Niektorí archeológovia v minulosti uvažovali, že išlo o hlavné mesto akejsi pravekej ríše. Mimoriadne vysoká – v niektorých prípadoch svetová koncentrácia artefaktov, ktoré možno súviseli s dávnym kultom či mágiou, vnáša odlišné možnosti interpretácie.
Pred približne 4000 rokmi prebiehala zásadná spoločensko-kultúrna transformácia obyvateľstva západného Slovenska.
Pri archeologických výskumoch občas nájdete veci, ktoré sa už na prvý pohľad vymykajú bežným nálezovým situáciám.
Zostávajú jednou z najväčších záhad európskeho praveku. Čo sa skrýva v pozadí zoskupení čiar a rozličných odtlačkov (symbolov?), ktoré nesú tieto keramické „bochníčky“?
U Indoeurópanov patrila obeta koňa k najvyšším náboženským praktikám, spájaným s kráľovskou mocou. Môže s ňou súvisieť pozoruhodný nález z Nitry?
Návštevníci niekedy s prekvapením zisťujú, že viaceré jedlá, ktoré si pripravujú v rámci zdravej výživy, v skutočnosti pochádzajú z doby bronzovej.
Neďaleko Košíc v katastri obce Nižná Myšľa stálo v dobe bronzovej jedno z najväčších a najvýznamnejších súdobých opevnených sídlisk. Osídľoval ho ľud otomanskej kultúry, či správnejšie otomansko-füzesabonského kultúrneho komplexu. V miestnom archeoskanzene sa 21. 8. uskutoční demonštrácia zbraní a vojenstva doby bronzovej a stredoveku. Opätovne sme sa teda obrátili na Štefana Olšava, jedného zo spoluorganizátorov podujatia a doktoranda na Archeologickom ústave SAV v Nitre, aby našim čitateľom povedal pár slov o „bojovníkoch doby bronzovej“.
Čelenky patria v staršej dobe bronzovej (2300/2200 – 1600 pred n. l.) medzi pomerne zriedkavé nálezy. Okrem hromadných nálezov ich nachádzame takmer výlučne v ženských hroboch [1]. Jeden z výnimočných exemplárov sa podarilo objaviť v moravskej obci Pravčice.
Pred približne 4300 rokmi prenikli z dnešného južného Poľska na Moravu a západné Slovensko potomkovia nositeľov kultúry so šnúrovou keramikou, ktorej expanzia v prvej polovici 3. tisícročia pred n. l. sa spája so šírením „stepných génov“ a indoeurópskych jazykov. Novousadlíci priniesli odlišné pohrebné zvyklosti ako aj militantnú ideológiu.
Okrem bežnej vody z potokov a prameňov sa ľudia už v neolite naučili používať aj filtrovanú vodu zo studní. O studňu je však potrebné starať sa, aby voda v nej ostala čistá a pitná. Ako si ukážeme nižšie, nie vždy sa to naším predkom darilo.