Praindoeurópska diéta: Ktoré kulinárske výrazy spred 5000 rokov používame dodnes?

Od príbuzných slov... k prajazyku

Ako sa v našich článkoch opakovane snažíme zdôrazňovať, vývoj jazykov neprebieha náhodne, ale podľa pravidiel – tzv. hláskových zákonov. 

Vďaka nim dokážeme v rôznych jazykoch rozlíšiť slová spoločného pôvodu, vychádzajúce z prapôvodného tvaru. Označujeme ich ako kognáty. A naopak, rozpoznáme podobnosti, ktoré sú len náhodné – označujeme ich ako falošné kognáty. Napríklad francúzske feu a nemecké Feuer, oba s významom "oheň". Vďaka hláskovým zákonom vieme, že napriek podobnosti nezdieľajú spoločný pôvod. Kým francúzsky výraz vychádza z latinského focus "ohnisko, kozub", nemecký výraz pochádza z pragermánskeho *fōr "oheň". Náhodných podobností medzi jazykmi je veľa (čo radi zneužívajú rôzni šarlatáni na razenie rôznych nacionalistických pseudoteórií): napríklad len asi polovica „podobných“ slov medzi sanskritom a angličtinou predstavuje skutočné kognáty. 

Znalosti hláskových zákonov nám dovoľujú rekonštruovať slovnú zásobu dávno vymretých jazykov, ako je napríklad praindoeurópčina, „pramatka“ germánskych, keltských, románskych (italických) slovanských, ale aj indoiránskych či rôznych vymretých (napr. tocharských strednej Ázie) jazykov, ktorou pravdepodobne hovorili kočovníci Pontsko-kaspickej stepi niekedy v druhej polovici 4. tisícročia pred n. l.

[reklama]

Čo je dôležité, spoľahlivosť rekonštrukcií historickej jazykovedy možno overiť. Historickí jazykovedci úspešne predvídali existenciu špecifických hlások, ktoré sa neskôr podarilo identifikovať v nápisoch patriacich dovtedy neznámym fázam vývoja rôznych indoeurópskych jazykov, okrem iného mykénskej gréčtiny, archaickej germánčiny či chetitčiny. „To dokazuje, že hláskové zákony sú pravdivé a platné aj v dlhom časovom meradle,“ hovorí archeológ a indoeuropeista David Anthony.

Od prajazyka... k pravekej kuchyni 

Analýza slovnej zásoby praindoeurópčiny odhaľuje mnohé cenné poznatky o kultúre a spoločnosti dávnych Praindoeurópanov. Praindoeurópčina napríklad indikuje, že neskorí Praindoeurópania poznali koleso (*kʷekʷlo-) a koňmi ťahané vozy (*weǵʰno-), látky z ovčej vlny (*wĺh₂neh₂). Výraz pre bohatstvo (*h₃ep-) indikuje existenciu spoločenskej nerovnosti. Praindoeurópania poznali tiež štatút vodcu osady *wéyks pótis a aj akéhosi „výššieho vodcu/náčelníka“ či „kráľa“ *hrégs.

Rekonštruovaná slovná zásoba nám poodhalila taktiež detaily stravovania Praindoeurópanov, ktoré si v nasledovných riadkov predstavíme primárne na základe prác Malloryho & Adamsa (rekonštruované tvary sme podľa potreby aktualizovali). Vieme, že Praindoeurópania varili (*yes-), piekli ( *bʰeh₃g-; z tohto výrazu vychádza napr. slovenské bažiť, viď nižšie), poznali nádoby na varenie a jedávali aj polievky alebo vývary (*yúhₓs-).

Základ *bʰeh₃g- "piecť" sa objavuje v: slovenské bažiť (z praslovanského *bagati "zapáliť, túžiť"), starogréke phṓgō "piecť, opekať", anglické bake z (pragermánskeho *bakkaną "piecť“).

Základ *yes -"variť" sa objavuje v: anglické yeast "kvasinka" (z pragermánskeho *jesaną "kvasiť"), tocharské A yäs "variť", waleské ias "variť", grécke zéō "variť", sanskritské yásyati "varí". 

Základ *aukw alebo *Hukʷ "nádoba na varenie" sa objavuje v: anglické oven "pec, kachle" (z pragermánskeho *uhnaz" pec, kachle"), sanskritské ukhā "hrniec, kotol", grécke ipnós "pec, kachle", latinské olla "nádoba, krčah" (z praitalického *aukslā ).

Základ yúhₓs- "polievka, vývar" sa objavuje v: latinské iūs "polievka, vývar, omáčka, kaša", litovské júše "rybacia polievka", ruské uchá "vývar, rybacia polievka" alebo slovenské nár. jucha “kapustnica” (z praslovanského *jucha "polievka, vývar"), grécke zúmē "kvas", sanskritské yūṣ "vývar, polievka". 

Vyzerá to tak, že jedálniček Praindoeurópanov bol bohatý na živočíšne bielkoviny. Poznáme totiž početné, zväčša dobre doložené výrazy súvisiace s mäsom alebo mliečnymi produktmi. A naopak, praindoeurópčine podozrivo chýbajú výrazy pre väčšinu raných domestikovaných typov plodín obilnín (napr. pšenica), rovnako ako rôzne výrazy asociované s poľnohospodárstvom (sadiť, plieť, zberať úrodu atď.). Tieto skutočnosti naznačujú, že Praindoeurópania (tak ako neskorší Baltoslovania) neboli roľníci, ale kočovní pastieri.

[reklama]

Praindoeurópania každopádne poznali zrno. Z viacerých bližšie neurčených výrazov je najlepšie doložený rekonštruovaný tvar *ǵr̥h₂nóm , z ktorého pochádza aj slovenské zrno. Taktiež zrejme poznali jačmeň *bhares-, fazule či bôby *bʰabʰ– z tohto výrazu pochádza aj slovenské bôb, taktiež pór *pr̥so- a raž *hrugʰís – z čoho zrejme vychádza nielen slovenské raž ale aj anglické rye "žito".

Základ *ǵr̥h₂nóm "zrno" sa objavuje v: albánske grûnë , írske grán, lotyšské zirnis, slovenské zrno (z praslovanského *zь̀rno), anglické corn, (z pragermánskeho *kurną), latinské grānum, všetky vo význame "zrno".

Základ *bhares- "jačmeň" sa objavuje v: latinské far, farris "zrno, jedlo", ďalšie možné kognáty sú staroislandské barr "zrno, jačmeň", ruské bórošn o"žitná múka" (z praslovanského *barsina"výživa, jedlo"), albánske bar"tráva, krmivo".

Základ *bʰabʰ-"fazuľa, bôb" sa objavuje v: latinské faba"široký bôb", ďalej slovenské bôb (z praslovanského bobъ), staropruské babo, anglické bean (z pragermánskeho *baunō), všetky s významom "fazuľa, bôb"; príbuzným výrazom je albánske bathë"široký bôb".

Základ *pr̥so- "pór" sa objavuje v: latinské porrum "pór" a grécke práson "pór".

Základ *hrugʰís raž sa objavuje v: anglické rye "žito" (z pragermánskeho *rugiz "raž"), litovské rugỹs "raž" a slovenské raž (z praslovanského *rъžь "raž"). 

Je trochu prekvapivé, že praindoeurópčine chýba výraz pre chlieb. Jeho existenciu však naznačuje starobylo pôsobiaci výraz *(s)teh₂ist- "cesto", rekonštruovaný na základe materiálu západných a centrálnych Indoeurópanov. Indoeuropeisti James Mallory a Douglas Adams na základe možného odvodenia tohto praindoeurópskeho výrazu predpokladajú, že pôvodne označoval kysnuté cesto a súvisel s chlebom.

Základ *(s)teh₂ist- "cesto" sa objavuje v: staroírske táis, slovenské cesto (z praslovanského *těsto), grécke staís, všetko vo význame "cesto", ďalej staroanglické þǣsma "kvas" (z pragermánskeho*þaisimô "kvas").

Mäso a jeho zdroje

Archeologické nálezy hostín v predpokladaných praindoeurópskych a raných indoeurópskych kultúrach potvrdzujú, že raní Indoeurópania obľubovali mäso *mḗms. Ako ste možno uhádli, slovenský výraz mäso je priamym pokračovateľom tohto výrazu. Môžeme taktiež dedukovať, že Praindoeurópania mäso konzervovali soľou *sal-s, čo je výraz, z ktorého vychádza aj slovenské soľ. Oba tieto výrazy vieme rekonštruovať vďaka množstvu dcérskych výrazov. 

Základ *mḗms "mäso" sa objavuje v: gótske mizm, (z pragermánskeho *mimzą; pozor, anglické meat vychádza z pragermánskeho *matiz "jedlo"), slovenské mäso (z praslovanského *mę̑so), litovské mėsà, albánske meša, védske mā́s, tocharské B misa, prakeltské *mīros, všetky vo význame "mäso", ďalej latinské membrum "člen". 

Základ *séh₂ls sa objavuje v: praslovanské *solь, staroírske salann, latinské sāl, arménske al, anglické salt (z pragermánskeho *saltą), grécke háls, tocharské B salyiye; všetky s významom "soľ", ďalej litovské sólymas "soľanka", sanskritské salilá- "more, jedlo".

Z akých zdrojov pochádzalo mäso praindoeurópských hostín? To naznačujú dobre doložené rekonštruované výrazy pre viaceré domáce zvieratá, ako dobytok/kravu *gʷṓus – z čoho pochádza napr. slovenský výraz hovädo, ovcu *h₂ e/ówi- – z čoho vychádza slovenské ovca, ošípanú *sū(H)s – z čoho vychádza slovenské sviňa , a kozu *bhū̆ĝo-s[1]  a *h₁ er(i).

[reklama]

Základ *gʷṓus "dobytok, krava" sa objavuje v: arménske kov, anglické cow (z pragermánskeho *kūz), sanskritské gáuḥ, staroírske bó (z prakeltského *bāus), slovenské hovädo (z praslovanského *govędo), latinské bōs (bovis), lotyšské govs, grécke boûs, všetky s významom "dobytok a/alebo krava".

Základ *h2ówis "ovca" sa objavuje v:, anglické ewe "samica ovce" (z pragermánskeho *awiz "samica ovce"), staroírske oi (z prakeltského *owis), latinské ovis, sanskritské ávi , slovenské ovca (z praslovanského *ovьcà), litovské avìs (z baltoslovanského *áwis ), všetko vo význame "ovca". 

Základ *sūs "ošípaná" sa objavuje v: slovenské sviňa (z praslovanského *svinъ, ajd. *svinьja), lotyšské sivēns, starogrécke hûs, staroírske socc (z prakeltského *sukkos), nemecké sau (z pregermánskeho *sūz) latinské sūs, všetko vo význame ošípaná. 

Základ *bhū̆ĝo-s "samec kozy, cap" sa objavuje v: avestské būza "cap", arménske buz "jahňa", stredoírske bocc "cap" (z prakeltského *bukkos "koza") a anglické buck "cap" (z pragermánskeho *bukkaz "cap").

Základ *h₁er(i)- "jahňa, koza, baran“ sa objavuje v: litovské eriena "jahňacina", staroírske eirp "koza, jelenica", arménske oroj "jahňa", latinské ariēs "baran", grécke ériphos "mladý baran, mladá koza"

Mliečne produkty

Pozoruhodne rozsiahla je slovná zásoba praindoeurópčny týkajúca sa mliečnych produktov. Jazykovedci zrekonštruovali okrem iného výrazy pre maslo (*h₃éngʷ-n̥; a niekoľko výrazov so širším významom "tuk, maslo"(napr. h₃éngʷ-n̥) alebo "olej, masť" (*selp-), mlieko (*h₂melǵ- "dojiť", neskôr "mlieko"; z výrazu je odvodené aj slovenské mlieko) a s menšou mierou istoty taktiež pre smotanu (*réughmen-) a tvaroh (*twóhxr, z výrazu je odvodené aj slovenské tvaroh). Hoci Praindoeurópania v dospelosti zrejme nemohli piť mlieko (podľa najnovších poznatkov sa tolerancia na laktózu rozšírila až koncom doby bronzovej), zrejme pili kyslé mlieko *dʰédʰh₁i-.

Základ *h₃éngʷ-n̥ "maslo" sa objavuje v: staroírske imb a bretónske amann (oba z prakeltského *emban), oba vo význame "maslo", starohornonemecké ancho (z pragermánskeho *ankwô), staropruské anctan, latinské unguen, všetky vo význame "tuk, mazadlo".

Základ *selp- "olej, masť“ sa objavuje v:anglické salve "masť " (z pragermánskeho *salbō "masť") albánske gjalpë "maslo" (z praalbánskeho *selpa), sanskritské sarpís "rozpustené maslo ghí", tocharské B salype "olej, masť").

Základ *h₂melǵ- "dojiť"sa objavuje v: staroírske mlicht (z prakeltského *mligeti), praslovanské *melko, albánske mjel, tocharské B malkwer, všetky vo význame "mlieko".

Základ *réughmen- "smotana" (neistá rekonštrukcia) sa objavuje v: anglické dial. ream "smotana", avestské raoyna "maslo".

Základ *twóhxr "tvaroh" sa objavuje v: praslovanské *tvarogъ "tvaroh", grécke tūrós "syr", avestské tūiri- "kyslé mlieko, srvátka".

Základ *dʰédʰh₁ "kyslé mlieko" sa objavuje v: staropruské dadan "mlieko", albánske djathë "syr", sanskritské dádhi "zrazené mlieko, kyslé mlieko, tvaroh, srvátka".

Čo však praindoeurópskej „mliečnej zásobe“ podozrivo chýba, je výraz pre syr – známy z Blízkeho východu už z obdobia pred viac ako 8500 rokmi. „Čo sa týka syru, nedokážeme zrekonštruovať ani len indoiránsky výraz. Vo Védach nenachádzame žiadnu zmienku o syre, zatiaľ čo mlieko a kyslé mlieko sa zmieňujú veľmi často. Rôzne výrazy pre syr vznikli až neskôr, často odvodené z výrazov "kyslý, ostrý", alebo z prebratých slov,“ vyjadril sa pre Lumyd indoeuropeista prof. Martin Kümmel z Univerzity v Jene. 

Napríklad slovenské syr vychádza s praindoeurópskeho *súHros "kýslý, slaný, horký". A anglické cheese je prevzaté z latinského caseus "syr", čo je pre zmenu výraz príbuzný slovenskému kvas (z praslovanského *kvasъ "kvas, kyslý nápoj", ktoré vychádza z praindoeurópskeho *kwh₂et- "kvasiť, skysnúť"). 

Alkoholické nápoje

Medzi najlepšie doložené praindoeurópske výrazy patria med *mélit- a medovina *médʰu – uvedené slovenské výrazy sú v oboch prípadoch potomkami tých praindoeurópskych. 

Základ *mélit- "med" sa objavuje v: staroírske mil, latinské mel, grécke méli, arménske melr, chetitské militt, tocharské B mit. všetko s významom "med"; ďalej albánske blete "včela", grécke méthu "víno", sanskritské mádhu "med, víno".

Základ *médʰu- "medovina" sa objavuje v: staroírske mid, anglické mead, slovenské medovina (z praslovanského *médu "med, medovina"), lotyšské medus, všetky vo význame medovina; ďalej stredoírske medb "opojný, silný", luvijské máddu "víno". 

Praindoeurópania zrejme poznali pivo či podobný horký alkoholický nápoj, ktorému hovorili *h₂elut- - z výrazu vychádza napr. anglické označenie piva ale. Ďalším je kvasený alkoholický nápoj z brezovej miazgy *súlehₐ., pričom možno poznali víno *wéyh₁ō – čo je výraz, z ktorého pochádza aj slovenské víno (nie priamym vývojom, ale okľukou – výpožičkou z latinčiny). 

[reklama]

Základ h₂elut- "pivo" sa objavuje v: anglické ale, litovské alùs, osetské æluton, zastarané slovinské ọ̑l (z praslovanského *ȍlъ) všetky vo význame pivo; ďalej staropruské alu"medovina", latinské alumen = kamenec, staroarménske ōłi"silný alkoholický nápoj".

Základ *súlehₐ "?nápoj z brezovej miazgy"  sa objavuje v: lotyšské sula "brezová miazga", staropruské sulo "kyslé mlieko", avestskéhurā "kumis", sanskritské súrā "bližšie neurčený alkoholický nápoj". 

Základ *wéyh₁ō "víno" sa objavuje v: chetitské wiiyan(a)-, latinské vīnum, grécke oînos , všetky vo význame "víno". Praindoeurópsky tvar je zrejme výpožičkou z nedoloženého „substrátového“ jazyka Stredomoria. 

„Kuriózna“ súvislosť?

„Praindoeurópska slovná zásoba kladie dôraz na stravu založenú na mäse, vývaroch, soli, mliečnych produktoch a pití alkoholických nápojov, ako je pivo, medovina a možno víno,“ sumarizujú James Mallory a Douglas Adams. To je konštatovanie, ktoré plne zodpovedá archeologickým výskumom predpokladaných raných indoeurópskych komunít, pre ktoré máme početné doklady hostín ako aj rituálneho pitia alkoholických nápojov. 

Zakončime ale náš článok v trochu odľahčenom duchu. Nie je možné, že práve strava založená prevažne na zdrojoch živočíšnych bielkovín súvisí s kurióznou skutočnosťou, že v praindoeurópčine vieme zrekonštruovať až dva odlišné, špecifické výrazy pre „púšťanie vetrov“ - *pérde/o- "prdieť nahlas" a *pezd- "prdieť potichu"? :)

Základ *pérde/o- "prdieť nahlas" sa objavuje v: staroindické párdatē, avestské рǝrǝδaiti, grécke pérdō, albánske pjerth, litovské pir̃dis, slovenské prdieť (z praslovanského *pьrdět), anglické fart (z pragermánskeho *furtuz), všetko vo význame "prdieť, prdieť nahlas".

Základ *pezd- "prdieť potichu" sa objavuje v: grécke bdéō, ruské bzdětь, české nárečové bzdít (z praslovanského *bьzd-), litovské bezdù, bezdeti, všetko vo význame "prdieť potichu", ďalej latinské pēdō "prdieť".

-

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Za odborný dozor a cenné pripomienky k textu autor ďakuje historickej jazykovedkyni Barbore Machajdíkovej, PhD. Za dodatočné konzultácie ďakuje historickému jazykovedcovi prof. Martinovi Kümmelovi.

Poznámky

1 Pre ošípanú aj kozu máme doložených viacero praindoeurópskych výrazov.

Literatúra

Anthony, D. (2007). The Horse, the Wheel, and Language: How Bronze Age Riders from the Eurasian Steppes Shaped the Modern World. Princeton: Princeton University Press.

Garnier, R. a kol. (2017): Milk and the Indo-Europeans. Martine Robeets; Alexander Savalyev Language Dispersal Beyond Farming, John Benjamins Publishing Company, pp.291-311. 

Mallory, J.P., Adams, D.Q.(1997): Encyclopedia of Indo-European Culture. Routledge. 

Mallory J.P., Adams D.Q. (2006): The Oxford Introduction to Proto-Indo-European and the Proto-Indo-European World. Oxford University Press.

Pokorny, J., Starostin, G. (2007): Proto-Indo-European Etymological Dictionary A Revised Edition of Julius Pokorny’s Indogermanisches Etymologisches Wörterbuch. Dnghu Association.