Egyptológ: Život staroegyptských metalurgov musel byť krátky a neradostný

Mgr. et Mgr. Martin Odler PhD. pracuje v Českom egyptologickom ústave Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, a pôsobí aj ako člen  správnej rady slovenskej egyptologickej nadácie Aigyptos. V súčasnosti sa aktívne podieľa na výskumoch v Abúsire.

 

Okrem vedeckých štúdií publikoval niekoľko kníh. Prvá predstavuje prvú monografiu špeciálne venovanú kovovým nástrojom a modelom nástrojov zo Starej ríše. Druhá kniha je katalógom lipskej zbierky doplneným o analýzy artefaktov (zhrnutá napr. v tomto článkualebo, po slovensky, v tejto prednáške).

 

O Odlerových výskumoch informovali okrem iného v časopise Nature Middle East alebo v popularizačnom časopise Archaeology. 

Keď sa spomenú medené nástroje v kontexte starovekého Egypta, obzvlášť kamenárstva, mnohí ľudia sa čudujú, ako mohla byť „mäkká“ meď nápomocná pri opracovávaní odolných skál. Aké bolo teda tajomstvo „staroegyptskej medi“? 

Staroveký Egypt, ktorý si predstavíme ako prvý, patrí predovšetkým do doby bronzovej. Konkrétne obdobie staviteľov pyramíd, Stará ríša, do včasnej doby bronzovej. Na celom starovekom Blízkom Východe sa ako praktický materiál vtedy používala najmä arzénová meď, resp. arzénový bronz. Arzén spôsobuje podobné vlastnosti v zliatine ako cín, nástroje sú teda tvrdšie a určite praktickejšie. Pričom Egypťania už vtedy poznali aj cínový bronz, bol však relatívne vzácny a vyrábali z neho hlavne nádoby. A to je prvé tajomstvo. 

Druhé tajomstvo je, že hoci to obdobie nazývame „doba bronzová“, vo veľkom sa stále používajú aj kamenné nástroje, napr. pre opracovanie žuly nástroje z ešte tvrdšieho doleritu. Má modrosivú až tmavomodrú farbu, a keď mu venujete pozornosť, tisíce takýchto doleritových kladív sa povaľujú napr. v Gíze alebo v žulových lomoch v Asuáne.

[reklama]

Vieme porovnať tvrdosť a iné dôležité vlastnosti, napríklad krehkosť, staroegyptských medených nástrojov s vápencami a žulami, ktoré starovekí Egypťania opracovávali? A ako si viedli staroegyptské nástroje v pokusoch experimentálnych archeológov?

Tieto a ďalšie vlastnosti staroegyptských nástrojov skúmame v spolupráci s Ing. Jiřím Kmoškom, doktorandom Akadémie krásnych umení vo Viedni. Tzv. Vickersova mikrotvrdosť sa dá zmerať na odobratej vzorke kovového jadra artefaktu, podobne ako u súčasných kovov. Opracované nástroje dosahujú viac ako 100 až 200 Vickersov, čo postačuje pre praktické použitie nástrojov. 

S arzénom sa to ale nesmie prehnať, stačí pár percent v zliatine. Pokiaľ je ho viac, spôsobuje krehkosť materiálu; viac arzénu sa používalo napr. na výrobu nádob a zrkadiel. Arzén samozrejme je toxický a nebezpečný prvok, ale jeho malé množstvo vás zabíja len postupne. Život metalurgov musel byť krátky a neradostný. 

V súčasnosti musíte dodržiavať všetky bezpečnostné predpisy, takže namiesto arzénovej medi sa často robia pokusy s cínovým bronzom, ktorý obsahuje podobné množstvo cínu ako arzénu. Materiály sa správajú podobne, to už štúdie niektorých odvážnych bádateľov, ktoré skúmali vlastnosti oboch materiálov, preukázali.

V čom sa medené nástroje starovekých Egypťanov líšili od súdobých medených nástrojov, ktoré sa používali u nás, v strednej Európe?

Veľmi záleží na type nástroja. V prípadoch dlát ťažko vymyslíte nejaký iný tvar, aj najstaršie tešly (nástroje, ktoré sa až do doby rímskej používali na účely, na ktoré dnes slúžia hoblíky) sú si veľmi podobné. Ťažko vymyslíte revolučne iný tvar zrkadla, a pokiaľ ste už videli v múzeu dobre vyleštenú bronzovú repliku, dá sa v nej aj celkom dobre vidieť. Ľudská tvorivosť sa realizovala napr. v sekerách, pracovných a bojových, ktoré sú pre každý región Blízkeho Východu, alebo v Európe, špecifické. Staroegyptská technológia pripájala sekery i tešly k rozštiepeným poriskám, dohromady sa zväzovali koženými remienkami. Na Blízkom Východe už vo včasnej dobe bronzovej vynašli dieru na porisko v kovovej čepeli, a hoci Egypťania tento spôsob poznali, nikdy ho nechceli sami používať.

Sú naše poznatky o súbore starovekými Egypťanmi používaných nástrojov úplné, alebo naďalej objavujeme nové typy?

Máme dobrú predstavu o celkovom súbore nástrojov, ale môžu sa nájsť úplne nové tvary. Napr. ruskí egyptológovia našli v Gíze štvorzubcovú harpúnu zo Starej ríše, predtým úplne neznámu. Francúzski kolegovia objavili na brehu Červeného mora nový typ kamenárskeho dláta zo Starej ríše. 

[reklama]

Často sa uvádza, že z čias stavby pyramíd v Gíze (4. - 6. dynastia) sa našlo pomerne málo medených nástrojov. Aká je príčina? (Možno recyklovanie - pretavovanie medi?) Zmenila sa táto situácia? 

Veľké a kvalitné kovové nástroje sú drahé, spýtajte sa nejakého kamenára alebo tesára. Veľké množstvo kovu sa recyklovalo vždy, pokiaľ mohli Egypťania miesto opustiť usporiadane, vtedy žiadne veľké kusy nástrojov na mieste nenechali, alebo len veľmi výnimočne. Z Gízy napríklad poznáme asi desať veľkých nástrojov zo Starej ríše. V starovekom Egypte doby bronzovej zatiaľ nemáme lokalitu zakonzervovanú náhlou prírodnou katastrofou na spôsob Pompejí. Najviac sa tomuto prípadu blíži Amarna, sídlo „kacírskeho“ panovníka Achnatona, ktoré muselo byť opustené relatívne rýchlo, a archeológom poskytlo slušnú predstavu o metalurgickej produkcii Novej ríše, od nástrojov, cez zbrane, až po nádoby z chrámov.

Odkiaľ poznáme nálezy nástrojov starovekých Egypťanov? Pochádzajú prevažne z hrobov, sídlisk, alebo prípadne z lomov?

Zo sídlisk pochádza veľmi málo kovových nálezov, okrem výnimiek ako je Amarna. Aj poľsko-slovenská expedícia na lokalite Tell el-Retábí má veľké šťastie na dobré nálezy kovových artefaktov, najmä zo začiatku Novej ríše. S kolegom Kmoškom sme ale prišli na to, že oveľa zaujímavejšie sú na sídliskách zvyšky metalurgickej činnosti, zatiaľ však nemôžem prezradiť viac.

Množstvo kovu v hrobkách sa líšilo podľa spoločenského statusu, panovník zrejme vždy dostával čo najviac. Z panovníckych hrobiek máme slušné kovové súbory len pre 2. dynastiu a kráľa Chasechemweja, a potom samozrejme pre Tutanchamona z 18. dynastie. Ale z Tutanchamonovej hrobky pri dvoch doložených vlámaniach zmizli práve bronzové predmety, najľahšie speňažiteľné. V lomoch sa nachádza veľmi málo nástrojov, napr. z celej ťažobnej činnosti Starej ríše v Núbii máme jedno dláto. Je to preto, že v lomoch si po sebe kovové predmety určite pozbierate.

[reklama]

Aký úplný je archeologický záznam staroegyptských nástrojov (medených, ale aj všeobecne – akýchkoľvek) v porovnaní s ikonografiou?

Žiadny historický prameň sa nezachová dokonale, niektoré predmety máme doložené ikonograficky, archeologicky sa však nenašli. V ikonografii zasa nenachádzame drobné predmety typu ihiel, ktoré sú pre egyptských umelcov nepodstatné. 

Obrovská výhoda starovekého Egypta však je, že v ikonografických prameňoch máme krásne zobrazené, ako sa nástroje a zbrane používali. Paradoxne sa ale málokto snažil tieto informácie prepojiť s metalurgiou, so zachovanými nástrojmi. Lebo pre európsku dobu bronzovú používanie nástrojov v ikonografických prameňoch nemáme. Ale to je vzácne napr. aj pre Mezopotámiu, Anatóliu, či Levantu. Egypťania sú v tomto ohľade pre dobu bronzovú doslova globálne výnimoční.

Zaznamenávame v priebehu 3. a 2. tisícročia pred n. l. vývojový pokrok vo výrobe kovových nástrojov a v ich vlastnostiach nad rámec zavedenia bronzu?

Zatiaľ nemáme zanalyzované ani všetky predmety, ktoré sa už našli a sú dostupné v múzeách, nielen v Egypte. Doslova sú skoro všade od Los Angeles po Kjóto, a od Aucklandu na Novom Zélande po Aberdeen v Škótsku. Tam všade sa nachádzajú staroegyptské kovové artefakty. Takže o prekvapenia asi nebude núdza, hoci hlavným trendom vývoja už rozumieme. 

Veľká otázka je, či sa používali iba medené rudy s arzénom, alebo sa arzén systematicky pridával do medi, a teda sa vyrábal arzénový bronz. To je jedna z tém, na ktorej momentálne s kolegami pracujeme. Nejde len o to, niečo také tvrdiť, ale musíme to preukázať na konkrétnom materiáli.

Pri medených nástrojoch skúmame nielen tvary a prímesi, ale aj izotopy olova. O čom dokáže vypovedať izotopové zloženie nástrojov, skúmaných na niektorej konkrétnej lokalite?

Okrem J. Kmoška spolupracujem aj s dr. Juliou Kočerginou z Českej geologickej služby, ktorej doménou sú práve izotopy, a s dr. Markom Fikrlem z Ústavu jaderné fyziky Akademie věd České republiky, ktorý meria neutrónovou aktivačnou analýzou stopové prvky v medených zliatinách. Stopové prvky pod jedno percento boli pre starovekých metalurgov neviditeľné, ale pre nás sú dokonalým prameňom pre sledovanie toho, aké rudy sa používali. V kombinácii s izotopmi olova dokážeme vylúčiť, ktoré zdroje medi sa nepoužívali. Pozitívne preukázať nejaký zdroj medi je však náročnejšie. 

Dnes už vieme, že napr. pre Starú ríšu sa používajú hlavne zdroje z Východnej púšte a zo Sinaja. Predmetov Starej ríše je však relatívne málo, neustále pracujeme na získavaní ďalších vzoriek, ktoré by nás mohli posunúť v poznávaní ďalej a spresniť, čo už vieme.

[reklama]

S výnimkou medicíny len málo vedeckých odborov čelí takému prekrúcaniu poznatkov ako práve egyptológia. Pričom práve autori chrliaci zavádzajúce tvrdenia o dejinách, technológiách a schopnostiach starovekých Egypťanov získavajú v populárnych médiách oveľa viac priestoru ako egyptológovia. 

To je asi na celý samostatný rozhovor, obrovská téma. Pre nás vedcov je najväčší problém, že pokiaľ sa chceme udržať na špičke, musíme vede obetovať veľa času, ktorý berieme aj z osobného života (takže potrebujeme tolerantných partnerov, pozdravujem Ivku a z celého srdca jej ďakujem). Aj popularizovať svoje výsledky sa dá len ukradomky a úchytkom, hoci rád porozprávam o svojom výskume pre kohokoľvek, od škôlkarov až po dospelé publikum. Preto ale majú zmysel popularizačné projekty, ako napr. Lumyd, ktoré sa sprístupňovaniu nových poznatkov venujú naplno.

[reklama]

Vnímaš v posledných rokoch nejaký posun v popularizácii egyptologických poznatkov či už u nás, teda v československom priestore, alebo vo svetovom merítku? Čo podľa teba popularizácia egyptológie potrebuje resp. čo by jej pomohlo? 

V češtine je dostupná rozsiahla a kvalitná pôvodná aj prekladová egyptologická tvorba, od popularizačných po odbornejšie texty. Ale pokiaľ chcete niečo znamenať v medzinárodnej egyptologickej vede, musíte publikovať v angličtine (alebo aspoň v nemčine či francúzštine). Pričom ale súhlasím s anglosaským názorom, že aj vedecké dielo by malo byť napísané prístupným jazykom, čiže aj odbornej práci by mal s trochou snahy rozumieť poučený laik. Samozrejme nie všetky texty v angličtine to spĺňajú, ale pokiaľ s textom bojujete, málokedy to znamená, že autor je génius za hranicami bežného ľudského poznania.

V prípade popularizácie v médiách sa samozrejme siaha po osvedčených témach, takže televízie radšej urobia ďalší dokument o Tutanchamonovi, ako by sa venovali napr. technológiám starovekého Egypta. Aj vydavateľstvá vám povedia, že pôjdu len do komerčne zmysluplných projektov, a v oblasti dejín predáva lepšie druhá svetová vojna ako starovekí Egypťania. Televízne dokumenty sa robia pre väčšinového diváka a väčšinový vkus, najčítanejší býva bulvár, a nie Pražské egyptologické studie (ktoré sú ale kompletne dostupné online). Divák očakáva istú úroveň zábavy a poučenia, ale veda sa nedá robiť len ako stand-up komédia. 

Verejnosť by chcela špičkové marketingové produkty, napr. profesionálne videá, ale my ich môžeme robiť iba za nula peňazí, lebo málokedy môžete vo vedeckom projekte dať peniaze na čistokrvnú popularizáciu (hoci v iných krajinách to ide aj z grantov). Ľudí, pre ktorých sú pyramídy ako pristávacie doky pre vesmírne lode otázkou viery, aj tak nepresvedčíme. Väčšina rozumných ľudí chápe, keď sa pokúsite vysvetliť, ako postupuje vedecký výskum, vedený na podklade dostupných prameňov.

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Perexová fotografia: Dokumentácia pohrebnej výbavy v kráľovskom Abúsíre s “našim najšikovnejším robotníkom” Saídom Abu Gonémom, foto Petr Košárek, (c) Filozofická fakulta Univerzity Karlovej, Český egyptologický ústav.