Poklad viery máme v nádobe hlinenej: Čítanie pravekých znakov 2

Pavol Jelínek, 2022-01-03 04:44:00

Výroba artefaktu bývala kedysi magickým aktom. Dochovali sa nám najmä povesti o kováčoch, svoje kúzla však spriadali aj pravekí hrnčiari a hrnčiarky.

Lúštenie značiek na pravekej keramike a celkovo aj skúmanie pravekého náboženstva nebolo v našej archeológii (v Českej republike a na Slovensku) predmetom výskumu. Bolo to spôsobené najmä tým, že socialistická archeológia vychádzala z marxistickej filozofie, ktorá výskum tzv. nadstavby nepokladala za dôležitý. Ešte počas mojich štúdií pred dvadsiatimi rokmi som sa mohol dopočuť, že „sa to nedá“. 

 

Druhou príčinou bola zasa marxistická doktrína dejín. Podľa nej už bolo všetko v podstate vyriešené a len sa dopĺňalo do vzorca Engelsovho vývoja spoločnosti, ktorú Engels prebral od etnológa L. H. Morgana. Keďže bolo vopred všetko jasné, nebolo potrebné sledovať vývoj teórií vo svete mimo socialistický tábor. To napokon bolo aj pomerne problematické, keďže cez Železnú oponu bol prísun vedeckej literatúry veľmi obmedzený. (Napadá mi kacírska myšlienka, či by takto časom archeológia neskĺzla na úroveň pavedy.)

 

[reklama] 

 

Prvá lastovička

Z nejakého dôvodu nefungovala ani interdisciplinárna spolupráca medzi humanitnými vedami. Snáď to bolo spôsobené tým, že archeológia u nás bola chápaná (a aj stále je) ako pomocná veda historická a nie ako súčasť kultúrnej antropológie ako na Západe, teda vedy, ktorá predkladá (alebo sa o to aspoň snaží) holistické teórie.

Medzi prvé lastovičky patrí práca archeológa Václava Matouška a etnografa a kunsthistorika Vítězslava Štajnochra venovaná neskoroeneolitickej pohrebnej keramike v Čechách. Začneme tou chronologicky staršou – kultúrou so šnúrovou keramikou.

 

Kultúra so šnúrovou keramikou

Areál kultúry so šnúrovou keramikou.

Ide o kultúru, či lepšie skupinu kultúr, ktoré sa v priebehu 3. tis. p. n. l. rozšírili v obrovskom priestore európskeho kontinentu. Z východu na západ siahali od Volgy až po Holandsko a zo severu na juh od južnej Škandinávie až po Alpy. V Čechách a na Morave je zastúpená hojne, na Slovensku poznáme len niekoľko ojedinelých hrobov. Až prienik jej „dcérskeho“ tzv. epišnúrového kultúrneho komplexu na začiatku doby bronzovej je na našom území zastúpený výraznejšie. 

 

Pre všetky skupiny kultúry so šnúrovou keramikou je charakteristická vzácnosť až absencia sídlisk, kostrový pohlavne diferencovaný pohrebný rítus, ale najmä keramika zdobená odtlačkami šnúry, resp. napodobeninami týchto odtlačkov. Túto stáročia používanú techniku výzdoby, spolu s ďalšími vyššie spomenutými prvkami, nazval profesor Wiedermann epistémou, teda akýmsi civilizačným základom neskoroeneolitických a starobronzových stepných kultúr. Ich objavenie sa v Európe bývalo spájané s indoeuropeizáciou kontinentu a túto teóriu dnes potvrdzuje aj archeogenetika.

 

Mágia šnúr a uzlov

Keramika zdobená šnúrou z Čiech.
Škála keramických tvarov kultúry so šnúrovou keramikou.

Vítězslav Štajnochr dáva odtlačky šnúry na neskoroeneolitickej keramike do súvisu s tzv. ligatúrami, či náväzmi, keď pletence šnúr, povrázkov, rôznych vláken, neskôr pásikov s napísaným zaklínadlom, ale aj náhrdelníkov, náramkov, opaskov atď. mali ochrániť telo alebo predmet pred akýmkoľvek, najmä nadprirodzeným, útokom. Ochranný potenciál šnúr odvodzuje od archetypálnej, bezpečnej, ochrannej väzby plodu pupočnou šnúrou k matke. Typická je situácia, keď je novorodenec v okamihu opustenia bezpečného lona matky opatrený prvou, životne dôležitou ligatúrou – skutočným náväzom (podviazaním) na pupočnej šnúre a len potom sa môže oddeliť od matky. Táto situácia sa podľa Štajnochra opakuje aj v mystickej situácii znovuzrodenia, keď sa zomrelý vracia do maternice mýtickej Matky a je k nej znovu pripútaný. 

 

Ostatne, uzlová mágia sa dodnes používa v ľudovej mágii a ezoterike. Spomeňme len červené šnúrky, dodnes uväzované na ruku proti uhranutiu.

 

[reklama] 

 

Význam výzdoby na šnúrou zdobenej keramike spočíva podľa V. Štajnochra v neodstrániteľnosti náväzu. Odtačok je v mýtickej skutočnosti identický s objektom, má však vyšší význam. Zatiaľ čo objekt (šnúra) zanikne, odtlačok je trvalým znakom. Komplikovanejšie sústavy odtlačkov, viacnásobné ovinutia a sústavy náväzov vysvetľuje snahou o zvyšovanie ich účinku. Čím viac uzlov a komplikovanejších pletencov, tým je účinok mocnejší.

 

Okrem šnúr náväzy napodobujú aj plastické nálepy, v archeologickej terminológii lišty, ktoré sa objavujú v rôznych pravekých kultúrach. Často bývajú zdobené presekávaním alebo prstom vytláčanými priehlbinami. Tiež obkrúženie nádoby rytým, vypichovaným, kolkovaným či maľovaným prvkom je možné pokladať za modifikáciu ligatúry.

 

Žena/nádoba v minisukni

Šnúrové odtlačky sa dotvárali aj do iných vzorov. Napríklad na nádobke z epišnúrového pohrebiska v Ivanke pri Dunaji je viditeľný starý vzorec žena/maternica/nádoba. Výduť (brucho) nádoby je pokrytá zvislo orientovanými odtlačkami šnúry. Evokujú povrázkovú sukničku, do akej bola odetá mladá žena z Egtvedu v Dánsku zo strednej doby bronzovej. Podobné sukničky sú vo vyvinutej dobe bronzovej v Škandinávii podľa niektorých autorov interpretované ako súčasti rituálneho odevu kňažiek. Je teda možné, že aj nádoba z Ivanky spodobuje prototyp kňažky alebo bohyne. Podobné stvárnenie strapcovitých sukní alebo zásteriek nachádzame aj v materiálnej náplni kultúr stredoeurópskej doby bronzovej. 

 

Mentálny vzorec žena/maternica/nádoba v epišnúrovom prevedení. Výzdoba nádoby z Ivanky pri Dunaji mohla byť inšpirovaná sukňou zo šnúrok, v akej bolo pochované dievča z Egtvedu. 
Šnúrou zdobená nádoba zo staršej doby železnej. Výskum Archeologickej agentúry 2020. Foto D. Javorek.

Zväzujúci boh

Pri pohľade na odtlačky šnúry, náväzy a ligatúry z indoeurópskej perspektívy nie je možné nespomenúť hlavné staroindické božstvo – védskeho Varunu. Varuna je jedno z najstarších a najdôležitejších védskych božstiev. Je všadeprítomný, vševediaci a vševidiaci. Slnečný boh Súrja je jeho oko putujúce po nebi. Varuna stvoril nebo, zem a vzduch medzi nimi. Jeho meno znamená „Ten, ktorý zahaľuje“. Je majiteľom magickej sily májá, to znamená mágie vytvárajúcej formy. Je vyzbrojený uzlami a sieťami, z čoho plynie, že sa môže každého bleskovo a neodvratne zmocniť. To by potvrdzovalo, že uzlová mágia bola pre našich praindoeurópskych predkov mimoriadne dôležitá a mala svoje pevné miesto v predstavách o fungovaní sveta. 

 

Ostatne, tieto predstavy zrejme nachádzame aj v iných pravekých obdobiach. Keramika s odtlačkami šnúry sa  napríklad objavuje aj v závere staršej doby bronzovej (tzv. Litzenkeramik) alebo v staršej dobe železnej. Je teda pravdepodobné, že išlo o rovnaký princíp ako v neskorej dobe kamennej.

 

[reklama] 

 

Záver

Aj v kultúre so šnúrovou keramikou mohlo ísť pri výzdobe nádob o podobné úsilie, o akom som písal v mojom predchádzajúcom článku: tvorcom išlo o ochranu obsahu nádoby, alebo paradoxne o ochrany okolia pred tým, čo nádoba obsahovala. 

 

V prípade keramiky zdobenej šnúrou mohlo to byť toto úsilie dôležitejšie, lebo išlo o pohrebnú keramiku, obsahujúcu potraviny a nápoje určené pre konzumáciu „na druhom svete“, ktoré mohli byť pre živých potenciálne nebezpečné. Napodobovanie náväzov na keramike mohlo predstavovať magické praktiky, ktoré používali aj božstvá. Odtlačenie šnúry alebo jeho napodobenie tak mohlo byť magickým aktom. Malo keramike zaistiť vlastnosti, ktoré sa od nej očakávali. To naznačuje, že výrobe keramiky sa nevenoval každý, ale špecialista (špecialistka). Musel mať vedomosti nielen technologické, ale aj magické.

 

Francúzsky historik Émile Mireaux to vystihol takto: ...jedine zasvätený hrnčiar môže ... vyrábať pohrebné urny; a nádoby, ktoré vykrúži ...aj pre súkromné osoby, sú chránené proti zlým mocnostiam kaziacim jedlo a uskladňované potraviny. Zdá sa teda, že k oddeleniu remesiel od poľnohospodárstva, ktoré riešili marxisti (a ja vo svojej diplomovej práci kedysi dávno) prispeli skôr rituálne ako ekonomické dôvody.

 

Zdá sa, že funkcia výzdoby keramiky je v rôznych kultúrach podobná, techniky a symboly sú však rozličné. Nabudúce si ukážeme, ako sa dá lúštiť symbolika kultúry zvoncovitých pohárov.

 

-

 

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

 

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

 

-

Perexový obrázok: LDA/Elisabeth Holmqvist-Sipilä

 

Literatúra:

G. Dumézil: Mýty a bohové Indoevropanů. Praha 1997. 

V. Matoušek/V. Štajnochr: Pozdně eneolitická pohřební keramika v Čechách z pohledu archeologa a etnologa. Archeologie ve středních Čechách 5/1, 2001, 153-200.

É. Mireaux: Život v homérské době. Praha 1980.

E. Neustupný (ed.): Archeologie pravěkých Čech 4/Eneolit. Praha 2008.

V. Štajnochr: Dva etnoikonografické exkurzy do novověké keramiky a keramika v archeologii. Archeologické Rozhledy 50, 1998, 35-42.

E. Wiedermann: Šnúrová epistéma – kultúrny kód spletených povrázkov. Slovenská Archeológia 58, 2010, 243-258.

 


Odporúčané články:
Komentáre:
Vyhľadávanie

Odoberanie noviniek

Partneri