů, jiné lámáním kamene. Proto se dva z nich vydali do lesa hledat kvalitní kamení. Jmenovali se Paul Cimer a Nickel Sohlský (tiež Pavel Kymer a Nectil Šolský). Po chvíli chůze hvozdem je vyrušil křik havrana, který se vznášel nad korunami stromoví. Ohromeni naléhajícím voláním havrana se vydali za původem té vřavy, až došli k mechem a stromy zarostlé kamenné strži. Havran kroužil pod převisem a kvůli něčemu povykoval. Muži zprvu nic neviděli, o to více je vylekalo, když se z jeskyně vykradla ukrutná saň s křídly. Muži kvapně spěchali lesem do vsi vypovědět vše Albrechtovi. Aby byli schopni dovést je zpět k místu, kde saň přebývala, značili si cestu zářezy na stromech (tento motív pripomína Thesea a Ariadninu niť a pohyb v podzemí/podsvetí/inom svete). Albrecht se domníval, že si z něj jeho poddaní dělají legraci, a tak se jejich vyprávění jen zasmál. Když ale naléhali a odpřísáhli, že vše je skutečně pravdivé, vyzbrojil se Albrecht a sám se vydal na cestu. Když se na vlastní oči přesvědčil, že mu zedníci (M. Voňková uvažuje, že by prenesene mohlo ísť o slobodomurárov, ale tí v čase zápisu povesti neexistovali) nezalhali ani slůvko, vrátil se zpět, aby se poradil s ostatními, jak se saní naložit.

Na lanech spustili do rokle před vchod do jeskyně spoustu klád a objemných stromů s oky a řetězy. Jako návnadu použili mrtvé jehně. Drak ucítil potravu, vylezl z jeskyně a chtěl jehně spolknout. Zamotal se však do řetězů, které jej spoutaly, že se nemohl ani pohnout. Albrecht se svými pomocníky kolem něj postavili z pevných mříží klec, kterou navíc svrchu zatížili kamením. Poté rozdělali oheň, dým draka začal dusit, až postupně ztrácel sílu. Nato za ohlušujícího křiku zcepeněl.

Jak se to v dřívějších dobách dělávalo, nechal pan z Trautenbergu draka stáhnout z kůže a maso zakopat. Kůži na sluneční záři vysušili a naplnili ji hoblinami. Takto vypreparovaného a vycpaného draka nato pověsili do Nieklausovy věže, kde pár let upamatovával na dobrodružné klání s drakem.

Vypchatého draka údajne neskôr darovali do mesta Brna, kde visí v radničnej bráne dodnes. Tam však, ako to už býva, kolujú o ňom úplne iné príbehy.

Niekoľko reálií...

Mesto Trutnov bolo v skutočnosti založené asi až niekedy v 13. storočí, prvá písomná zmienka je z roku 1260 a dokladá to aj archeologický výskum. Takže zakladateľská povesť z prelomu 10. a 11. storočia je naozaj len tradíciou. Že si ju Simon Hüttel nevymyslel, dokladá mestské pečatidlo s erbom s mestskou bránou, letiacim havranom a drakom z konca 15. storočia. Kronikár teda prevzal staršiu povesť, nevieme však, či bola z nemeckého/germánskeho alebo českého/slovanského prostredia, na kolonizácii kraja sa v stredoveku podieľali obe etniká.

Názov mesta Trutnov má pochádzať z nemeckého truten ouwe – utešená niva, môžeme len špekulovať, či je to skutočne tak. O rode Trauttenbergovcov sú síce údajne zmienky už z 10. storočia,  ale pochádza z Horného Falcka, kde od 13. storočia sídlil na hrade Trauttenberg, v Čechách získal majetky až neskôr. 

Nevieme, či meno Trauttenberg bolo foneticky poslovančené na Trut, alebo naopak, nejaké české(?), foneticky podobné meno bolo neskôr skomolené a zamenené za meno Trauttenbergovcov, ktorí mali v Podkrkonoší majetky. Každopádne možno konštatovať, že meno Trut nemá s anagramom ortuti nič spoločné. Rovnako historické založenie Trutnova nemá s povesťou prakticky nič spoločné a hľadať v nej nejaké „zrnko pravdy“ v nej z tohto hľadiska nemá zmysel.

...niekoľko mýtov

Vyššie som spomenul, že nevieme, či povesť má základy v slovanskej alebo germánskej tradícii. V germánskej mýtoch zakladateľský mýtus nie je dochovaný (aj keď ani Albrecht sa neprejavil ako bojovník a draka zahubil ľsťou), čo by mohlo poukazovať na slovanskú tradíciu, stredoveký autor však už mohol čerpať aj z iných najmä antických tradícií. 

Ako prvá sa ponúka báj o založení mesta Théb, ktoré založil Kadmos, keď rezignoval na hľadanie svojej sestry Európy. Miesto založenia mesta mu ukázala posvätná krava. Pri chystaní zakladajúcej obete jeho družinu pobil drak, Kadmos ho však zabil a na radu bohyne Athény zasial dračie zuby do zeme. Zo zubov vyrástli bojovníci, ktorí však začali bojovať medzi sebou na život a na smrť (žeby to bola násobná smrť hrdinov ako zakladajúca obeť, ako si ukážeme nižšie?) a s piatimi preživšími konečne Kadmos Théby založil.

Príbehu o Trutovi je veľmi podobný príbeh o založení Krakova, kde drak sídlil v jaskyni pod dnešným Wawelom. Krak so svojím bratom po neúspešnom boji zabili draka pomocou dobytčaťa použitého ako návnada. Hneď potom Krak zabil mladšieho brata a zmocnil sa vlády. Podľa M. Théru by tak mohlo ísť nie o zločin, ale o zakladajúcu obeť, podobne ako Romulus zabil Réma pri zakladaní Ríma (tu nám samozrejme chýba drak).

Ako drakobijci ustanovujúci rád vystupujú v niektorých tradíciách (na Blízkom východe, v Indii, u Chetitov a Grékov) hromovládne božstvá.

Sovietski bádatelia V. V. Ivanov a V. N. Toporov publikovali v r. 1974 hypotézu, že súboj hromovládcu a jeho dračieho protivníka  (v slovanskom prostredí to mali byť Perún a Veles) je základným mýtom, od ktorého sa odvíjajú ostatné drakobijecké mýty. Podľa analýzy a kritiky M. Théru sú však slovanské varianty cyklické, ich zmyslom je predovšetkým plodnosť a ochrana úrody, a na prvotné stvorenie odkazujú len nepriamo. Zaujímavé je, že v Trutnove sa dodnes 5. mája (posun je spôsobený prechodom na gregoriánsky kalendár) oslavuje zabitie draka a založenie mesta. Jarný termín udalosti snáď naozaj súvisí s rituálom osláv jari a porážkou zimy, symbolizovanou drakom.  Je teda zrejmé, že tu dochádza k miešaniu viacerých mýtických línií a súboj hromovládcu s drakom nesúvisí, resp. len čiastočne, so zakladateľským mýtom. Jeho korene však siahajú ešte hlbšie.

Pramýtus B. Lincolna

Ani V. V. Ivanov a V. N. Toporov, ale ani M. Théra nepoznali prácu Brucea Lincolna, ktorý sa venoval rekonštrukcii prvotných zakladateľských mýtov. Prvý dvaja ju nepoznali, lebo vyšla o niečo neskôr, v roku 1976, M. Théra ju tiež neuvádza. Musíme však uviesť, že cieľom jeho práce je rekonštrukcia Perúna a nie drakobijecké zakladacie mýty, ktoré, ako preukázal, s ním primárne nesúvisia. Ako to však bolo s Trutom? Alebo Albrechtom z Trauttenbergu? 

Podľa B. Lincolna na začiatku, resp. ešte pred ním, pred stvorením sveta, boli dvaja bratia, *Manu a *Yemo. Kňaz *Manu obetoval *Yema, prvého kráľa, spolu s kravou a z nich vytvoril svet a spoločenské triedy. Podrobnejšie ho opísal Jan Dorian Korda tu  a Dušan Valent tu.

Mýtus dokončujúci kozmogóniu však pokračuje ďalšou postavou, bojovníkom, ktorý sa nazýva *Trito (Tretí). Z Indie poznáme jeho predobraz ako Trita Aptya alebo iránskeho Thraetaonu. Preto to moje prekvapenie, spomínané na začiatku, keď som sa dočítal o mene Trut, ktoré by tak nemuselo znamenať skomoleného Trauttenberga, ale jednoducho Tretieho – túto problematiku by mohol preskúmať nejaký jazykovedec. Príbeh *Trita kombinuje motívy, ako sú zabitie draka/monštra, oslobodenie ukradnutého dobytka/ženy/dažďových mrakov (to všetko u Praindoeurópanov tak nejako splývalo v jedno). Je tak esenciou všetkých tretích princov, Janov a Lomidrevov a statočných uhliarov a kováčov (v neskorších verziách trutnovskej povesti sú to aj Trutove povolania), ktorých poznáme z rozprávok, kde zabíjajú drakov. Ďalšia časť mýtu – oslobodzovanie zajatej/ukradnutej entity nie je potrebná. Preto sa v mýte o založení mesta nevyskytuje, aj keď nejaké dobytča je v príbehu vždy prítomné ako návnada (obeť?). S bohmi hromovládcami má príbeh spoločné to, že *Tritovu úlohu neskôr preberajú v mýtoch práve oni. Ale zdá sa, že bol medzi nimi vzťah pomoci. Indický hrdinský bojovník Trita obetoval posvätný nápoj sómu bohu bojovníkovi Indrovi, a ten ho za to obdaril silou (nedá sa nespomenúť si na Lomidreva, ktorému zakliata princezná dávala čašu vína, po ktorej sa mu znásobili sily).

Záver

Povesť o založení mesta Trutnov tak zachováva myšlienkové vzorce staršie než vôbec vznikla idea mesta. Unáša nás kamsi do nadčiernomorských stepí, do tisícročných hlbín času. A na povesti stále ostáva fascinujúce, že tieto mentálne mýtické vzorce stále zostávajú v nás a fungujú. Podľa Michaely Voňkovej, trutnovskej lokálpatriotky, „každý hrdý rodák vypoví příběh o nebojácném Trutovi spíš než o založení města během kolonizace ve 13. století.“

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Literatúra:

B. Lincoln: The Indo-European Cattle-Raiding Myth. History of Religions, Vol. 16, No. 1, 1976, 42-65.

M. Théra: Perun. Bůh hromovládce. Sonda do slovanského archaického náboženství. Praha 2017.

M. Voňková: Pověst o založení města Trutnova. Nepublikovaná bakalárska diplomová práca uložená na Historickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne. 2007.