Čítanie pravekých znakov: Keď nádoby pozerajú

Pavol Jelínek, 2022-09-01 11:01:00

Pred pár dňami som pracoval na predstihovom výskume na stavbe rodinného domu v Senici. Vykopali a zdokumentovali sme tu dve jamy, ktoré patrili kultúre so staršou lineárnou keramikou z najstaršieho úseku mladšej doby kamennej. Objav, ktorý som učinil, však nepochádza z tohto výskumu, ale kolegovej kancelárie.

Kultúra so staršou lineárnou keramikou na Slovensku

Kultúra so staršou lineárnou keramikou (5700 – 5300 p. n. l.) predstavuje začiatok neolitizácie na našom území. Ide evidentne o populácie, ktoré sa živili chovom dobytka a poľnohospodárstvom. Vyrábali keramiku, žili v halových domoch, používali brúsené kamenné nástroje a vedeli tkať textil. 

 

Lokality s osídlením tejto kultúry sú vzácne, na Slovensku ich poznáme z Bratislavy – Mlynskej doliny, Bíne, Čataja, Hurbanova či Nitry.  Z archeogenetických dát vyplýva, že ide o potomkov kolonizátorov, ktorí prišli  do Európy z Anatólie a Blízkeho východu, kde sa proces neolitizácie Starého sveta začal. 

 

[reklama]

 

Senická lokalita patrí k najväčším (cca 8000 m²) zachyteným sídliskám tejto kultúry. Tak trochu patrím k jej objaviteľom, keďže pred rokmi som ako Seničan kolegovi z pamiatkového úradu, ktorý nebol miestny, ukázal, kde sa nachádza začínajúca stavba, na ktorú predpísal výskum. Našli sme tam črepy, aké som dovtedy nevidel. Až neskôr som sa dozvedel, že ide práve o „starú lineárku“. Keďže neolit ma z hľadiska môjho vedeckého zamerania príliš nezaujímal a mal som kopu inej práce, lokalitu som navštívil len raz, keď som sa dozvedel, že na nej pracuje doktor Zdeněk Farkaš z Archeologického múzea. To bolo niekedy v roku 2007.

 

Odvtedy prešlo veľa času, dokonca som sa zamestnal v AM SNM a so Zdenom sme sa stali kolegami a spolupracovali sme napr. na výskume pohrebiska únětickej kultúry zo staršej doby bronzovej v Senici. Ako som spomenul, pochádzam zo Senice a vždy sa tam snažím realizovať záchranný výskum, ak si ho u nás niekto objedná.

 

Neinak to bolo aj toto leto, keď som prijal výskum na „Zdenovom sídlisku“. Na jednej z posledných voľných parciel na lokalite sa nám podarilo preskúmať dva objekty kultúry so staršou lineárnou keramikou s obsahom črepov, kostí, mazanice a kamenných nástrojov.

 

Objav trochu zarážajúci

Keď som nebol v teréne, pripravoval som si podklady pre spracovanie výskumnej dokumentácie. Popri fotení získaných keramických črepov som skočil k Zdenovi do kancelárie, aby som si pozrel celé tvary. Všimol som si, že na stole mal vyložené tri zrekonštruované nádobky lineárnej keramiky zo svojich senických výskumov. 

 

Celé nádoby sa mimo hrobové nálezy nachádzajú pomerne vzácne a aj tieto boli pomerne výrazne rekonštruované a doplnené. Chytil som jednu do rúk a natočil ju proti sebe výčnelkom v strede nádoby. Zrazu som zbadal, že ryté špirálové ornamenty umiestnené po obidvoch stranách výčnelku vyzerajú ako oči a nádoba sa na mňa akoby zamračene pozerá. 

 

Otočil som ju naopak a podoba tváre bola ešte výraznejšia. 

 

[reklama]

 

Bikónické nádoby z výskumu Z. Farkaša v Senici, obrátené hore dnom.
Nádoby so zvýraznenými antropomorfnými rysmi.
Rekonštrukcia nádoby z aktuálneho výskumu. Vpravo: Nádoba Vľavo: Nádoba/hlava po nastoknutí na kolík.

 

Otočil som aj druhú, menšiu nádobu. Výčnelok pripomínal ostrý nos alebo zobák a špirálové ornamenty vyvalené oči.

 

Tento objav ma prekvapil aj nadchol naraz. Ešte som nezachytil, aby sa niekde v odbornej literatúre spomínalo, že lineárna výzdoba má podobu ľudských tvárí. Ukázal som ju kolegom. Niektorí tam  tváre videli, iní boli skeptickejší. Každopádne som požiadal Zdena o dovolenie nafotiť si  nádoby a napísať o nich tento skromný článok. Súhlasil, najmä keď som mu povedal, že napíšem, že  hlavy popíšem ako mimozemšťanov zo starého novozélandského sci-fi seriálu Deti zo Síria (Children of the Dog Star). Má zmysel pre humor.

 

Čo to môže znamenať?

Aký by mohli mať keramické hlavy význam? Prvé, čo každý archeológ urobí je, že sa začne hrabať v literatúre a hľadať, či sa niekde nepodarilo nájsť niečo podobné. Ale mal som smolu, podobné bikónické nádoby sa buď našli v prílišných zlomkoch, aby sa dali rekonštruovať, alebo dochovaná výzdoba evidentne nevyzerá ako ľudská tvár. 

 

Jeden fragment som našiel aj medzi črepmi aktuálneho výskumu. Ide o príliš malý fragment, ale je možné uvažovať, že aj na tejto nádobe bola výzdoba v podobe tváre. Je možné, že ide o miestnu špecifickú záležitosť, alebo sa časom nájdu podobné nálezy aj inde. 

 

Pri interpretácii týchto tvárí na nádobách z nášho najstaršieho neolitu sa zatiaľ musíme uspokojiť len so všeobecnými podobnosťami s nálezmi iných kultúr.

 

Aby sa udržali čisté a suché,  nádoby sa mohli držať otočené hore dnom a nastoknuté na nejaký držiak, alebo na koly v plote. Svojím vzhľadom – ľudskou alebo snáď démonickou tvárou mohli odstrašovať zlé sily, ktoré číhali na príslušníkov domácnosti alebo osady podobne, ako to v iných kultúrach robili do stien domov tesané hlavy Medúzy v antickom Grécku, maskaróny na historických budovách alebo vyrezávané dyne v predvečer Sviatku všetkých svätých v anglosaskom svete. Už od praveku mali rovnakú funkciu plniť ľudské a zvieracie lebky.

 

[reklama]

 

Modelované lebky a plastiky z predkeramického neolitu z Blízkeho východu (podľa Lewis-Williams/Pearce 2008).
Mimikry očí odstrašujúce predátora sú bežným javom v prírode. 

Starší neolit je však príliš vzdialený v čase, aby sme mohli o tejto interpretácii s istotou tvrdiť, že je správna, aj keď sa z dnešného pohľadu môže zdať veľmi pravdepodobná. Každopádne aj na domodelovaných lebkách z predkeramického neolitu Blízkeho východu (najznámejšie sú z Jericha) alebo na prvých sochách z tejto oblasti bývajú veľmi starostlivo vypracované oči, ktoré dodnes hypnoticky fascinujú bádateľov. Ťažko však povedať, či ide o významných predkov, duchov alebo jedny z najstarších známych božstiev.

 

Spomínam si na prednášku z kognitívnej religionistiky, kde nám hovorili o pozoruhodnom experimente. Vo firme boli misky s jedlom (obložené žemle, jednohubky, na tom nezáleží), ktoré si mohli pracovníci zadarmo alebo za malý dobrovoľný príspevok zobrať. Pri miskách, kde sa vyberali mince, bývala umiestnená busta alebo obraz s tvárou. V opakovaných experimentoch bol pri miskách na stene vzor pripomínajúci oči. Pri iných miskách nebolo nič, čo by pripomínalo tvár alebo oči. Všeobecne bolo zistené, že v prípadoch, kde bola pri miskách prítomná tvár alebo aspoň vzor pripomínajúci oči, bol príspevok za jedlo vyšší. 

 

Pocit, že nás niekto sleduje očividne ovplyvňuje naše prosociálne správanie – správame sa inak, než keď máme dojem, že sa nik nedíva.

 

Zároveň ide o jav, ktorý sa bežne vyskytuje v prírode. Mnohé živočíchy majú falošné oči, aby odstrašili predátorov. Tento prírodný jav sa možno akosi nevedomky stal azda všeľudskou súčasťou kultúry. Môžeme teda uvažovať, že nádoby/hlavy boli magickou ochranou pravekých „Seničanov“ pred zlými (imaginárnymi, či reálnymi) silami.

 

-

 

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 

-

 

Literatúra:

J. Čadík: O čarovné moci mrtvé hlavy. Plzeň 1923.

D. Levis-Williams/D. Pearce: Uvnitř neolitické mysli. Vesmír, vědomí a říše bohů. Praha 2008.


Odporúčané články:
Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri