Čítanie pravekých znakov: Čo znamenala výzdoba na pravekej keramike?

Ako možno porozumieť a „čítať“ praveké znaky si povieme na nasledujúcich riadkoch. Vopred sa ospravedlňujem za množstvo výrazov uvedených v úvodzovkách, ich význam je treba chápať trochu „voľnejšie“.

O jednej teórii

V článku sa síce zaoberám pravekou keramikou, ale začneme v čase dávno predtým, než keramika vôbec vznikla. Človek vytváral znaky a symboly dávno pred ňou. Napríklad už v mladopaleolitickom jaskynnom umení. Jednu z teórií jeho zmyslu rozvíja (nielen) juhoafrický kultúrny antropológ David Lewis Williams. Vychádza z teórie, že naši pleistocénni predkovia mali rovnakú neurologickú štruktúru mozgu ako my. Preto boli schopní prežívať rovnaké zmenené stavy vedomia a nimi podmienené prejavy kultúry.

[reklama]

Lewis Williams&Co vychádzajú z predpokladu, že pri zmenených stavoch vedomia vznikajúce entoptické fenomény (čo to je, si podrobnejšie povieme nižšie) ovplyvnili niektoré umelecké prejavy našich pravekých predkov. Argumentujú podobnými „znakmi“, aké kreslia absolventi neurologických výskumov, ktoré sú prakticky totožné s prvkami skalného umenia alebo súčasných domorodých kmeňov, ktorí tento vzťah potvrdzujú.
 

Než sa pustíme ďalej, vysvetlíme si niekoľko termínov.

O haluškách – nie bryndzových

Najprv si ujasnime, čo je možné chápať pod zmenenými stavmi vedomia. Nejde len o stavy, ktoré máte po požití niečoho ilegálneho, ale zahŕňajú široké spektrum stavov, ktoré máte, keď sa nesprávate racionálne. Zmenený stav vedomia môže zažiť každý, nemusíte byť šaman, mystik alebo narkoman. Môže ísť o stav vyvolaný ťažkou migrénou, epileptickým záchvatom, dlhodobým hladovaním, zmyslovou depriváciou, tranzom a áno, stav vyvolaný alkaloidmi. Rátajú sa sem však aj tzv. hypnagogické stavy medzi bdením a spánkom a stavy spôsobené hyperventiláciou. Pri nich náš mozog vidí rôzne nereálne veci – od rôznych tmavých fľakov až po halucinácie. Ide o tzv. entoptické fenomény. V skratke ide o javy, ktoré vznikajú niekde medzi okom a zrakovým centrom v mozgu a človek si myslí, že ich reálne vidí.

Najjednoduchšie entoptické fenomény sú viditeľné, keď sa pozriete na nebo a vidíte akési plávajúce častice vo vzduchu. V skutočnosti nie sú vo vzduchu, ale ide o tiene vyvolané zmenou hustoty sklivca vo vašom oku. Alebo môžete uvidieť malé žiarivé bodky poletujúce po nebi (tzv. entoptický fenomén modrého poľa). Aj tento jav prebieha vnútri oka, tentoraz však nevidíte tiene, ale malé medzierky medzi bielymi krvinkami vo vlásočniciach sietnice, cez ktoré preniká svetlo. Vlastne ani nepotrebujete byť v zmenenom stave vedomia. 

Podľa neurológov priebeh zmenených stavov vedomia, nech už je vyvolaný čímkoľvek máva v ideálnom prípade rovnaké štádiá. Poďme si ich rozobrať.

V prvom štádiu ide spravidla o videnie entoptických fenoménov vo forme geometrických obrazcov – mriežky, siete, sústavy čiar, bodky, kľukatky a vlnovky, špirály.

V druhom štádiu sa geometrické tvary premieňajú na predmety a ďalšie tvary – mozog sa im snaží dať zmysel. Je jasné, že entoptické fenomény z prvého štádia sa menia na veci vám známe. Tak si napr. paleolitik vedel predstaviť mamuta alebo pratura vystupujúceho zo steny jaskyne, ale Hviezdu Smrti z Hviezdnych vojen už nie. Aj vaše halucinácie by nepresiahli rozsah vášho poznania. Aj Lovecraftove „nepopísateľné“ hrôzy boli len montážne predstavy chobotníc a ďalších tvorov. (Asi nemal rád morské plody.) Ale to už sme vlastne v treťom štádiu. 

Tretie štádium sa začína ilúziou víru, tunela (so svetlom na konci), otvoru do sveta duchov, podsvetia, skrátka do sveta nadprirodzena. Po prestupe doň sa objavujú halucinácie všetkých zmyslov (sluchové, hmatové, čuchové), môžete sa meniť na zviera apod. Popri ikonických halucináciách sa stále objavujú entoptické fenomény z prvého štádia. 

Priebeh vidín v zmenených stavoch vedomia je teda u ľudí rovnaký bez ohľadu na etnikum alebo kultúru z ktorej pochádzame. Rovnako je to aj z časového hľadiska – zažívali ich aj naši dávni predkovia. Dôvodom je, že sú inštalované v mozgu – sú súčasťou nášho biologického hardvéru. Zaujímavé je, že ľudia s hypnagogickými vidinami a umeleckými sklonmi majú často nutkanie ich nakresliť. Najznámejší je asi Salvátor Dalí. Ale podobnému nutkaniu zrejme boli vystavení aj naši predkovia.

Ako výsledok zmenených stavov vedomia bola napríklad hodnotená výzdoba eneolitických megalitických hrobiek v Írsku. Mriežkovité symboly boli vyryté v balvanoch boli sústredené v komorách, špirálovité znaky boli typické, snáď ako symboly prechodu do „iného sveta“ v chodbách. Význam konkrétnych symbolov je podmienený konkrétnym kultúrnym prostredím.

Neurologický pôvod pochádzajúci zo zmenených stavov nášho podvedomia môžu mať aj znaky tvoriace výzdobu pravekej keramiky. Čo by ale mohla znamenať?

[reklama] 

Svedectvo kultúrnej antropológie

Otázku by nám mohol pomôcť riešiť antropologický výskum súčasných populácií žijúcich archaickým spôsobom života. Vo viacerých z nich je opísaná priama spirituálna väzba medzi ľudským telom a keramickými nádobami. Ostane aj v našom jazyku majú hrnce uši, vázy hrdlá alebo sa najmä ženské telo prirovnáva k nádobe (hriechu). 

Výskum v severnom Kamerune v lokalitách Mafa a Bulahay poukázal na zaujímavú súvislosť. Keďže obvykle na otázku, prečo hrnčiar zdobí keramiku tak ako ju zdobí (emický prístup výskumu), hrnčiar odpovedá tak, že lebo je to taký zvyk, lebo sa to tak robí, alebo dokonca, že je to jediný civilizovaný spôsob. Ľudia o svojej materiálnej kultúre proste príliš nepremýšľajú, neznamená to však, že za daným prvkom dizajnu nie je hlbší význam. Antropológovia v Kamerune sa preto nič nepýtali, ale pozorovali (etický prístup výskumu). 

Zistili, že obyvatelia skúmaných dedín sa potierajú olejom, ktorý niekedy zmiešajú s červeným okrom, ktorý si v podobe „bodiek krásy“ nanášali na telo. Okrem výzdobnej funkcie ale domorodci uvádzali, že ide o formu magickej ochrany. Rovnaký olej sa používal aj na výrobu lesklej čiernej farby na keramiku. Väčšie zásobné nádoby sa ešte niekedy zospodu potierali červenou farbou, ktorá ich mala chrániť pred zlými silami. Pre miestnych boli teda nádoby, ako ľudia sami, ohrozovaní rôznymi nadprirodzenými silami. Povrch ľudského tela je rovnako ako povrch tela nádoby hranicou medzi dvomi svetmi. 

Rovnakú hranicu vidí David Lewis Williams aj na stenách jaskyne. Aby sme to skomplikovali, magickú ochranu ale nepotrebuje len „vnútorná“ časť, ale aj „vonkajšia“. Ochranné prvky na tele aj nádobe teda fungujú obojsmerne. Nádoby určené na skladovanie a prípravu potravín tak boli zdobené, aby bol chránený ich obsah. Naopak rituálne nádoby, napríklad také, v ktorých sa usídľujú duše predkov, sú opatrené dekorom, ktorý chráni vonkajší svet pred silou, ktorá je v nádobe ukrytá. 

V našom starobronzovom prostredí by to mohli byť urny zadunajských kultúr v súčasnom Maďarsku, ktoré majú antropomorfnú výzdobu, ale aj špeciálne vyrábaná a zvlášť zdobená pohrebná keramika, slúžiaca ako „obal“ pre potravinové prílohy. Jedlo mŕtvych sa možno skladalo z inej stravy než jedlo živých a preto bolo potenciálne nebezpečné. Jednoducho povedané, to čo nazývame výzdobou, slúžilo k ochrane slabého pred silným bez ohľadu na to, či nebezpečenstvo prichádzalo zvnútra alebo zvonku.

Príklad: výzdoba keramiky maďarovskej kultúry

Výzdoba keramiky teda mala (aj) ochrannú funkciu. Chránila obsah nádoby pred pokazením, teda jeho napadnutím démonmi, zlými duchmi alebo inými nečistými silami, ktoré by mohli spôsobiť, že sa jedlo pokazí. Dnešní hygienici by sa asi čudovali, ale táto „prevencia“ sa používala ešte ďalšie tisícročia než ju neukončil Louis Pasteur.

Ako príklad som vybral výzdobu na keramike maďarovskej kultúry staršej doby bronzovej. Maďarovská keramika je pomerne málo a veľmi jednoducho zdobená. Doslova sa ponúkajú výzdobné značky z mís maďarovskej kultúry, tvorené z kľukatky, ktorej segmenty sú vypĺňané bodkami. Ide asi o najčastejší vzor inak zriedkavo zdobenej keramiky tejto kultúry. Výzdoba je podobná entoptickým fenoménom z prvého štádia zmenených stavov vedomia a je namieste domnievať sa, že z nich vychádza. 

[reklama] 

V roku 2010 sme v areáli opevnenej osady v Budmericiach preskúmali jamu obsahujúcu celé nádoby, pôvodne zrejme s obsahom potravín. Ďalej sa tu našli jednotlivé ľudské kosti, kovolejárske náčinie, spálené obilie a ďalšie nálezy. Jedna z mís mala na okraji inkrustovanú výzdobu z bodkami vypĺňaných trojuholníkov na okraji. 

Ochrannú funkciu výzdoby naznačuje aj jej poloha, totiž na hrane okraja. Okraj, liminálny (prahový) priestor, oddeľujúci to čo je „vnútri“ a to, čo je „vonku“. 

Termín „vnútri“ môžeme nahradiť aj slovami „bezpečné“ alebo „dobré“. „Vonku“ je „nebezpečné“ alebo „zlé“. Znaky výzdoby maďarovských mís tak s vysokou dávkou pravdepodobnosti môžeme považovať za „hovoriace“. Naložená miska s okrajom s von „vycerenými“ bodkovanými zubami akoby konzumentovi hovorila: „jedlo z tejto nádoby je dobré“. Alebo, rovnako výstižne: „dobrú chuť“. 

O „čítaní“ ďalších výzdobných prvkov na pravekej keramike ako o „hovoriacom“ symbolickom systéme a ako ho riešili ďalší bádatelia tradičnejšími metódami si povieme viac nabudúce. Každopádne ide o zaujímavú problematiku, ktorej sa oplatí venovať.

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Literatúra:

P. Jelínek: A note on spiritual life of the Maďarovce culture. In: D. Hulínek/D. Bonatz/M. Kováč (Ed.): Archeology on three continents 2006 – 2011 (5 years of the Slovak Archeological and Historical Institute SAHI). Bratislava 2015, 89 – 109.

D. Lewis-Williams/D. Pearce: Uvnitř neolitické mysli. Vědomí, vesmír a říše bohů. Praha 2008.

A. Točík: Opevnená osada z doby bronzovej vo Veselom. Bratislava 1964. 

J. Vavák: The 2010 Trial Excavations of a Fortified Settlement at Budmerice. Preliminary Report. In: D. Hulínek/D. Bonatz/M. Kováč (Ed.): Archeology on three continents 2006 – 2011 (5 years of the Slovak Archeological and Historical Institute SAHI). Bratislava 2015, 77 – 87.