Čítanie znakov na pravekej keramike: O živej vode

Nedávno som čítal vtip:

Macko Pú s Prasiatkom chytajú ryby a Prasiatko sa (rečnícky) pýta: „Ktovie, čo asi chytíme?“ A Macko Pú odpovedá: „Pravdepodobne choleru.“

Podobné vtipy si v praveku zrejme nerozprávali, ale už vtedy si naši predkovia uvedomovali, že si musia dávať pozor na to, akú vodu pijú. Chránili sa prakticky: prvé studne s filtrovanou vodou poznáme už z neolitu. Ďalšia ochrana však bývala magická.

[reklama]

Magické kľukatky, čo by mohli znamenať?

Jeden z najstarších znakov, ktoré religionisti interpretujú na pravekých artefaktoch je symbol kľukatky

 ⁄\⁄\⁄\

ktorý má predstavovať vodu. Kľukatá čiara však máva aj iné významy, ako si ukážeme na príklade pozoruhodnej nádoby starej približne 4000 rokov.

Ide o  nádobu, ktorá sa našla v Budapešti na pohrebisku nagyrévskej a kisapostáckej  kultúry a pochádza zo staršej doby bronzovej. Je na nej vyobrazená scéna, ktorej dominuje schematická postava s dvomi kľukatkami v rukách. Je interpretovaná rôzne, pretože každý bádateľ ju považoval za niečo iné a zvlášť interpretoval aj kľukatky v rukách postavy. 

Podľa bádateľky Rózsy Schreiber zobrazuje mýtus o stvorení sveta a kľukatky z rúk postavy sú vody stvorenia. Archeológ Tamás Keszi predpokladá, že ide o ženskú postavu s hadmi v rukách, podobnú známym soškám bohýň, či hadích kňažiek z Kréty. Pokladám však za potrebné upozorniť, že nádoba je staršia ako krétsko-mykénske sošky a nemôže ísť o stredomorský vplyv. 

Poslednú interpretáciu predložil Dušan Valent v našom článku o náboženských ikonografiách v staršej dobe bronzovej. Kľukaté čiary vychádzajúce z rúk postavy považuje za blesky a postavu za hromovládne božstvo, vzhľadom na chronológiu zrejme blízke praindoeurópskemu Perkunosovi/Peraunosovi. 

Poslednú interpretáciu pokladám v prípade tejto scény za najpravdepodobnejšiu. Nevysvetľuje však symbol kľukatky v praveku všeobecne, pretože ide o súčasť scény, nie samostatný symbol. 

Predsa len voda

Významu kľukatiek v hmotnej kultúre som sa nedávno začal venovať podrobnejšie. Zistil som, že sa relatívne často vyskytujú na keramických nádobách z rôznych pravekých období. 

Ako príklad som si zvolil pohrebisko otomanskej kultúry v Nižnej Myšli zo staršej doby bronzovej. Kľukatkový ornament sa vyskytoval najčastejšie na džbánkoch, teda nádobkách, ktoré sa primárne používali na pitie nápojov. Nasledovali amfory, nádoby na uchovávanie väčšieho objemu tekutín, z ktorých sa dal nápoj naberať alebo nalievať. Vlnovky sa menej často nachádzali na šálkach a miskách, teda nádobkách, z ktorých sa tiež dalo piť. 

Kľukatky a vlnovky sa skutočne objavujú na keramike od neolitu po novovek. S rôznou intenzitou a v niektorých kultúrach absentujú úplne, inde sú naopak veľmi časté, napríklad u Germánov a Slovanov. V tomto duchu, aj keď niekedy už zrejme neúmyselne (výrobcovia si význam symbolu, ktorý na nádobe vytvárali skôr podvedome, explicitne neuvedomovali) kľukaté a vlnovkové vzory mali funkciu hovoriaceho znaku: nápoj vo mne je zdravý, môžeš sa bez obáv napiť. 

Vozy dažďového boha

Kľukatkové symboly sa okrem nádob na pitie objavujú aj na nálezoch, ktorým sa prikladá kultový význam. Sú to modely keramických vozíkov s nádobou, ktoré sa objavujú už od eneolitu. Často sa na nich vyskytuje kľukatková alebo cikcakovitá výzdoba, ktorá evokuje, že „nákladom“ v nádobe vozíka by mala voda. 

Pripomína to dažďový voz védskeho boha dažďa a hromu Pardžunu, alebo neskorších bohov búrok, hromu a blesku, ako Taranis, Thor alebo Perún. 

Eneolitické a starobronzové keramické vozíky zrejme v mladšej a neskorej dobe bronzovej nahradili bronzové vozy s kotlom. Český bádateľ Jan Bouzek predpokladal, že súviseli s rituálmi na privolávanie dažďa. Uvádza, že podobný vozík sa nachádzal v antických Delfách a vozík s kotlom, ťahaný dvomi vtákmi bol vyobrazený na minciach mesta Krannón v Tesálii.

Antigonos Karystios vysvetľuje, že do vozíka s kotlom zapriahali dvoch havranov, pohybovali ním prudko sem a tam a tĺkli doňho, aby privolali dážď. 

Okrem kľukatkových motívov obsah nádoby samozrejme magicky chránili aj iné symboly. O niektorých som už pred časom písal, o ďalších si povieme na budúce. 

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

-

Literatúra: 

Bouzek 1977 – J. Bouzek: Sluneční vůz a vůz s kotlem. Arch. Rozhledy 29, 1977, 197-202.

P. Jelínek/D. Valent: Náboženské ikonografie v staršej dobe bronzovej. Zborník SNM 113, Archeológia 29, 47-76.

T. Készi: Cinerary urns from the Nagyrév Culture ornamented with symbolic representations found at the Kisapostág – Dunai-Dűlő Site. AlbaReg 45, 2017, 9-50.

R. Schreiber: Szimbolikus ábrázolások korabronzkori edényeken. Arch. Ért. 111, 1984, 3-28.