Archeológ: Mnoho ľudí prekvapí, aká pestrá a chutná bola strava doby bronzovej

Admin, 2021-07-21 07:45:00

Návštevníci niekedy s prekvapením zisťujú, že viaceré jedlá, ktoré si pripravujú v rámci zdravej výživy, v skutočnosti pochádzajú z doby bronzovej.
Projekt Ľudia, mýty & dejiny sa v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska a zahraničia snaží rozširovať povedomie o najstarších dejinách a tradíciách Európy a viesť ku kritickému mysleniu. Aj symbolickým príspevkom nám pomôžete prinášať kvalitný obsah aj naďalej.


Prihlásiť sa do svojho konta

Neďaleko Košíc v katastri obce Nižná Myšľa stálo koncom staršej a začiatkom strednej doby bronzovej (cca 18.-15. storočie pred n. l.) jedno z najväčších a najvýznamnejších súdobých opevnených sídlisk. Podrobnejšie sme si o ňom povedali v tomto staršom článku (ešte na In Vivo magazíne). 

 

V miestnom archeoskanzene aj tento rok pokračuje tradícia podujatí pre širokú verejnosť, posledne zameraná na kuchyňu z doby bronzovej. Poprosili sme teda Štefana Olšava, jedného zo spoluorganizátorov podujatia a doktoranda na Archeologickom ústave SAV v Nitre, aby našim čitateľom povedal pár slov o „diéte doby bronzovej“.

 

[reklama]

 

LMD: Čo boli hlavné zložky jedálnička ľudí doby bronzovej, ktorý obývali opevnené sídlisko v Nižnej Myšli?

ŠO: Boli to predovšetkým jedlá z obilia. Pestovala sa pšenica jednozrnná a dvojzrnná, špalda, jačmeň a proso. Iste k najbežnejším jedlám patrili rôzne obilné kaše, slané alebo sladké. 

 

Semená pšenice jednozrnnej, dvojzrnnej a špaldovej, jačmeňa siateho a niekoľkých semien planých rastlín obsahovala zuhoľnatená chlebová placka z Nižnej Myšle, ktorá sa zachovala najmä vďaka tomu, že „cesto“ bolo z väčšej časti vytvorené z hliny. Išlo o rituálne jedlo, ktoré bolo v jednej z obetných jám. Obetné jamy neobsahovali vždy ľudské ostatky, niektoré obsahovali „len“ vzácne a kultové predmety a rastlinnú aj živočíšnu stravu. Vďaka tomuto objavu chlebovej placky tak poznáme jej tvar a aspoň približné zloženie (presný pomer múky z rôznych druhov pšeníc nepoznáme). Môžeme si preto predstaviť, že aj chlebové placky boli na bežnom jedálničku nositeľov otomansko-füzesabonského kultúrneho komplexu (ďalej len OFKK). 

 

Zo strukovín sa pestovali šošovica, bôb a hrach. Ale ten žltý, zelený sa sem dostal až v neskorom novoveku. Je však nutné rátať aj s prirodzene sa vyskytujúcimi druhmi rastlín, ktoré doplňovali rastlinnú stravu. 

 

Obetné jamy neobsahovali vždy ľudské ostatky, niektoré obsahovali „len“ vzácne predmety a rastlinnú aj živočíšnu stravu.

 

Zo živočíšnej stravy to boli mäso a mliečne výrobky. Choval sa dobytok, ovce a kozy, prasatá, ale tiež kone (kôň przewalský). Lovná zver bola doplnkom stravy. Okrem vysokej zveri sa lovili tiež zajace, bobry, vydry, jazvece, kuny a lasice. Tie sa však mohli loviť aj za účelom získania kožušín. Rovnako tak lov divokých prasiat a medveďov mohol mať skôr rituálny charakter. Lovili sa aj dnes už vyhynuté alebo na našom území nevyskytujúce sa druhy, ako pratur alebo los. Zaujímavý je vysoký počet schránok sladkovodných lastúrnikov na sídlisku II v Nižnej Myšli, ktoré zbierali z neďalekých riek a potokov.

 

Účastníci si na vlastnej koži vyskúšali drvenie obilie “tradičnou metódou”, ktorá sa používala od neolitu až po dobu bronzovú. (Foto: Matúš Lukáč)
Opekanie mäsa. (Foto: Tatiana Votroubeková)

LMD: Poznali ľudia doby bronzovej koláče? Ako vyzerali iné výnimočné, pri významných príležitostiach podávané pokrmy tej doby?

ŠO: Áno, poznali koláče. Recept na koláč, resp. zákusok z doby bronzovej rekonštruoval na základe nálezu z Balatonmagyaródu v Maďarsku archeobotanik F. Gyulai. Pozostával z vajec, (v tej dobe pravdepodobne len zbieraných od divokého vtáctva), múky, medu, trošky soli a lesného ovocia. Je pravdepodobné, že podobné koláče sa robili pri významných príležitostiach aj v širšom okolí. Nálezy semien lesných plodov boli prítomné aj na náleziskách OFKK. 

 

Zo slaných jedál to mohol byť „guľáš“ alebo „prívarok“ zo spomenutých strukovín a z rôznych druhov mäsa. Nie je vylúčené, že divé prasatá a medvede, z ktorých klov a zubov sa vytvárali predmety s magickou funkciou, boli taktiež súčasťou hostín pri zvláštnych príležitostiach, napríklad pri iniciačných rituáloch.

 

LMD: Existovali rozdiely v stravovaní medzi mužmi a ženami, respektíve bohatými a chudobnými?

ŠO: Z aktuálneho stavu bádania nevieme, či boli rozdiely v stravovaní mužov a žien. Každopádne ľudia pochovaní v Nižnej Myšli boli často vyššieho vzrastu. Časť mužskej populácie mala nad 180 cm, za čo možno vďačili bohatej strave. Zatiaľ môžeme len predpokladať, že lepšie živení ľudia pochovaní na pohrebisku patrili k elite obývajúcej priľahlé opevnené sídlisko, zatiaľ čo chudobnejšie hroby a snáď aj horšie živení ľudia, mohli pochádzať zo skromnejších pomerov z priľahlých nížinných usadlostí. 

 

Lovili sa aj dnes už vyhynuté alebo na našom území nevyskytujúce sa druhy, ako pratur alebo los. 

 

Viac svetla do tejto problematiky snáď prinesú práve prebiehajúce analýzy DNA. Nakoniec aj šľachta a vojenská posádka na stredovekých hradoch bola živená lepšie než sedliaci z priľahlých dedín. Najmä stravou s vyšším podielom živočíšnych pokrmov. Aj keď ide o rozdielne obdobia, v princípe je možné predstaviť si podobný model stravovania.

 

Prenosná piecka pyraunos. (Foto: Matúš Lukáč)
Varenie na pyraunose. (Foto: Matúš Lukáč)
Koláče podľa prastarého receptu (vpravo), kusy chleba s tvarohovými nátierkami na sladko a na slano (vľavo).  Chlieb bol pripravený podľa zloženia chlebovej placky doby bronzovej z Nižnej Myšle. (Foto: Matúš Lukáč)

LMD: Odkiaľ máme informácie o strave ľudí otomanskej kultúry?

ŠO: Zo systematických výskumov opevnených sídlisk OFKK pochádza množstvo informácií o stravovaní v staršej a na začiatku strednej doby bronzovej. Vďaka práci archeobotanikov a množstvu skúmaných vzoriek sa podarilo objaviť pestrú škálu rastlinných zvyškov a zuhoľnatených semien. Na Slovensku je to predovšetkým Mária Hajnalová a jej nesmierne prínosná monografia s názvom Archeobotanika doby bronzovej na Slovensku. Výskum a spracovanie opevnených sídlisk OFKK však zďaleka nie sú na svojom konci a naše poznatky o stravovaní sa tak istotne budú časom rozširovať.

 

Ľudia pochovaní v Nižnej Myšli boli často vyššieho vzrastu. Časť mužskej populácie mala nad 180 cm, za čo možno vďačili bohatej strave. Zatiaľ môžeme len predpokladať, že lepšie živení ľudia pochovaní na pohrebisku patrili k elite.

 

LMD: Dokázali by ste si vy, ako moderný človek, zvyknúť na stravu ľudí z doby bronzovej? Čo by vám najviac chýbalo?

ŠO: Aj počas prípravy jedál, ktoré sme v Nižnej Myšli varili podľa doterajších poznatkov stravovania nositeľov OFKK, bolo mnoho ľudí prekvapených, ako pestrá a chutná strava bola v dobe bronzovej. A tento názor zdieľam aj ja, istotne by som na týchto jedlách vedel spokojne prežiť. Viacero ľudí vtipkovalo, že si niektoré pokrmy v rámci zdravej výživy pripravujú sami netušiac, že je to jedlo z doby bronzovej. Bola to napríklad obilná kaša s medom a ovocím, alebo pšeno, ktoré niektorí používajú miesto ryže.

 

Osobne by mi však chýbali zemiaky, paprika, paradajky, kuracina a rôzne exotické korenia. Zachutilo mi však pšeno a jačmenné krúpy, ktoré pokladám za chutnejšie než ryža. A ako milovník prívarkov by som bol z jedál zo šošovice, hrachu a mäsa taktiež veľmi spokojný.

 

Ďalšie zákusky “z dávnych čias”. (Foto: Matúš Lukáč)
Vypaľovanie keramiky, aká sa používala pred 3500 rokmi. (Foto: Matúš Lukáč)
Tím dobrovoľníkov archeoskanzenu v Nižnej Myšli. Zľava: Tatiana Votroubeková, Štefan Olšav, Katka Mikulová a Andrea Guľová. (Foto: Matúš Lukáč)

 

LMD: Na aké najbližšie podujatia sa môžeme v Nižnej Myšli tešiť,  a kedy? 

ŠO: Najbližšie nás v Nižnej Myšli čaká 21.8. už v poradí štvrté podujatie z cyklu Cesta do praveku, ktoré organizujeme ako OZ CollegiumMyssle s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja (KSK). Tentoraz sa zameriame na tému zbrane a lov, pričom návštevníci môžu sa tešiť na výzbroj a výstroj bojovníkov doby bronzovej (konkrétne ľudu OFKK). Predvedieme tiež spôsoby boja a lovu ľudí z 15. storočia pred n.l., ktoré budú môcť diváci porovnať s technikami boja bojovníkov z 15. storočia n.l. 

 

Mnoho ľudí bolo prekvapených, ako pestrá a chutná strava bola v dobe bronzovej.

 

V septembri nás čaká množstvo remesiel a viacero dobových skupín rekonštruujúcich obdobie doby bronzovej u nás aj v zahraničí. Naša Cesta do praveku sa končí v októbri, keď sa zameriame na pohrebné praktiky ľudu OFKK, ale tiež na magické rituály a krvavé obety. Viac však prezradíme až s blížiacimi sa termínmi jednotlivých podujatí. Určite sa však je na čo tešiť.

 

-

 

Príspevok sme priniesli v spolupráci s Facebookovou stránkou Kultúrne dedičstvo východného Slovenska

 

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 


Odporúčané články:
Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri