Čítanie znakov na pravekej keramike: O živej vode

Pavol Jelínek, 2023-02-02 10:30:00

Pri štúdiu pravekých symbolov je až podivuhodné to, ako majú niektoré jednoduché znaky svoj symbolický význam prakticky nezmenený naprieč kultúrami a tisíckami rokov. V nasledujúcom článku si predstavíme ďalší z nich.

Nedávno som čítal vtip:

 

Macko Pú s Prasiatkom chytajú ryby a Prasiatko sa (rečnícky) pýta: „Ktovie, čo asi chytíme?“ A Macko Pú odpovedá: „Pravdepodobne choleru.“

 

Podobné vtipy si v praveku zrejme nerozprávali, ale už vtedy si naši predkovia uvedomovali, že si musia dávať pozor na to, akú vodu pijú. Chránili sa prakticky: prvé studne s filtrovanou vodou poznáme už z neolitu. Ďalšia ochrana však bývala magická.

 

[reklama]

 

Magické kľukatky, čo by mohli znamenať?

Nádoba z pohrebiska v Budapešti s mytologickým motívom. 
Nádoba z pohrebiska v Budapešti s mytologickým motívom.

Jeden z najstarších znakov, ktoré religionisti interpretujú na pravekých artefaktoch je symbol kľukatky

 ⁄\⁄\⁄\

ktorý má predstavovať vodu. Kľukatá čiara však máva aj iné významy, ako si ukážeme na príklade pozoruhodnej nádoby starej približne 4000 rokov.

 

Ide o  nádobu, ktorá sa našla v Budapešti na pohrebisku nagyrévskej a kisapostáckej  kultúry a pochádza zo staršej doby bronzovej. Je na nej vyobrazená scéna, ktorej dominuje schematická postava s dvomi kľukatkami v rukách. Je interpretovaná rôzne, pretože každý bádateľ ju považoval za niečo iné a zvlášť interpretoval aj kľukatky v rukách postavy. 

 

Podľa bádateľky Rózsy Schreiber zobrazuje mýtus o stvorení sveta a kľukatky z rúk postavy sú vody stvorenia. Archeológ Tamás Keszi predpokladá, že ide o ženskú postavu s hadmi v rukách, podobnú známym soškám bohýň, či hadích kňažiek z Kréty. Pokladám však za potrebné upozorniť, že nádoba je staršia ako krétsko-mykénske sošky a nemôže ísť o stredomorský vplyv. 

 

Poslednú interpretáciu predložil Dušan Valent v našom článku o náboženských ikonografiách v staršej dobe bronzovej. Kľukaté čiary vychádzajúce z rúk postavy považuje za blesky a postavu za hromovládne božstvo, vzhľadom na chronológiu zrejme blízke praindoeurópskemu Perkunosovi/Peraunosovi. 

 

Poslednú interpretáciu pokladám v prípade tejto scény za najpravdepodobnejšiu. Nevysvetľuje však symbol kľukatky v praveku všeobecne, pretože ide o súčasť scény, nie samostatný symbol. 

 

Predsa len voda

Keramika s kľukatkovou výzdobou z Nižnej Myšle.
Model vozíka s nádobou z Nižnej Myšle.

Významu kľukatiek v hmotnej kultúre som sa nedávno začal venovať podrobnejšie. Zistil som, že sa relatívne často vyskytujú na keramických nádobách z rôznych pravekých období. 

 

Ako príklad som si zvolil pohrebisko otomanskej kultúry v Nižnej Myšli zo staršej doby bronzovej. Kľukatkový ornament sa vyskytoval najčastejšie na džbánkoch, teda nádobkách, ktoré sa primárne používali na pitie nápojov. Nasledovali amfory, nádoby na uchovávanie väčšieho objemu tekutín, z ktorých sa dal nápoj naberať alebo nalievať. Vlnovky sa menej často nachádzali na šálkach a miskách, teda nádobkách, z ktorých sa tiež dalo piť. 

 

Kľukatky a vlnovky sa skutočne objavujú na keramike od neolitu po novovek. S rôznou intenzitou a v niektorých kultúrach absentujú úplne, inde sú naopak veľmi časté, napríklad u Germánov a Slovanov. V tomto duchu, aj keď niekedy už zrejme neúmyselne (výrobcovia si význam symbolu, ktorý na nádobe vytvárali skôr podvedome, explicitne neuvedomovali) kľukaté a vlnovkové vzory mali funkciu hovoriaceho znaku: nápoj vo mne je zdravý, môžeš sa bez obáv napiť. 

 

Vozy dažďového boha

Krannónska minca s vozíkom s nádobou (www. wildwinds. com)

Kľukatkové symboly sa okrem nádob na pitie objavujú aj na nálezoch, ktorým sa prikladá kultový význam. Sú to modely keramických vozíkov s nádobou, ktoré sa objavujú už od eneolitu. Často sa na nich vyskytuje kľukatková alebo cikcakovitá výzdoba, ktorá evokuje, že „nákladom“ v nádobe vozíka by mala voda. 

 

Pripomína to dažďový voz védskeho boha dažďa a hromu Pardžunu, alebo neskorších bohov búrok, hromu a blesku, ako Taranis, Thor alebo Perún. 

 

Eneolitické a starobronzové keramické vozíky zrejme v mladšej a neskorej dobe bronzovej nahradili bronzové vozy s kotlom. Český bádateľ Jan Bouzek predpokladal, že súviseli s rituálmi na privolávanie dažďa. Uvádza, že podobný vozík sa nachádzal v antických Delfách a vozík s kotlom, ťahaný dvomi vtákmi bol vyobrazený na minciach mesta Krannón v Tesálii.

 

Antigonos Karystios vysvetľuje, že do vozíka s kotlom zapriahali dvoch havranov, pohybovali ním prudko sem a tam a tĺkli doňho, aby privolali dážď. 

 

Okrem kľukatkových motívov obsah nádoby samozrejme magicky chránili aj iné symboly. O niektorých som už pred časom písal, o ďalších si povieme na budúce. 

 

-

 

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 

-

 

Literatúra: 

Bouzek 1977 – J. Bouzek: Sluneční vůz a vůz s kotlem. Arch. Rozhledy 29, 1977, 197-202.

P. Jelínek/D. Valent: Náboženské ikonografie v staršej dobe bronzovej. Zborník SNM 113, Archeológia 29, 47-76.

T. Készi: Cinerary urns from the Nagyrév Culture ornamented with symbolic representations found at the Kisapostág – Dunai-Dűlő Site. AlbaReg 45, 2017, 9-50.

R. Schreiber: Szimbolikus ábrázolások korabronzkori edényeken. Arch. Ért. 111, 1984, 3-28.


Odporúčané články:
Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri