Králův stůl: Mytologická fikcia alebo miesto korunovácie moravských vládcov?

Záhadný balvan

Na čistinke je umiestnený balvan, podľa ktorého je miesto pomenované Králův stůl. Má rozmery približne 2,6 x 1,9 x 1 m. Ide o mohutný pieskovec, ktorého tvar však už dnes nie je úplne kompletný, pretože v minulosti bol poškodený. Pôvodne boli k nemu priložené dva menšie balvany, ale jeden bol v minulosti rozbitý. Plochá vrchná strana naozaj sčasti pripomína stôl. Niektorí bádatelia prirovnávali jeho tvar ku konskému chrbtu alebo k lebke. Každého zaiste zaujmú vytesané znaky, ktorými je pokrytý povrch balvanu.
 

Prvá historická informácia pochádza z roku 1228 a balvan sa v nej výslovne spomína „lapis, qui Kralov stol dicitur“, teda, pokiaľ sa spoľahnem na svoje vedomosti latinčiny „kameň, ktorý je nazývaný Kráľov stôl.“ Znamená to, že sa tak volal už pred ôsmimi storočiami, nejde teda o nejakú novodobú romantickú fantáziu. To ho robí mimoriadne zaujímavým, pretože naznačuje súvis s nejakým kráľom. Ale akým? Morava predsa nikdy nebola kráľovstvom. Záhada. Môže mať historické jadro?

[reklama]

Výsledky archeologického výskumu

V roku 1996 tu bol realizovaný geofyzikálny a archeologický výskum. Vedúci výskumu Jiří Pavelčík predpokladal, že „lokalita hrála jistou (patrně významnou) roli v historii kraje a snad i celé moravské státnosti“. Dokonca uvádza, že podľa povestí každý veľkomoravský panovník musel usadnúť na kamenný stolec. Neuvádza však zdroje.

Okolo balvanu boli zistené zvyšky silne poškodeného kamenného kruhu a niekoľko stĺpových jamiek. J. Pavelčík zdôraznil najmä astronomickú funkciu kamenného kruhu. Treba povedať, že sa zaoberal najmä dobou kamennou a archeoastronómia je pri výskume megalitických pamiatok a rondelov stále aktuálna. Osobne si však myslím, že nebola, najmä v prípade Králova stolu, primárna. Výskum však nepriniesol žiadne exaktné údaje, ktoré by prispeli k interpretácii kameňa ako trónu, či už vo veľkomoravskom alebo inom období, ale ani ako megalitickej pamiatky s astronomickou funkciou. Skrátka, nenašiel sa tam ani črep.

Kamenný kruh okolo balvanu tiež nemusel byť súčasťou žiadneho pravekého astronomického zariadenia. Geológ Antonín Přichystal neskôr uviedol, že podľa ilustrácií z 19. storočia boli okolo kameňa rozmiestnené lavičky a kamene boli jednoducho súčasťou úpravy terénu.

Čo sa týka povestí, pochádzajú najmä z 19. a 20. stor. a väčšinou ide o umelé výtvory. Ich prehľad zhromaždil a podrobne vyhodnotil J. Galuška vo svojej bakalárskej práci.

Silným argumentom, prečo sa naďalej zaoberať funkciou balvanu, je práve starobylosť názvu kameňa, ktorú nie je možné odbiť ako výmysly romantikov alebo pokusy o podvrh poniektorých zapálenejších národných buditeľov. Vodítkom ostávajú historické správy a mýty zo širšej indoeurópskej oblasti, ktoré poukazujú na to, že moravský kamenný stolec nie je ojedinelou záležitosťou.

Králi a ich korunovácia 

Odkedy sa v dejinách stretávame s kráľovskou mocou a titulom, ostáva zahalené v šere praveku, ešte v dobách, keď nemôžeme hovoriť o monarchii alebo štátnom zriadení. Podľa J. Fielder-Whitea kráľovská moc súvisela s prvotnými stvoriteľskými mýtmi Praindoeurópanov. Kráľom bol podľa nich často prvý človek na svete, a tým bol vlastne aj prvotné dvojča Yemo, ktorý sa po zavraždení a obetovaní stal prvým smrteľníkom a kráľom podsvetia. Bližšie si o prvotnom indoeurópskom mýte môžete prečítať v článku Jana Doriana Kordu.
 

Funkcia kráľa bola skrátka spočiatku viac sakrálna ako politická. Jeho uvedenie do úradu budem v tomto texte nazývať intronizácia. Termín korunovácia je príliš prepojený s kresťanským stredovekom a s pohanskými kráľmi sa spravidla nespája. 

Naopak, kamenné tróny sú práve pre pohanských kráľov charakteristické. Azda najslávnejší je korunovačný kameň zo Scone, zvaný aj hovoriaci kameň, ktorý vykríkol, keď naň usadol pravý kráľ. Pôvodne mal pochádzať z Írska, kde ho mali priviezť ešte Túatha Dé Danann, mýtickí dobyvatelia Írska. Odtiaľ ho previezli do Škótska, kde dlho slúžil pri nastoľovaní škótskych kráľov, než sa ho v roku 1296 zmocnili Angličania, ktorí ho tiež používali na korunovačné účely. 

Okrem kamenných trónov z keltského kultúrneho prostredia uvádza historik Dušan Třeštík viaceré z germánske a škandinávske nálezy. Pre nás je zaujímavejšie, že sa s podobným rituálom stretávame aj u južných Slovanov, kde mal hlboko do stredoveku knieža korutánskych Slovanov usadať na kamenný trón vyrobený z hlavice rímskeho stĺpu.

Podobný rituál rekonštruuje historik Dušan Třeštík u českých Přemyslovcov, podľa ktorého mali na kopci zvanom Žiži (mala ísť o centrálne miesto dnešného Pražského hradu) byť intronizované přemyslovské kniežatá, pričom im mali byť rituálne obúvané lykové krpce Přemysla Oráča, mýtického zakladateľa rodu. Treba však povedať, že ide len o informácie z Kosmovej kroniky, že Přemyslovci ešte za jeho života (12. stor.) takéto krpce opatrovali ako starožitnosť a na Pražskom hrade sa naozaj nachádzal pahorok, ktorý sa mal nazývať Žiži. Ich spojitosť s nastolením nového kniežaťa sa však nikde v historických prameňoch explicitne neuvádza. Ešte pre zaujímavosť dodám, že symbolika kráľovskej obuvi sa spomína aj v staroindickom epose Rámájána, keď mladší princ Bharáta položil na trón sandále svojho staršieho brata Rámu, toho času vo vyhnanstve, a vládol miesto neho ako regent.

[reklama]

Trón – stred sveta

Podľa J. P. Rouxa sa s trónom stretávame u všetkých veľkých civilizácií, ale aj primitívnych národov. Predstavuje najdôležitejší kráľovský predmet, ktorým prestupuje božská moc a vlastne je význačnejším symbolom kráľovstva ako pominuteľná osoba kráľa. Trón, či balvan, ktorý trón predstavuje má kozmický význam – býva stredom sveta, či aspoň kráľovstva.
 

Vyššie spomínaná možná astronomická funkcia balvanu a kamenného kruhu (ak prijmeme, že pôvodne patril k balvanu) mohla byť dôležitá práve ako sprievodná aktivita, súvisiaca s intronizáciou. Mohli tu byť sledované astrálne znamenia, veštiace dlhé a úspešné pôsobenie nového kráľa, resp. tu mohli byť sledované znamenia, ktoré určovali vhodný deň na takú mimoriadne dôležitú chvíľu. 
 

Je možné, že sa tu odohral rituál, nie nepodobný Ašvamédhe z Mahábharáty, keď sa kráľ vyhlásil za panovníka celého sveta. Podobný rituál predpokladá u českých Přemyslovcov historik a archeológ P. Charvát. Rituál mal podľa neho takto vzniesť trochu skromnejší nárok na vládu nad územím českých kmeňov – argumentuje tým, že žiaden český konkurenčný rod právo na vládu Přemyslovcom nikdy neupieral.

Ako mohol taký rituál vyzerať popisoval J. Puhvel. V írskom Ulsteri sa kandidát musel pohlavne spojiť s bielou kobylou, ktorú potom zabili a zjedli. Je samozrejme možné, že nešlo o naozajstnú styk s kobylou, ale len o symbolický akt. Niektorí bádatelia popisujú hlavný balvan Králova stolu ako konský chrbát. Zobrazenia sexuálneho spojenia s kobylou poznáme z praveku zo skalného umenia z Val Camonicy a iných lokalít z celej Eurázie, ktoré som opísal v tomto článku - je teda možné, že aj Králův stůl bol miestom podobných rituálov?
 

Znaky

Posledný odsek budem venovať znakom, ktoré sa nachádzajú na povrchu kameňa. Treba povedať, že okrem latinských krížov a písmen abecedy k nim nemáme čo povedať. Časť z nich sú zrejme monogramy „turistov“, kríže môžu mať apotropajný charakter, ale seriózne sa k znakom vyjadriť nedá, i keď to poniektorí amatérski či profesionálni bádatelia skúšali. Niektoré znaky sa mali na kameni nachádzať už v 17. storočí, ale nevieme ktoré. Osobne som však k hľadaniu ich významu skeptický, ale môžete sa o to pokúsiť.

Záver

Žiaľ, ani podrobný archeologický výskum nepriniesol indície, o ktoré by sa dalo oprieť. Každopádne s indoeurópskou intronizáciou pohanského kráľa, ako prostredníka medzi smrteľníkmi a svetom bohov, sa v Európe môže rátať prinajmenšom od doby bronzovej. Snáď ju bude možné spájať s aspoň niektorými veľkomoravskými vládcami a ich predveľkomoravskými predchodcami. 
 

Istú indíciu predstavuje fakt, že v Modré u Velehradu stál veľkomoravský kostolík, ktorý je vzdialený asi 4 km vzdušnou čiarou od Králova stolu. Kostolík bol datovaný do prvej polovice 9. storočia, aj keď to je dnes považované za sporné. V takom prípade by ale predstavoval najstaršiu kresťanskú sakrálnu stavbu na Morave. Natíska sa otázka, kde inde by sa takáto stavba postavila ako prvá, ak nie v blízkosti politického mocenského a sakrálneho centra? Kamenný útvar aj kostolík (dnes je na mieste postavená replika) spája cesta a je možné si predstaviť, že tak tomu bolo aj v minulosti a táto cesta bola súčasťou slávnostných intronizačných procesií, posvätených aj novoprijatým náboženstvom. Mohli by tak aspoň niektoré kríže vyryté do kamenného trónu mať pôvod vo veľkomoravskom období a predstavovali by tak symbolické pokresťančenie pohanského rituálu? 
 

To, žiaľ, nie je v súčasnosti možné potvrdiť.

[reklama]
 

Občas sa historici prú, či bol Svätopluk kráľom. Podstatou debaty je ale postup prijatia kráľovského léna od cisára, nie otázka, či bol pohanský vládca. Tak či onak, Svätopluk bol už v druhej alebo tretej generácii kresťan, takže ťažko povedať, či sa podrobil nejakému druhu pôvodne pohanskej intronizácie. Českí Přemyslovci ešte v Kosmových časoch uchovávali lykové krpce mýtického zakladateľa rodu Přemysla Oráča a podľa niektorých bádateľov ich používali pri nástupe na trón aj ako kresťania, ale nemáme k tomu hodnoverné doklady. U moravského Mojmíra takýto spôsob intronizácie ale nepôsobí úplne nepredstaviteľne. Predstava však nie je vedecký fakt, a tak sa musíme uspokojiť s tým, že tajomstvo Králova stolu ostáva naďalej neodhalené. 
 

Ale práve preto stále láka a inšpiruje.

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Poďakovanie:

Ďakujem antropologičke a špecialistke na skalné umenie RNDr. Alene Šefčákovej, PhD. z Prírodovedného múzea SNM za inšpiráciu a poskytnutie fotiek. Moja vďaka tiež patrí Frederikovi Velínskemu za pomoc s nedostupnou literatúrou.

Dedikácia

Článok by som rád venoval pamiatke môjho brata Ondreja Jelínka.

Literatúra a pramene:

Galuška, J.: Velkomoravské pověsti, tradice a povídky Chřibů, zejména koryčanského a velehradského katastru. Bakalárska práca uložená na Ústavu hudební vědy Filosofické Fakulty Brněnské University. Brno 2014. Nepublikované.

Pavelčík, J.: Králův stůl u modré u Velehradu. Malovaný kraj 34/5, 1998, 18-19.

Pavelčík, J.: Otázka tzv. Králova stolu u Modré (okr. Uh. Hradiště) ve světle geofyzikální a archeologické prospekce. In: P. Kouřil/R. Nekuda/J. Unger (red.): Ve službách archeologie. Sborník k 60. narozeninám RNDr. Vladimíra Haška, DrSc. Brno 1998, 229-234.

Roux, J.-P.: Král. Mýty a symboly. Praha 2009.

Třeštík, D.: Mýty kmene Čechů. (7. – 10. století) tři studie ke „Starým pověstem českým“. Praha 2003.

Kámen, jenž nazývají Králův stůl (rozhovor F. Velínského s A. Přichystalom) 

https://sever.rozhlas.cz/kamen-jenz-nazyvaji-kraluv-stul-6871004