Ko**t a p**a u Praindoeurópanov? Prapôvod slovanských a anglických vulgarizmov

Upozornenie: tento článok o vulgarizmoch obsahuje... vulgarizmy. 

Praindoeurópčina je rekonštruovaný prajazyk, ktorým sa hovorilo pravdepodobne pred 6000 až 7500 rokmi v oblasti nadčiernomorských stepí. 

Vznikli z neho slovanské, germánske, italické (latinčina a i.), indoiránske, keltské a ďalšie jazykové skupiny. Historickí jazykovedci pomocou porovnávacej metódy a zákonitostí hláskového vývoja zrekonštruovali s väčšou či menšou mierou istoty okolo 1500 praindoeurópskych výrazov. Z tejto slovnej zásoby vyplýva, že Praindoeurópania žili nie roľníckym, ale pastierskym spôsobom života a poznali koleso a voz. 

A ako sme zmienili v článku o praindoeurópskej diéte, poznali taktiež nie jeden, ale dva odlišné, špecifické výrazy pre „púšťanie vetrov“ - *pérde/o- "prdieť nahlas" a *pezd- "prdieť potichu". 

Nuž, nuansy sú dôležité. 

Ale čo šťavnatejšie výrazy?

[reklama]

[reklama]

Fuck, päsť a dýka

Začnime s notoricky známym anglickým fuck "jebať". Výraz sa typicky odvodzuje zo staroanglického *fuccian alebo staroseverského *fukka. Jedno i druhé vychádza cez pragermánske *fukkōną z praindoeurópskeho koreňa *pewǵ- "buchnúť, udrieť, pichnúť". 

Čiže hypotetický praindoeurópsky ekvivalent populárneho spojenia motherfucker by znel približne *méh₂tērpewǵos. (A označoval by najskôr domáceho násilníka.)

Z praindoeurópskeho koreňa *pewǵ- vychádza okrem iného latinský výraz pūgiō "dýka". Ale taktiež praslovanský *pęstь "päsť". 

Inými slovami, ubodanie Caesara, boxerský zápas a pornofilm môžu vyzerať celkom odlišne. Ale z jazykového hľadiska ide viac-menej o to isté. 

Ponorme sa však teraz do slovanských vulgarizmov. 

Prišli sme o penis, získali kokot

Jazykovedci sú vcelku zajedno, že kokot vychádza z praslovanského *kokotъ "kohút". Žiaľ,  praslovanský kohút nás nezavedie do hlbšej minulosti (rovnako tak anglické dick, ktoré vychádza z prezývky Richarda Dick), pretože je zvukomalebného pôvodu – ide o slovo foneticky napodobujúce zvuky objektu, ktorý opisuje. V poľštine, slovinčine a viacerých iných slovanských jazykoch kokot dodnes označuje kohúta, a regionálne dokonca moriaka.

Takže nie, názvy zaniknutých obcí Kokotsko v Čechách či Kokot pri slovenskom Štúrove nesúviseli pejoratívnym označením mužského orgánu. A nie, zaniknutý chorvátsky časopis Kokot sa nevenoval urológii, ale umeleckej avantgarde. 

Praindoeurópanom možno chýbal kokot, no mali penis – pratvar tohto latinského výrazu vychádza z praindoeurópskeho *pésos "penis", z ktorého vznikli výrazy s rovnakým významom, ako napríklad starogrécke péos či sanskritské pásas. Ale taktiež staroanglické fæsl "potomstvo". V baltoslovanských jazykoch výraz nepokračoval. Stratili sme *pésos, ale získali kokot.

Slovanov a Albáncov spája chuj

S kokotom hlboko do praveku neprenikneme. Chuj však siaha oveľa ďalej.

Výraz vychádza cez praslovanské *chujъ „penis“ a baltoslovanské *skaujás „vetva, trstina“ z  praindoeurópskeho *skwoy- "ihla, osteň, pichliač".

Takže český a slovenský chuj vzišiel z rovnakého praindoeurópskeho koreňa ako výraz chvoja a slová s obdobným významom v baltských (lotyšské skujà "ihličie stromu") aj keltských jazykoch (írske scé "hloh, tŕnitý krík"). Vývoj, ktorým si prešiel chuj –posun významu od „niečo ostré“, neskôr „chvoja, konár, (ostrá) palica, kôl“ a napokon „penis“, zdieľa z príbuzných výrazov jedine albánsky hu "kôl, penis" (z praalbánskeho *skuja; v albánčine ale existuje aj blízko príbuzný výraz hundë "nos")

Je možné, že praslovanské *chujъ a albánske *skuja zdieľajú spoločný, neskorej praindoeurópčine blízky medzistupeň *skowyós. Naproti tomu chvoja a jej ekvivalenty scé a skujà vychádzajú z odlišného medzistupňa, ktorým je *skw-oy-eh₂. Praindoeurópsky koreň *skwoy sa teda už veľmi skoro vyvíjal dvomi smermi, pričom jeho falický význam pretrval len  u Albáncov a nás Slovanov.

Kurva - sliepka, alebo milovaná?

Kam nás zavedie česká a slovenská kurva? 

Vieme, že výraz existoval aj v praslovančine v tvare *kury a pôvodne znamenal "sliepka". Podľa niektorých bádateľov prebehol vývoj podobný, ako vo francúzštine, kde poule a cocot(t)e pôvodne označovalo sliepku a druhotne „ženu ľahkých mravov“. 

Inokedy sa pôvod slova hľadá v praindoeurópskom výraze *kéh₂ros "milovaný", ktorý tvorí koreň  *keh₂- "túžba, prianie". Podľa tejto interpretácie česká a slovenská kurva súvisí s latinským cārus "milý, milovaný", írskym car "milovať, byť oddaný" a lotyšským kārs "túžiť, mať chuť, mať hlad/smäd" (baltoslovanský medzistupeň *kéh₂ro-).

Ak má pravdu druhá hypotéza, slovanská kurva je príbuzná s anglickým výrazom rovnakého významu – whore. Ten taktiež vychádza z praindoeurópskeho *kéh₂ros, a to cez pragermánske *hōraz „cudzoložník“ respektíve *hōrǭ "kurva, cudzoložník". 

Hypotetický praindoeurópsky jazykový ekvivalent pre českú a slovenskú kurvu by potom znel približne *keh₂tera, ale znamenal by "tá, ktorá túži/si praje". 

[reklama]

Čistiť – cediť – hovno

Pri pátraní po pôvode anglického shit "hovno" narážame na v skutku pozoruhodné súvislosti. Výraz vychádza skrz pragermánske *skitiz z praindoeurópskeho koreňa *skeyd- "rozdeliť, oddeliť, odštiepiť". Tým pádom je shit rovnakého pôvodu ako naše výrazy cediť (z praslovanského *cěditi) a čistiť (z praslovanského *čistiti, baltoslovanský medzistupeň *skīstas, *skaistas)

A kde sa vzalo české a slovenské hovno? To zostáva záhadou. Vieme, že Praslovania poznali *govьno. Ale čo ďalej? Niektorí historickí jazykovedci predpokladajú, že *govьno predstavuje tvar zložený zo základu *govь "krava", ktorý pochádza z praindoeurópskeho *gʷṓws "krava, dobytok". Inokedy sa praslovanské *govьno spája s priandoeurópskym *gʷōu „trus, výkaly, niečo odporné“ a *gʷewh₁- „vykonávať veľkú potrebu“.

Hoci nemáme istotu, odkiaľ k nám dorazilo hovno, vieme aspoň to, že Praindoeurópania mali široký výber spôsobov, ako označiť jeho produkciu. Okrem *gʷewh₁- poznali niekoľko ďalších výrazov so zhodným významom, ako *ǵʰed-, *kakka- a *kerd-.

Piča a kunda – vypožičali sme si ich?

Do takmer úplnej temnoty nás dostáva piča. Hypotéz a domnienok o jej pôvode je priveľa, spomeňme aspoň niektoré. 

Piča sa niekedy považuje za germánsku výpožičku (angl. pizzle "zvierací penis", nem dial. pisel "penis") siahajúcu k pragermánskemu *fasōn "šľacha, vlákno". Ibaže *fasōn je neistého pôvodu, azda je odvodené z praindeurópskeho *pē̆s- "fúkať". 

Inokedy sa piča spája so zvukomalebným kmeňom pi-, používaný v rôznych jazykoch na označenie močenia. Môže ale súvisieť aj s francúzskym výrazom petit chat "mačiatko", ktorý sa mal šíriť počas napoleonských vojen. Francúzski vojaci takto označovali prostitútky či priamo vagínu. 

Ku Germánom nás pravdepodobne privádza aj kunda. Zrejme ide o výpožičku, ktorá pochádza z pragermánskeho kuntǭ "vulva, pošva (na nástroj)". Z kuntǭ vzišiel anglický výraz s porovnateľným významom ako kurva – cunt.  Prehistória pragermánskeho kuntǭ je ale neistá, no je možné že vychádza z praindoeurópskeho *gʷḗn "žena".

Vulgarizmus prebratý Semitmi?

Oveľa väčšiu istotu máme pri inom výraze s podobným významom, a to pizda, ktorý siaha k praindoeurópskemu *písdeh₂ "vulva". V indoeurópskych jazykoch sa zachovalo viacero dcérskych výrazov s rovnakým výrazom – napr. litovské pyzda, albánske pidh alebo nuristánske pəṛī.

Veľmi starobylý a starobylo znejúci je taktiež výraz jebať (praslovansky *jebati), ktorý pochádza z praindoeurópskeho *h₃yebʰ- "vstúpiť, vniknúť, penetrovať". Prvotný význam sa zachoval jazykoch, ktoré sa odštiepili od praindoeurópčiny medzi prvými, ako sú anatolské jazyky (luvijské ipatarma' "západ", zrejme pôvodne "západ slnka"; chetitské epurae-, "vstúpiť dovnútra") a tocharčina (toch. A yow a toch. B. yap oboje "vstúpiť, západ slnka"). 

V neskorej praindoeurópčine nadobudlo *h₃yebʰ- podobu *h₃yébʰeti a význam "kopulovať". To reflektujú mladšie indoeurópske vetvy, a tak nachádzame starogrécke oíphō a sanskritské yabhati s rovnakým významom ako *jebati. Výraz sa dostal dokonca do semitských jazykov (prasemitský tvar *ʔabay-). Arabské ʔabā "chcieť, žiadať, odmietať" a hebrejské ava, ʾāḇā, "chcieť" je zrejme rovnakého pôvodu ako naše jebať.

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Literatúra

Anthony, D. (2007). The Horse, the Wheel, and Language: How Bronze Age Riders from the Eurasian Steppes Shaped the Modern World. Princeton: Princeton University Press.

Králik, Ľ. (2015): Krátky etymologický slovník slovenčiny. Veda. 

Mallory, J.P., Adams, D.Q.(1997): Encyclopedia of Indo-European Culture. Routledge. 

Mallory J.P., Adams D.Q. (2006): The Oxford Introduction to Proto-Indo-European and the Proto-Indo-European World. Oxford University Press.

Pokorny, J., Starostin, G. (2007): Proto-Indo-European Etymological Dictionary A Revised Edition of Julius Pokorny’s Indogermanisches Etymologisches Wörterbuch. Dnghu Association.

Rix, H. (2001): Lexikon der indogermanischen Verben. 2. vydanie. Dr. Ludwig Reichert Verlag