Egyptské pyramídy – odkiaľ vieme, ako a kvôli čomu ich postavili? I. Výpoveď starovekých nápisov, textov a vyobrazení

Na stránkach nášho magazínu sme si na túto skutočnosť poukázali na viacerých príkladoch, ako boli ranoneolitické monumenty Göbekli Tepe či tzv. bagdadská „batéria“. 

Notorickou obeťou tohto prístupu sú samozrejme aj egyptské pyramídy. 

Mohli by sme rad radom rozpitvávať nepreberné množstvo zveličených, fantastických či celkom nezmyselných tvrdení. Rozhodli sme sa však namiesto toho zamerať na to, čo dostáva v médiách, populárnych podcastoch a virálnych príspevkoch na sociálnych sieťach oveľa menej priestoru. Na otázku, odkiaľ vlastne vieme, ako pyramídy postavili, a na čo slúžili. 

Naše úsilie sme rozdelili do dvoch článkov. Najprv sa pozrieme na výpoveď písomných záznamov a vyobrazení. V ďalšom článku na výpoveď archeologického bádania. 

[reklama]

Zároveň sa zameriame na pamiatky samotných starovekých Egypťanov. Než tak urobíme, aspoň v stručnosti vyzdvihnime gréckeho historika Herodota. Na základe informantov, ktorými boli egyptskí kňazi, údajne uchovávajúci prastaré písomné záznamy, už v polovici 5. storočia pred n. l. uvádzal, že slávne pyramídy slúžili ako hrobky vládcov Starej ríše. 

Iste, nie všetko, čo Herodotos napísal o starovekom Egypte, je úplne presné. No mnohé jeho informácie sa zhodujú s archeologickými výskumami aj nezávislými písomnými prameňmi samotných starovekých Egypťanov. „Hoci napríklad Herodotom postulovaná chronológia obsahuje nepresnosti, jeho opis pyramíd a ich stavby obsahuje takmer určite skutočné tradície, ktoré kolovali v tomto období medzi Egypťanmi,“ konštatuje historik Jason Colavito. 

Stavba

Nápisy a značky na kamenných blokoch

Ide o kategóriu pamiatok s nedoceniteľným významom. Nesú informácie o prakticky celom pracovnom procese, ktorý začínal v lome a končil uložením kameňa na stavbe. Nielenže pomáhajú do detailov pochopiť, ako prebiehala stavba pyramíd, nás informujú aj o organizácii stavebných prác – napr. špecifikujú rozdelenie pracovníkov na pracovné skupiny a ich spájanie do väčších celkov.

Tieto stavebné „grafity“ sa dlho prehliadali, lebo sú ťažko dostupné: zaznamenávali sa na neopracovaný povrch, takže ich neskôr často stesali alebo obložili vrstvou muriva, prípadne ošúchali. Niekedy ide o jednoduché značky, inokedy o celé systémy línií namaľované červenou, čiernou alebo niekedy žltou farbou alebo uhlíkmi. Poniektoré stavebné bloky sú popísaný prakticky celé, zo všetkých strán.

„S istou nadsádzkou možno povedať, že z týchto nápisov možno zostaviť vcelku podrobný rodný list kamenného bloku ako aj miesta, kde bol uložený do stavby,“ píše český archeológ Miroslav Verner. „Možno nájsť kalendárne dáta o vylomení bloku v lome a o prevzatí na stavbu, diaľkovej miery, evidenčné záznamy, označenia základných zameriavacích línií stavby, značky orientácie k svetovým stranám, pokyny k umiestneniu obkladu stien, polohy dlažby, miesta a uhlu schodiskovej rampy.“

[reklama]

Práve dátumy stavby zapísané na blokoch Snofruových pyramíd (Pyramída v Majdúme, Lomená pyramída, Červená pyramída; 27. storočie pred n. l.) potvrdzujú, že práce na všetkých troch stavbách prebiehali súčasne. V prípade Nedokončenej pyramídy faraóna 5. dynastie Raneferefa (25. storočie pred n. l.), indikujú, že panovník zomrel v druhom roku vlády.

„Množstvo stavebných čiar a nápisov sa našlo aj v odľahčovacích komorách Chufuovej pyramídy (c. 2600 pred n. l.). Boli zdokumentované ešte v 19. storočí, kedy tomuto systému značiek ešte dostatočne nerozumeli ani egyptológovia,“ pripomína Martin Odler z Českého egyptologického ústavu. 

Odľahčovacie komory Chufuovej pyramídy nepokryli omietkou ani nevyhladili, čo nám poskytlo unikátnu príležitosť na zachovanie a skúmanie značiek, aké pôvodne pokrývali väčšinu stavebných blokov. Okrem iného ide o názvy konkrétnych pracovných partií, ktoré sa na stavbe podieľali, ako aj značky špecifikujúce plánovanú orientáciu alebo presnú pozíciu blokov v komore. A taktiež o kalendárne údaje, ktoré umožnili konštatovať, že niektoré bloky sa pripravovali počas Chufuovej vlády, iné dokončili až po jeho smrti. „ Napríklad bloky uzatvárajúce jamu na Chufuovu loď nesú kartušu jeho nasledovníka Radžedefa,“ pripomína Martin Odler. Mimochodom,  jeden z nápisov, zanechaný staviteľmi v odľahčovacej komore, hovorí: „Vykonali sme túto prácu s hrdosťou v mene nášho veľkého kráľa Chufua.“

Papyrusy a iné texty

V Gíze sa nezachovali žiadne papyrusy z čias stavby pyramíd. To isté, žiaľ, platí pre centrálny administratívny archív v Mennoferi. Nedávny nález „zvitkov od Červeného mora“ však ukázal, že v starovekom Egypte sa už v polovici 3. tisícročia pred n. l. bežne zhotovovali úradné dokumenty zaznamenávajúce stavbu svojich monumentov vrátane pyramíd.

Na lokalite Vádí el-Džarf na brehu Červeného mora ležia zvyšky niekdajšieho staroegyptského prístavu. V roku 2013 sa tu podarilo objaviť súbor fragmentárne zachovaných papyrusov archívu či „denníka“ úradníka Merera. „Vieme, že archív sa okrem iného týkal organizácie prevozu kamenných blokov z kameňolomu v Ture na miesto stavby kráľovskej hrobky. Merer si papyrusy priniesol so sebou do Vádí el-Džarf a už si ich nikdy nevyzdvihol,“ poznamenáva Odler. Práve táto zhoda okolností – že papyrusy zostali na lokalite - písomnosti napokon zachránila pre moderný výskum.

Texty opisujú niekoľko mesiacov prebiehajúci transport jemných bielych vápencových blokov do Gízy pod Mererovým vedením. Uskutočnil sa počas 27. roku vlády faraóna Chufua a egyptológovia predpokladajú, že kamene slúžili ako vonkajší obklad slávnej Chufuovej pyramídy (hrubozrnné, žlto sfarbené gízske vápence sa nehodili na vonkajší obklad pyramíd). Z papyrusov vyplýva, že v priebehu každých desať dní sa uskutočnili dve až tri plavby tam a späť, presúvajúce 30 blokov po 2-3 tonách, čiže 200 blokov mesačne. Dokumenty taktiež spomína pôvodné meno Chufuovej pyramídy Achet-Khufu „Chufuov obzor“. Mererov denník menuje aj ďalšie osoby, okrem iného Anchhafa, faraónovho nevlastného brata a vysoko postaveného úradníka. Text mu prisudzuje dozor nad prístavom v Gíze. Podľa egyptológa Pierra Talleta Anchhaf dohliadal na dokončenie pyramídy.„Vedenie celej stavby pravdepodobne prebral po príbuznom Hemiunuovi,“ dodáva Martin Odler.

Ďalšie písomné pramene relevantné pre problém stavby pyramíd pochádzajú z 2. tisícročia pred n. l. Ide napríklad o viaceré papyrusy s riešením matematických problémov súvisiacich so stavbou rámp. Niektoré opisujú bezmála 400 m dlhé rampy, pričom uvádzajú, že sa stavali z nepálených tehál. Použitie rámp pri stavbe pyramíd potvrdzujú archeologické nálezy, ako si podrobnejšie povieme nabudúce. 

[reklama]

Nemožno opomenúť nápis približujúci presun viac ako 6-metrovej a 52-tonovej sochy, nájdený, spolu s vyobrazením, v hrobke hodnostára Džehutihotepa z čias 12. dynastie (c. 1900 pred n. l.) Nápis uvádza: „Socha je vysoká trinásť lakťov a vytesaná z kameňa z Hatnubu. Trasa, ktorú absolvovala, bola mimoriadne ťažká, lebo podklad bol veľmi tvrdý a kamenistý. Postaral som sa však, aby mladí muži, baníci a kamenári prišli sem a vybudovali pre sochu cestu. Pozri, aká cenná je to socha, cennejšia než čokoľvek iné, a ako je ňou moja hrobka dokončená.“ Opísaný a znázornený spôsob prepravy bol v staroveku podľa archeológov zrejme najobvyklejšou metódou presunu obrovitých bremien.

Samozrejme, spomíname len vybrané, najznámejšie príklady. „Takéto presuny sôch znázorňujú aj reliéfy z čias Starej ríše, známe napríklad  z Ptahšepsesovej mastaby v Abúsíre,“ dodáva Martin Odler.

Vyobrazenia presunu bremien

Poznatky získané výskumom nápisov a značiek na blokoch, ako aj písomných prameňov, výborne doplňujú vyobrazenia. Napr. v prípade hrobky Džehutihotepa, okrem informácií obsiahnutých v citovanom nápise, vidíme na vyobrazení presun asi 60-tonovej sochy na saniach, ktoré za štyri laná ťahá 90 mužov. Jeden z mužov vyprázdňuje nádobu s kvapalinou (vodou zmiešanou s blatom alebo olej), aby uľahčil šmýkanie saní. 

Asi najvýznamnejšie vyobrazenie relevantné pre otázku stavby pyramíd predstavuje reliéf v zádušnom chráme kráľovnej Hatšepsut (16./15. stor. pred n. l.) v Dér el-Bahri. Znázorňuje prepravu dvoch žulových obeliskov s hmotnosťou 330 ton (!) do chrámu v Karnaku. Vidíme na ňom, že Egypťania obelisky plavili po vode na plochých lodiach, ťahaných 27. ťažnými člnmi vo vejárovitej formácii po 9 za sebou. Následne ohromné žulové monumenty vliekli po súši až k zádušným chrámom. Podobne impozantný staviteľský výkon, týkajúci sa 6,5-metrových žulových stĺpov, možno nájsť vyobrazený v zádušnom chráme faraóna 5. dynastie Wenisa (24. storočie) v Sakkáre, doplavené z 900 km vzdialeného lomu v Asuáne.

Použitie saní, liatie blata zmiešaného s vodou (niekedy na rampu) a naloďovanie kamenných, mnohotonových beriem zachytávajú aj mnohé ďalšie vyobrazenia. Vzácne nachádzame aj rôzne, azda menej časté spôsoby. V lome v Ture napríklad vyryli do skaly vyobrazenie, na ktorom kamenný blok umiestnený na saniach ťahá záprah troch párov býkov.

Účel

Vykrádanie pyramíd

Mnohí nadšenci záhad odmietajú odborníkmi jednotne prijímaný záver, že pyramídy slúžili ako hrobky. Napr. tvrdia, že v  pyramídach sa nenašli telesné zvyšky pochovaných. To je, ako uvidíme v budúcom článku, nezmysel. (V mnohých pyramídach sa našli časti tiel alebo tkaniny, do ktorých boli zabalené múmie.) A úplne to ignoruje písomné pramene.

Písomné záznamy totiž explicitne potvrdzujú, že pyramídy slúžili ako hrobky. Medzi najvýznamnejšie patrí Rozhovor muža s vlastnou dušou (obdobie strednej ríše, 21. až 18. storočie pred n. l.) a Piesne harfistov nájdene v hrobke kráľa Antefa (22. storočie pred n. l.).

Staroegyptské texty venujú veľa pozornosti príčine, prečo sa pyramídach nenašli úplné pozostatky pochovaných – a tým je vykrádanie. 

[reklama]

Ipuwerov papyrus (zrejme pochádza z prvej polovice 2. tisícročia pred n. l.) lamentuje nad hrozným stavom, do ktorého Egypt upadol po kolapse 6. dynastie koncom 3. tisícročia pred n. l. Rozprávač Ipuwer sa sťažuje, že posvätnosť pyramíd sa viac nerešpektuje a múmie kráľov kradnú rôzni povaľači: „Stalo sa niečo, čo sa nestalo veľmi dlhý čas: chudobní muži vzali kráľa... Čo pyramída skrývala, to je teraz prázdne.“ 

Viaceré papyrusy z čias Novej ríše (16. – 11. storočie pred n. l.) spomínajú vykrádanie pyramíd, aj spôsoby, akými vykrádači prenikli do pyramíd a okradli pochovaných panovníkov. Napr. Mayerove papyrusy (12. storočie pred n. l.) dokladajú priznania (ale aj detaily dolapenia) vykrádačov, ktorí okrem iného priznávajú kradnutie a ničenie telesných zvyškov panovníkov. Priznanie murára menom Amenpanufer (c. 1110 pred n. l.) píše: „Išli sme vykrádať hrobky, ako bol náš zvyk, a našli sme pyramídovú hrobku kráľa Sobekemsafa...“ Nasleduje opis, ako sa Amenpanufer so spolupracovníkmi prepracoval až do najvnútornejšej podzemnej časti pyramídy. „Otvorili sme sarkofágy a našli honosnú múmiu kráľa vybavenú mečom,“ priznáva zlodej a následne opisuje množstvo prepychových zlatých milodarov v hrobke.

Komu patrili?

Písomné pramene potvrdzujú, že pyramídy patrili konkrétnym panovníkom. Vo viacerých pyramídach sme v sarkofágu v pohrebnej komore našli nápisy uvádzajúce meno vládcu aj jeho tituly, ako napr. v ruinách pyramídy faraóna šiestej dynastie Pepiho I. (24./23. storočie pred n. l.). V stavbe sa taktiež našli zvyšky múmie, ktorá mohla patriť Pepimu - na ľanovom plátne, v ktorej bola zabalená, niesla nápis: „Plátno kráľa Horného a Dolného Egypta, nech je naveky živý!“

Okrem iného, sarkofág s menom aj titulmi pochovaných sa našiel taktiež v pyramíde kráľovnej Anchesenpepi II. (alebo Anchesenmeryre II.), manželky faraóna 6. dynastie Pepiho I. Ďalej v pyramíde faraóna 6. dynastie Merenreho I. (23. storočie pred n. l.), najstaršieho syna Pepiho I. A taktiež v takmer zničenej pyramíde princeznej Neferuptah (18. storočie pred n. l.), dcéry faraóna Amenemheta III. z 12. dynastie. V druhom menovanom prípade niesli meno pochovanej okrem mnohého iného aj rôzne predmety.

Papyrusy zo zádušných chrámov

Egyptské pyramídy neboli solitéry, ale predstavovali neoddeliteľnú súčasť sústavy ďalších stavieb (tzv. pyramídových komplexov), úzko súvisiacich s hrobom nebohého panovníka. Túto funkciu potvrdzujú papyrusy nájdené v niektorých zádušných chrámoch. Napríklad expedícia českých egyptológov objavila v zádušnom chráme Nedokončenej pyramídy faraóna Raneferera (25. storočie pred n. l.) rozsiahly archív papyrusových dokumentov. Tie svedčia, že chrám postavili a používali s cieľom udržovania pohrebného kultu a tým i večného života panovníka. A takto nepriamo potvrdzujú pohrebnú úlohu pyramíd, tvoriacich dominantu pyramídových komplexov. 

Texty pyramíd

Mimoriadne dôležité svedectvo o účele pyramíd podávajú takzvané Texty pyramíd. Ide o rozsiahly súbor písomných prameňov, nájdených na stenách vnútorných komôr pyramíd panovníkov a kráľovien 5. až 8. dynastie (24. až 22. storočie pred n. l.). Tvoria ich zbierky zariekadiel alebo výrokov, ktorých cieľom bolo pomôcť, aby zosnulý panovník prekonal nástrahy cesty záhrobím, dostal sa do ríše mŕtvych a tam sa stal bohom. 

Ukážky:

Ochranný kanál je otvorený, kľukatá vodná cesta je zatopená, rákosové polia sú naplnené vodou; aby kráľ mohol byť prevezený k východnej strane oblohy, k miestu, kde ho bohovia pretvoria, kde sa znova narodí nový a mladý. (Kapitola 264)

Oh! Oh! Vstaň, ó Teti! Uchop svoju hlavu, zozbieraj svoje kosti, vezmi svoje údy, stras zem zo svojho tela! Vezmi svoj chlieb, ktorý nehnije, svoje pivo, ktoré nekysne a stoj pri bráne, ktorá nie je pre bežných ľudí! Strážnik brány k tebe pristúpi, chytí ťa za dlaň a vezme do nebies, k tvojmu otcovi Gebovi. Zaraduje sa z tvojho príchodu, podá ti ruku, pobozká a pohladí, postaví ťa pred duchov, nesmrteľné hviezdy... Tí, ktorých nevidieť, ťa uctievajú. Tí, ktorí sú veľkolepí, ťa obklopia. Pozorovatelia ťa počkajú. (...) Vstaň, ó, Teti, nikdy nezomrieš! (Kapitola 373)

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Za odborný dozor a cenné pripomienky autor ďakuje egyptológovi Martinovi Odlerovi PhD. Podklad pre perexovú ilustráciu: Walkerssk/Wikimedia

Použitá a odporúčaná literatúra

Anglický preklad Mererovho denníka

https://amers.hypotheses.org/wp-content/blogs.dir/2495/files/2017/03/1705_Tallet.pdf

Colavito, J. (2021): The Legends of the Pyramid. Red Lightning Books. 

James, P. & Thorpe, N. (1999): Ancient Mysteries. Ballantine Books.

Feder, K. (2014): Frauds, Myths, and Mysteries. (8. vydanie.) Central Connecticut State University.

Jiménez-Serrano, A. (2012): On the Construction of the Mortuary Temple of King Unas. Studien Zur Altägyptischen Kultur, 41, 153–161. 

Kukal, Z.; Malina. J. (1987): Soumrak kouzelníků. Horizont. 

Lewis, J. E (2003): The Mammoth Book of Eyewitness Ancient Egypt. Running Press.

Malina, J. & Pavel, P. (1994): Jak vznikly největší monumenty dávnověku. Svoboda. 

Malinová R. & Malina J. (1989): Sme deťmi mimozemšťanov? Obzor.

Monnier, F. (2015): Masons’ Marks upon the Saddle Vault of the Upper Chamber in the Pyramid of Khufu. Göttinger Miszellen: Beiträge zur ägyptologischen Diskussion, (245), 73-78.

Tallet, P. & Lehner, M. (2021): The Red Sea Scrolls: how ancient papyri reveal the secret of the pyramids. Thames & Hudson.

Verner, M. (2020): The Pyramids. The American University in Cairo Press.