Do hrobu naňho hodili zabité dieťa, na ďalších ležal: Koho pochovali v masovom hrobe z Nitry?

Len zabitý niesol ozdoby

V roku 2003 bol na Novozámockej ulici v Nitre (mestská časť Dolné Krškany) na záchrannom výskume M. Ruttkayaz Archeologického ústavu SAV objavený okrem iného objekt 16 – zásobná jama, na dne ktorej sa našlo päť skeletov. 

S pomocou antropológa J. Jakaba, ktorý kostry preskúmal, sa podarilo stanoviť, že ako prvé do jamy vložilitelo 20-30 ročného muža (jedinec 4). Bolo odsunuté na okraj v polohe na bruchu - zrejme ho tam natlačili, aby urobilo miesto ostatným, s ktorými sa už zaobchádzalo pietnejšie. 

[reklama]

Na dno do stredu jamy následne uložili dve deti v skrčenej polohe, chrbtami od seba – jedno malo 10 – 13 rokov a pravdepodobne išlo o chlapca (jedinec 3), druhé (jedinec 5) malo 7 – 9 rokov a je možné, že išlo o dievča. Ak by sa pohlavie detí potvrdilo, boli uložené presne naopak ako vtedy bývalo zvykom pri pochovávaní na pohrebiskách – muži a chlapci sa spravidla ukladali do hrobov na pravý bok, ženy a dievčatá na ľavý.

Na dvojici detí ležal v polohe na chrbte s nohami v tzv. žabej polohe a rukami v adoračnom geste mohutný dospelý muž vo veku 40 – 50 rokov (jedinec 2). Na ňom, šikmo priečne, bolo uložené ďalšie dieťa (jedinec 1). To jediné malo na sebe aj dobové ozdoby – drôtenézáušnice a náhrdelník – nákrčník z kančích klov (jedna časť na krku vpredu a druhá vzadu).  Išlo o telo 6-7 ročného chlapca, na pravej strane lebky ktorého sa zistil otvor po zásahu hrotitým predmetom. Išlo o jediného jedinca, ktorý bol s určitosťou násilne zabitý. U ostatných jedincoch sa stopy po zabití nezachovali, nedá sa ale vylúčiť, že boli tiež usmrtení.

Chronologické a kultúrne zaradenie 

Prvé predbežné výstupy o náleze vyšli v časopise Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku AVANS v roku 2004. V tej dobe som bol na doktorandskom štúdiu a zaoberal sa nálezmi ľudských pozostatkov sídliskových objektoch. Objekt s kostrami bol preto pre mňa mimoriadne fascinujúci. Navyše J. Jakab mal o ňom zaujímavú prednášku, kde prezentoval veľmi precízny postup odkrývania, určenie veku a pohlavia tiel z objektu a paleopatologických anomálií, ktoré na kostiach zistil. 

Dodatočné nálezy a rádiouhlíkové datovanie preukázali, že objekt spadá do záverečnej fázy nitrianskej kultúry (cca 1900 predn.l.) a je najstarším dokladom takto usporiadaného hromadnéhohrobu u nás a ďalšie, mladšie, je možné priradiť skôr následnej únětickej kultúre. Treba však povedať, že väčšinou ide o nekompletne publikované nálezy.

Hľadanie analógií

Nezvyčajný nález vyvoláva otázku:  o čo vlastne ide?Ide o masový hrob obetí vojenského útoku, alebo pozostatky nejakého krvavého rituálu spojeného s ľudskými obetami? Túto otázku by pomohla vyriešiť opakovateľnosť javu. Tak som začal s tým, čo archeológovia vedia najlepšie – vyhľadávať analógie.

Istým prekvapením pre mňa bolo, že len zo západného Slovenska pochádza niekoľko objektov s viacnásobným počtom ľudských skeletov. Viaceré sú však inak kombinované, čo sa týka počtu a zloženia uložených ľudí. Z praktických dôvodov sa však sústredím len na naozaj veľmi podobné nálezy. Spravidla boli publikované len mimoriadne stručne, takžepri písaní dizertačnej práce som sa musel prehrýzať dokumentáciou zo starých výskumov a obťažovať autorov výskumov a snažiť sa zistiť čo najviac podrobností.

[reklama]

Jeden podobný objekt bol preskúmaný v blízkosti pohrebiska únětickej kultúry v Pate. V zásobnej jame ležali tri kostry, dve antipodicky, teda „protistojne“ orientované v skrčenej polohe a v strede medzi nimi kostra na chrbte s nohami v žabej polohe a s rukami v adoračnom geste, teda veľmi podobne umiestnené, ako bola časť nálezovej situácie v Krškanoch. Podľa dostupných informácií som zhotovilrekonštrukciu v štýle S. Bisleyho. Môžete ju vidieť vperexe.

Veľmi podobná bola nálezová situácia i v Schleinbachu v Rakúsku, kde ležal na chrbte 30-40 ročný muž s rukami v adoračnom geste a s roztiahnutými nohami – čiže nie v žabej polohe,ale to je v tomto prípade len drobná odchýlka. Dominantnú pozíciu muža zvýrazňovali kostry troch detípoukladané okolov extrémne skrčenej polohe.

Pozoruhodné je, že objekty s telami sa nachádzajú pomerne neďaleko súdobých pohrebísk. Neinak tomu bolo aj v blízkosti pohrebiska nitrianskej kultúry v Žlkovciach, kdesa našli kostry troch mladistvých jedincov. Dve kostry boli v slabo skrčenej polohe, tretia mala nohy zvrátené dozadu, zrejme bola zviazaná do kozelca, alebo mohol byť jedinec zabitý v pokľaku priamo v jame.(Za poskytnutie informácií o tomto náleze ďakujem doc. PhDr. J. Pavúkovi, DrSc.)

Ako som spomenul, ďalšie nálezy, a najmä z Moravy ich nie je málo, sú odlišné počtami, pohlavím a vekom mŕtvych alebo inými detailmi, napr. dekapitáciou. Akoby starobronzové obyvateľstvo malo vypracované scenáre pre rôzne typy ľudských obetí, lebo podobnosť medzi niektorými je až zarážajúca a zrejme nenáhodná.

Pozoruhodná koncentrácia 

Koncentrácia nálezov v blízkosti Nitry je až zarážajúca. Nahrávala by však myšlienke, že ide o cyklický kultúrny jav, ktorý sa praktikoval v pomerne úzkom časovom období nitrianskej a únětickej kultúry.  Mohol vzniknúť syntézou medzi dvomi kultúrami? Zdá sa, že áno, pretože v sebe nesie prvky oboch.

V svojej dizertačnej práci som sa priklonil k interpretácii, že ide o obetný rituál, pri ktorom bol do zásobnej jamy, resp. do obetnej jamy napodobujúcej zásobnú jamu na obilie (a teda symbolicky akúsi podsvetnú maternicu) „uložený významný jedinec usmrtený v rámci vegetatívno-chtonického rituálu doprevádzaný ľudskými obeťami ďalších jedincov“. Tým som chcel povedať, že mohlo ísť o akéhosi frazerovského primitívneho sakrálneho kráľa (slovo kráľ má viac významov ako len „panovník“), ktorý zabezpečoval plodnosť a úrodnosť zeme a keď prišiel jeho čas (napr. začal šedivieť) a nemohol svoju funkciu zastávať plnohodnotne, bol jeho pracovný pomer, i keď pomerne drsne, so všetkými poctami ukončený a bol obetovaný, spolu so služobníkmi, Zemi. Jeho „magická potencia“ sa preniesla na ďalšieho čakateľa.

Táto interpretácia bola v súlade so staršími predstavami a hádam sa blíži pravde. V roku 2014 však bol v moravských Kunoviciach (súčasť Uherského Hradišťa) preskúmaný objekt s dvomi jedincami, pričom jeden mal nohy v romboidnej polohe. Prekvapivé je, že išlo o ženu. Mužský jedinec mal nohy roztiahnuté a ležal na chrbte, ale evidentne bol do jamy vhodený. Tu, zdá sa, ide o fenomén pochovávania/obetovania žien, ktorý som opísal na inom mieste a ktorý je rozptýlený v širšom časovom horizonte, ako objekty, ktoré opisujem v tomto texte.

[reklama]

Ochranná ruka nad pozostalými?

Prečo mala tzv. žabia alebo romboidná poloha nôh mužov uložených v hroboch význam? Táto poloha je príznačná pre stepných pastierov pričiernomorskej stepi 4. a 3. tis. p. n. l., ktorí sa stotožňujú s ranými Indoeurópanmi. Podľa predbežných výsledkov genetických analýz, na ktorých výbere a vzorkovaní som sa podieľal (žiaľ ešte neboli publikované) nositelia nitrianskej kultúry  odvodzovali značnú časť svojho genetického pôvodu od tejto populácie.

Žabia poloha sa zriedkavo objavila aj v „štandardných“ súvekých hroboch – v Jelšovciach tak pochovali muža v hrobe s nadzemnou konštrukciou, tzv. dome mŕtveho. Ďalšie prípady sú známestaroúnětickýchpohrebísk z Moravy, Čiech a Nemecka. 

Zaujímavé je, že uvedené prípady  majú ruky uložené na bruchu, resp. pozdĺž tela, ruky v adoračnom geste absentujú – tie sa objavujú práve a len pri mužoch v zásobných jamách,sprevádzaných na ceste do podsvetia ďalšími „súputníkmi“. Tzv. adoračné gesto by tak mohlo byť gestom žehnania významného predka, sľubujúceho držať ochrannú ruku nad spoločenstvom pozostalých.

-

Ak sa vám tento článok páčil a radi by ste vedeli včas i o dalších, sledujte nás na Facebooku, na Instagrame, na Twitteri alebo prostredníctvom newsletteru.

Ak oceňujete našu prácu, prosíme, podporte fungovanie projektu na Patreone. Aj symbolický príspevok pomôže.

Poďakovanie:

Autor by rád poďakoval RNDr. Júliusovi Jakabovi CSc. Za inšpiráciu a konzultácie pri písaní tohto článku.

Literatúra: 

J. Bátora: Štúdie ku komunikácii medzi strednou a východnou Európou v dobe bronzovej. Bratislava 2006.

T. Chrástek: Kunovice (okr. UherskéHradiště). PV 55-1, Brno 2014, 201, 202.

J. Jakab: Antropologický posudok č. 15678/2005. Uložené na AÚ SAV v Nitre. Nitra 2005.

P. Jelínek: Objekty s dvojicami ľudských skeletov na sídliskách staršej a strednej doby bronzovej na Slovensku. Zborník SNM Archeológia 26, 2016, 27–36.

P. Jelínek: Príspevok k interpretácii tzv. masových hrobov z prostredia únětickej kultúry. In: Tichý, R. – Štulc, R. (eds.): Hroby, pohřby a lidsképozůstatky na pravěkých a středověkýchsídlištích; Živá archeologie/REA Supplementum 3, Hradec Králové 2010, 91–98.

P. Jelínek: Interpretation possibilities of  the so-called collective graves in the milieu of the Únětice culture. In: P. Kalábková/B. Kovár/P. Pavúk/J. Šuteková (eds.): PANTA RHEI. Studies on the Chronology and Cultural Development of South-Eastern and Central Europe in Earlier Prehistory Presented to Juraj Pavúk on the Occasion of his 75th Birthday. Bratislava 2010, 507-520.

M. Ruttkay: Záchranný výskum v Nitre – Dolných Krškanoch. AVANS 2003, Nitra 2004, 153-155.

M. Ruttkay: Neolitický hrob (?) a kultový objekt zo staršej doby bronzovej v Nitre-Dolných Krškanoch. 537-552. In: A. Kozubová/E. Makarová/M. Neumann (ed.): Slovenská archeológia – Supplementum 1.Ultra velumtemporis.Venované Jozefovi Bátorovi k 70. narodeninám. Nitra 2020, 537–552.

DOI : https://doi.org/10.31577/slovarch.2020.suppl.1.46

 A. Szécsényi-Nag/A. Šefčáková /I. Olalde/H. Ringbauer /J. Bartík /Z. Farkaš /P. Jelínek /K. Daňová/R. Pinhasi /D. Reich: Early Bronze Age families in the northwestern Carpathian Basin. In: K. Kleinová (ed.): 27th EAA Annual Meeting (KielVirtual, 2021) – AbstractBook. Praha 2021, 711-712.