Praveká obetná jama v Nitre: Stopy prastarého indoeurópskeho rituálu?

Niektoré archeologické nálezy sa dajú interpretovať pomerne ľahko. Týka sa to napríklad takých predmetov, ako je hrnček alebo kladivo. Majú funkčný tvar, ktorý sa nepotreboval meniť tisícročia. 

Iné, ako sekery, môžu mať viac významov – nástroj, zbraň, symbol moci – záleží od kontextu, stavu zachovania a v neposlednom rade aj od schopnosti archeológov rozpoznať o čo ide. Sústavu kolových jám kedysi bádatelia pokladali za ohradu pre dobytok a zásobnú jamu za obydlie. Na mnohé sa prišlo novými výskumami a neustálou kritikou výsledkov. 

Niektoré javy, ktoré sú menej „uchopiteľné“, je problematickejšie interpretovať. Dodnes poriadne nepoznáme ako fungovali ekonomické a sociálne vzťahy a v neposlednom rade náboženské systémy našich predkov. Predchádzajúce marxistické myslenie dokonca ich výskum zavrhovalo ako „nadstavbu“, ktorá sa skúmať nedá. Snažíme sa ich rekonštruovať zo skromných zvyškov, ktoré dokážeme vykopať. Niekedy je potrebné mať kúsok šťastia.

[reklama] 

Ľudské obety z doby bronzovej

V areáli pravekých sídlisk sa pomerne často nachádzame nálezy ľudských kostier. Moravský bádateľ Milan Salaš dokonca pre staršiu dobu bronzovú (2300-1600 pred n. l.) uvádza, že ľudské ostatky sa nájdu asi v každej desiatej sídliskovej jame.

Časť nájdených ľudských kostier v sídliskových jamách zrejme skutočne pochovali. Tieto jamy boli hrobmi. Iné zrejme nie. Týka sa to najmä jám s kostrami nesúcimi doklady násilia a nepietneho zaobchádzania: vhodenia do jám alebo hromadných hrobov. V tomto prípade sa uvažuje o obetiach konfliktov, vrážd alebo, v neposlednom rade, ľudských obetí.

Veľmi zaujímavé sú predovšetkým dvojice kostier v sídliskových jamách z doby bronzovej. Pri spracúvaní nálezov tohto druhu vo svojej dizertačnej práci si jeden z autorov tohto článku všimol, že ide buď o jedincov mužského pohlavia alebo pár – príslušníka ženského a mužského pohlavia. Neskôr pri podrobnejšej analýze zistil, že žena (alebo dievča) býva uložená v pietnej alebo zvláštnej, ale vedome naaranžovanej polohe, často aj s pohrebnou výbavou, zatiaľ čo mužská kostra je pohodená a/alebo nesie doklady násilného zaobchádzania. 

Pozoruhodný nález z Nitry

Hradné návršie v Nitre bolo osídlené vo viacerých obdobiach praveku. V staršej a na začiatku strednej doby bronzovej tu stála opevnená osada maďarovskej kultúry, i keď dnes už z nej po masívnej výstavbe hradu a jeho prestavbách v stredoveku a novoveku ostali len zvyšky. Hradný kopec, obtekaný riekou Nitra, do začiatku 20. stor. odrezávalo od okolia riečne rameno Nitrička a vytváralo tak ostrov. Na oboch bývalých brehoch Nitričky sa dochovali viaceré nálezy, ktoré svedčia, že okrem bežných sídliskových aktivít sa tu odohrávali aj krvavé rituály spájané s obetovaním ľudí a ďalšími magickými praktikami, pri ktorých sa využívali ľudské pozostatky. Ďalší pozoruhodný nález zo staršej doby bronzovej sa našiel počas výskumu nádvoria dnešného Župného domu. 

V roku 1996 archeológ Marián Samuel preskúmal zvyšok jamy zo staršej doby bronzovej. Jama mala okrúhly tvar s priemerom asi 230 cm a ploché dno, ktoré vykopali až do zvetraného skalného podložia. Jamu zavalili kameňmi, čo je mimoriadne zriedkavé. V strede ležal veľký kamenný blok s rozmermi 70 x 50 x 30 cm. Na západnej a východnej strane objektu našli archeológovia kostry dvoch detí vo veku 5-7 rokov. Na základe dobového pohrebného rítu, keď mužov pochovávali na pravom boku a ženy na ľavom, je pravdepodobné, že ide o chlapca a dievča. (Detské kostry nie sú vhodné na antropologické určenie pohlavia).

Antropologička Mária Vondráková, ktorá kostričky analyzovala, konštatovala, že kosti boli vo veľmi zlom stave. Pri dieťati uloženom na pravom boku (chlapcovi?) vyslovila podozrenie, že na ľavej strane lebky sa môžu nachádzať dôkazy o zabití – stopy po údere tupým predmetom. Mohlo však ísť aj o praskliny spôsobené tlakom kameňov a zeminy. Stopy násilia by každopádne súhlasili s inými nálezmi, pri ktorých bola osoba ženského pohlavia pietne uložená a mužská násilne usmrtená a vhodená do jamy. Prirodzené úmrtie tak s istou pravdepodobnosťou môžeme vylúčiť.

[reklama] 

Ďalšie nálezy sa našli pri severnom okraji jamy – plochá dvojuchá misa a lebka žriebäťa. Očividne nešlo o bežný hrob s akými stretávame napríklad na súdobých pohrebiskách alebo sídliskách maďarovskej kultúry. Poukazuje na to najmä kamenný zával jamy a lebka zvieraťa, aké v hroboch maďarovskej kultúry nepozorujeme. Objavená jama teda zrejme nepredstavuje objekt s primárne pohrebným účelom, čiže nejde o hrob v pravom slova zmysle.

Lebka žriebäťa a balvany, stopy dávneho rituálu?

Lebky koní sa zriedkavo objavujú v neskorších hroboch zo záveru doby bronzovej a v dobe železnej. Ide však o štandardné žiarové hroby, takže lebka koňa tu zrejme mala inú symbolickú úlohu, ktorá sa na naše územie dostáva spolu so symbolikou jazdca z východných stepí. Dovtedy nebola v stredoeurópskom priestore známa. Kôň v nej zrejme predstavuje tzv. psychopompa, sprievodcu, ktorý prepraví dušu zomretého na druhý svet. Zároveň je symbolom spoločenského statusu – napr. rímski šľachtici sa nazývali equites, jazdci. Ako jazdci v dobe železnej bojovali práve aristokrati. 

Mohla lebka žriebäťa z Nitry tiež symbolizovať sprievodcu duší? Nález je o stáročia starší ako symbolika jazdca. Je teda pravdepodobné, že symbolizuje niečo iné. Každopádne však nejde o náhodu: „Kůň doby bronzové si rozhodně zaslouží podrobné studium propojující archeologický materiál, ikonografii, osteologii, genetiku i mytologii,“ píše bádateľka Věra Klontza-Jaklová, ktorá sa zaoberá symbolikou koňa v dobe bronzovej. „Může být jedním z faktorů, na základě kterých lépe pochopíme propojení jednotlivých regionů Evropy a starého světa v této historické epoše“, píše.

V strede kamenného závalu, ktorý prekrýval jamu, bol umiestnený veľký lomový kameň. Poznáme viaceré prípady, keď sa v zásype sídliskovej jamy s ľudskými pozostatkami našli balvany napr. v Jelšovciach alebo Nitrianskom Hrádku. Pri kostrách na dne jamy môže byť taktiež vztýčený trecí kameň na mletie obilia. Niekedy bývajú tieto kamene anachronicky interpretované ako náhrobné stély aj v prípadoch, keď ich nebolo vidieť. V dobe bronzovej sa s kamennými náhrobníkmi nestretávame. Hroby zrejme bývali označené, možno drevenými stĺpmi, ale tie sa nezachovali. Kamene však bývali vztyčované na miestach kontaktu s nadprirodzenom, ako napokon opisuje aj Starý zákon v pasážach o stretnutí Jákoba s Bohom. Kamenné oltáre vztyčovali aj hrdinovia gréckych bájí. Balvan z objektu v Nitre tak skôr pečatí miesto obetného rituálu a nie miesto posledného odpočinku.

Balvan aj lebka teda naznačujú súvislosť objektu s náboženskou sférou, hoci len zo samotnej situácie nemožno určiť, o aký rituál išlo . Umiestnenie rituálu medzi ďalšími sídliskovými, zrejme zásobnými jamami, nepôsobí príliš reprezentačne. Musíme si ale uvedomiť, že v dobe bronzovej ešte nemáme doložené chrámy alebo svätyne – rituál sa mohol odohrávať na akomkoľvek intuitívne vybranom mieste. Ostatné sídliskové objekty zistené výskumom predstavovali jamy, v ktorých sa zvykli skladovať potraviny. Takže mohlo ísť o rituál súvisiaci s hojnosťou a prosperitou. Význam mohol mať aj neďaleký breh rieky , keďže riečne božstvá mali v indoeurópskych náboženstvách významnú úlohu.

[reklama] 

Hekatomba z kopca Föllik

Pre archeológov je typické, že k svojim nálezom aj archeologickým situáciám hľadajú analógie. Slúži to k primárnemu datovaniu, a okrem toho ukazuje, nakoľko je predmetný nález vo svojom období bežný. Dvojice ľudských kostier v jamách na sídliskách zo staršej doby bronzovej poznáme zo Slovenska, Moravy, Rakúska, Poľska či Česka. Prekvapivo neboli doteraz nájdené v Maďarsku. Zriedkavo sa, ako sme poukázali vyššie, nájdu aj balvany v zásype jamy. Naopak, konská lebka v sídliskovej jame je v tomto období mimoriadne výnimočná. Nález z Nitry však predsa len nie je úplne ojedinelý.

V roku 1937 bol v pieskovni na kopci Föllik pri Großhöfleinevo východnom Rakúsku pri ťažbe poškodený nezvyčajný objekt. Išlo o rozmernú korytovitú jamu, prekrytú kamenným závalom v tvare mohyly. V nej boli preskúmané kostry dospelej ženy a asi trojročného dieťaťa, pravdepodobne dievčatka. Navyše tu boli uložené dve kobyly, žriebä, krava s teľaťom, koza s kozliatkom a ovca s jahňaťom. Objekt je datovaný do záveru staršej doby bronzovej.

Kamenný zával pripomína objekt z Nitry. Inak sú situácie podobné len čiastočne. V großhöfleinskom objekte uložili viac zvierat a boli celé. Navyše v ňom chýba stopa po mužskom prvku, išlo o osoby ženského pohlavia alebo samice zvierat. V Nitre by mužský prvok snáď zastupovala kostra uložená na pravom boku. Naopak, pri náleze z Nitry bol dodržaný vekový princíp –usmrtení boli nedospelí a nie sú tu dospelé jedince zvierat.Celkovo sa zdá, že išlo o dva rituály s podobným scenárom, ale ten v Nitre bol, čo do počtu usmrtených jedincov, oveľa skromnejší.

Ďalší nález žriebäťa pochovaného v sídliskovom objekte pochádza z obce Roztyly v západných Čechách. Chýbajú k nemu ľudské kostry a celkovo máme primálo údajov pre jeho interpretáciu, dokladá však, akou vzácnosťou sú kone a doklady ich obetovania v stredoeurópskom prostredí doby bronzovej.

Ašvamédha a ďalšie obety koní v indoeurópskych kultúrach

U Indoeurópanov patrila obeta koňa k najvyšším náboženským praktikám, spájaným s kráľovskou mocou (funkcia kráľa v praveku a staroveku znamenala niečo iné ako v stredoveku).

Azda najznámejšia, a braná ako akýsi prototyp, je ašvamédha zo starovekej Indie. Ide o mimoriadne zdĺhavý rituál s množstvom sexuálnych tabu a vedľajších aj ľudských obetí. Ústrednú rolu zohráva víťazný kôň. Na jar ho vybral kráľ, ktorý sa predtým zdržal pohlavného styku so svojou najpreferovanejšou manželkou. Žrebec bol očistený a pri tejto príležitosti obetovali psa a hodili ho pod koňa. Potom koňa pustili, aby sa voľne potuloval, pričom ho sprevádzalo sto vykastrovaných alebo starých koní a štyristo mladých mužov, ktorí mu mali zabrániť v ponorení sa do vody a styku s kobylami. Medzitým sa kráľ postil a pripravovali sa ďalšie obete. Po roku bol žrebec obetovaný uškrtením a kráľovná s ním pod pokrývkou simulovala pohlavný styk. Popri tom sa obetovali stovky ďalších zvierat. Zmyslom ašvamédhy bolo zaručiť kráľovi víťazstvo, nepoškvrnenosť, šťastie a slávu. Niekedy mohol byť kôň aspoň teoreticky nahradený človekom.

Podobný rituál je známy zo stredovekého Ulsteru v Írsku, keď nastupujúci kráľ súložil s bielou kobylou (predstavovala zvrchovanú vládu nad zemou). Po akte kobylu rozsekali a varili. Kráľ sa okúpal vo vývare a ten potom vypili a mäso zjedli. Pozoruhodné je, že akt súlože s koňom je doložený aj na skalnom umení doby bronzovej. Ešte staršie, súčasné s nálezom z Nitry, je figuratívne zachytenie koňa a za ním stojaceho muža na rukoväti noža zo starobronzového pohrebiska v Rostovke pri Omsku v transuralskej oblasti. Podobné doklady pochádzajú aj od maloázijských Chetitov. Je pravdepodobné, že vo všetkých týchto prípadoch ide o hierogamický rituál a kobyla zastupuje bohyňu.

Ďalšou obetou koňa, ktorý mohol byť výnimočne zastúpený človekom, by mala byť slávnosť October equus v starom Ríme. Z širšej indoeurópskej perspektívy konskú obetu pripomína aj obetovanie osla starých Čechov pred bojovým stretom s Lučanmi na Turskom poli.

Uloženie konskej lebky v jame s obetovanými deťmi môže dokladať aj praktika védskych Indov, u ktorých muž, kôň a býk predstavovali vyššie obete a ich hlavy museli byť pochované v miestach, kde chceli vztýčiť ohňový oltár. 

Neobyčajne podobne ilustrujú nálezovú situáciu z objektu v Nitre informácie zo slovanského folklóru, ktoré zhromaždil poľský historik Alexander Gieysztor. Pri oslavách letného slnovratu sa popri pálení ohňov niekedy pálila konská alebo kravská hlava. Inde sa naopak topili vo vode. Ako zástupné obete sa tiež pálili alebo topili slamené figuríny. Pri obradoch spojených s vodou sa púšťali po vode vence. Rituály viedli k orgiám, údajne vedúcim až k incestným stykom. S trochou sugescie si na základe týchto správ môžeme predstaviť, čo sa pred vyše 3500 rokmi asi odohrávalo na brehoch Nitričky.

Záver

Z uvedeného vyplýva, že obetovanie koňa patrilo u Indoeurópanov k výnimočným aktom, ktoré sa týkali celého spoločenstva. Obeť koňa mala zabezpečiť prosperitu a v prípade vojnového ohrozenia zabezpečiť víťazstvo. Zdá sa, že sa naozaj cenila viac ako obeť ľudská.

[reklama] 

Škoda, že nález z Nitry neumožňuje určiť pohlavie obetovaných jedincov. Ak by išlo o dvoch chlapcov, čo je podľa polohy a možných známok zranenia menej pravdepodobné, mohol by sa rituál asociovať s tzv. božskými blížencami, bohmi/dvojčatami známymi takmer u všetkých Indoeurópanov. Ich funkcie sú početné. Súvisia s plodnosťou, zdravím a liečiteľstvom (dokážu nechať prirásť odťatú hlavu), pomáhajú slnku pri východe a západe, prečo môžu slúžiť ako psychopompovia. Často sú zobrazovaní v podobe koní alebo majú s koňmi súvisiace mená. Ale fakt, že deti sú uložené podľa dobových zvyklostí pre rôzne pohlavia túto interpretáciu nepodporuje.

Ak by boli deti z nitrianskeho nálezu rôznych pohlaví, čo sa zdá pravdepodobnejšie, mohlo by ísť o rituálnu podobu hieros gamos, božskú svadbu, zastúpenú obetovaným chlapcom a dievčaťom. Žriebä by v tomto prípade symbolizovalo plodivú silu. 

Konská obeta a jej mytologické paralely naznačujú, že malo ísť o „kráľovskú“ obeť. V našej archeológii však v tomto období žiadnych „kráľov“ doložených nemáme, aj keď aj v staršej dobe bronzovej sú doložené mimoriadne bohaté hroby elít, v nemeckom Leubingene snáď aj s pridanou ľudskou obeťou, ale o nich si napíšeme inokedy. V každom prípade išlo, i keď v skromnejšom prevedení ako na föllickom kopci, o najvyššiu obeť, ktorá mala zaručiť prosperitu, zdravie, bohatstvo a hojnosť komunite žijúcej v nitrianskej opevnenej osade.

-

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Literatúra: 

A. Gieysztor: Mytologie Slovanů. Praha 2020.

P. Jelínek: Objekty s dvojicami ľudských skeletov na sídliskách staršej a strednej doby bronzovej na Slovensku. Zborník SNM 110, Archeológia 26,2016, 27-36.

V. Klontza – Jaklová: Bez koně nebude slunce. Role koně v transformačních procesech doby bronzové. Slovenská archeológia – Supplementum 1. A. Kozubová/E. Makarová/M. Neumann (ed.): Ultra velum temporis. Venované Jozefovi Bátorovi k 70. narodeninám. Nitra 2020, 327-336.

P. Kmeťová/S. Stegmann-Rajtár: Symbolické uloženie lebky koňa v hroboch v závere doby popolnicových polí a v počiatkoch doby halštatskej. In: O. Ožďáni (ed.): Popolnicové polia a doba halštatská. Nitra 2015, 73-92.

K. Marková/M. Samuel: Nálezy zo staršej a začiatku strednej doby bronzovej z Ponitrianskej galérie v Nitre. Študijné Zvesti AÚ SAV 43, 2008, 63-94.

M. Neumann: Božské dvojičky a ich reflexia v predstavách spoločnosti doby bronzovej. In: A. Kozubová/E. Makarová/M. Neumann (ed.): Slovenská archeológia – Supplementum 1. Ultra velum temporis. Venované Jozefovi Bátorovi k 70. narodeninám. Nitra 2020, 441-448.

J. Puhvel: Srovnávací mythologie. Praha 1997.

M. Samuel: Pokračovanie výskumu v areáli Ponitrianskej galérie. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1997, 1999, s. 145-147.

M. Vondráková: Dve detské kostry z doby bronzovej z Ponitrianskej galérie. AVANS 1997, 1999, 165, 166.